Skip to content

Roadshow z druhej strany

Roadshow Moderný učiteľ má za sebou malé jubileum, už desiatykrát ponúkla slovenským učiteľom „možnosť stretnúť sa a vypočuť si, čo nové prináša svet moderných učiteľov, digitálnych technológií a moderných pedagogických metód.

Ohlasy sú zväčša pozitívne, dokonca sa našlo pár jednotlivcov, ktorí absolvovali všetkých 10 ročníkov a vždy si odniesli niečo nové, inšpiratívne.

Patrím medzi tých, ktorí sa zúčastnili viacerých ročníkov ako učiteľka diváčka, no mala som šťastie byť súčasťou programu (Spolupráca s rodičmi, Matematika v pohybe, Autobusom k matematike) a zažiť tento „cirkus“ aj z druhej strany :) .

Čo sa udeje, kým vy ako diváci zasadnete do hľadiska a zahĺbite sa do deja? O pedantnej príprave programu, komunikácii s verejnosťou, oslovení partnerov a sponzorov, zabezpečení miestností, hotelov, zháňaní materiálov, balení taštičiek pre účastníkov,…. by vedeli rozprávať hlavní organizátori Peter, Danka, Monika v minulosti Roman a Vierka a ešte niekde na začiatku aj Zuzka.

Keď je všetko toto pripravené, nastane deň D. Vlastne najprv podvečer pred dňom D. Prvá stretávka na mieste činu v prvom meste našej RS. Blesková zoznamka, niektorí sa poznajú osobne, iní len z počutia, či internetu. Mimobratislavskí prichádzajú po vlastnej osi, Bratislavčania na dvoch autách, ktoré slúžia na prepravu ľudí a aj materiálov z mesta do mesta na dômyselne premyslenej trase. To Martinovo praská vo zvaroch, dvere treba otvárať veľmi opatrne, aby vás nezasypali debničky, banery, repráky…. ktoré doň natlačili v Bratislave. O nič lepšie nie je na tom ani Peťovo, do ktorého sa okrem batožiny musí vpratať 5 osôb, vrátane šoféra, teda Peťa.

V jednotlivých mestách nás vždy čaká spojka, niekto z  miestnych, zvyčajne z klubov moderných učiteľov. Pootvára, poukazuje, ponúkne a kolotoč začína. Ponosiť všetky materiály do sály, pozapájať a odskúšať techniku, ponaháňať internet, polepiť informačné tabule, rozmiestniť banery, pripraviť prezenčky, premyslieť ako bude fungovať občerstvenie, kto, kedy, ako a kde bude práve vtedy keď bude treba.

Nuž a kto to všetko robí? Občas s nosením pomôžu miestni svalovci, alebo aspoň žiaci, no zväčša to robia tí, ktorí na druhí deň prednášajú. Nech je v tíme hviezda, hviezdička, alebo len obyčajná učiteľka, rukávy hore a maká sa.

 

Tohto roku si rukávy vysúkala televízna pestúnka, psychologička, autorka kníh Majka, jej kolegyňa psychologička, autorka kníh Andrejka, pani riaditeľka súkromnej školy Anka, bokom neostal ani knihomoľ pán Mrkvička, ani dôchodkyňa Ivica Mária :)  samozrejme hlavní organizátori PeterMartin.

Prvý, druhý deň ešte sem tam padne otázka, čo mám robiť, ale potom všetko zapadá a každý odvedie skvelú prácu, lebo čas uteká a treba ísť ešte na večeru, ubytovať sa, podebatovať o tom, čo vylepšiť, aby spokojnosť na vašej strane bola maximálna.

Ráno začína skoro. Program je nabitý a pred prezentáciou treba stihnúť všetko ešte raz skontrolovať. Prví účastníci prichádzajú už hodinu pred začiatkom, medzi nimi sú mnohí známi, aj s nimi sa patrí prehodiť pár slov, no popri tom ešte rozložiť kníhkupectvo, doplniť tašky pre účastníkov, doliať vodu do kanvíc na kávu.

 

Zliatinový zvonec nekompromisne oznamuje začiatok presne o pol deviatej. Oneskorenci prídu o úvodné slová, niektorí aj o celé príspevky. Spočítať prítomných na prezenčných listinách a tam kde sa dá, korigovať objednané obedy, ak sa nedá, idú do ľuftu desiatky eur, ktoré by sa dali využiť zmysluplnejšie, lebo zaplatiť treba aj tie nezjedené obedy.

Do kávičkovej prestávky musíme nachystať 80, niekde 120, rekord bol 260 porcií kávy, smotany, cukru…samozrejme nechýba čaj a minerálka. Všetko ide ako dobre namazaná mašinka, až…až vám zrazu prestanú fungovať obe 10l varnice a vy ste odkázaní na malé kanvice. Inokedy sa to malé rýchlovarné čudo postará o výpadok prúdu v polovičke budovy, svietia len notebooky a mobily. Ešteže ľudia majú pochopenie a sú trpezliví.

 

Obed. Rozdať lístky a presunúť sa do školskej jedálne, prípadne blízkej reštaurácie. Zaujímavé je porovnávať kvalitu (zväčša výborná) aj ceny (veľmi rozdielne). Po obede príde prekvapenie v podobe poloprázdnej sály. Nepomohol ani zlatý klinec programu na konci, niektorí kolegovia MUSIA odísť aj keď sa prihlásili dobrovoľne, aj keď vedeli harmonogram, aj keď si hradili len cestovné.

Aj popoludní sa snažíme dodržať časový plán, no občas sa stane, že sa niekto z nás zahovorí a tak namiesto o pol tretej končíme bližšie k trojke. Nasleduje spätný chod, všetko porozpájať, potriediť, pobaliť, upratať, naskladať do áut, odovzdať kľúče, naštartovať, lebo už nás čaká ďalšie mesto a príprava sály. Počas presunu, ktorý trvá dve tri hodiny, kontrolný telefonát, či náhodou na nás nezabudli. Nestalo sa ani raz.

10 miest, 10 krát to isté, na konci sme takí zohratí, že nám všetko trvá o tretinu kratšie. Aj tohto roku sa zišla skvelá partia pracovitých ľudí vrátane partnerov, to sú tí, ktorí ponúkajú najnovšie pomôcky a zároveň prispievajú na podujatie finančne, aby nás to málo stálo a aby to za to stálo.

Bolo mi cťou parťáci.

Ivica Mária Grafová

PS: fotočky sú od Anky Thomkovej a Márie Grafovej

Komentáre

Máš niečo na mysli?

Bez komentárov.

Trackbacks

Websites mentioned my entry.

There are no trackbacks on this entry

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentára je nutné vyplniť polia.

Indícia na Facebooku

Sledujte nás aj na Twittri @indiciaSK

Najčítanejšie články

RSS kanál článkov

Najnovšie videá

  • UČÍME PRE ŽIVOT 2016_Silvie PÝCHOVÁ: Města vzdělávání- jiný typ investice
  • UČÍME PRE ŽIVOT 2016_Beata TÓTHOVÁ
  • UČÍME PRE ŽIVOT 2016_ Erich MISTRÍK: Samá fráza

Archív správ