Za podstatu zmeny, ktorú chceme dosiahnuť, považujeme minimalizáciu transmisívneho vzdelávania a jeho nahradenie konštruktivistickým vzdelávaním. Transmisívne vzdelávanie: žiakovi predkladáme hotové poznatky zaradené do vedeckých systémov. Meradlom úspechu poznávania je množstvo vedomostí, ktoré dokáže žiak reprodukovať a schopnosť osvojiť si vedeckú štruktúru týchto poznatkov. Konštruktivistické vzdelávanie: žiakovi predkladáme úlohy alebo inak vytvárame prostredie, v ktorom má príležitosť a je ochotný pýtať sa, hľadať a testovať odpovede a na základe predchádzajúceho poznania a „zdravého rozumu“ konštruovať poznatky. Meradlom úspechu je schopnosť žiaka používať rôzne stratégie získavania poznatkov a ich zaraďovania do zmysluplných štruktúr.
Ciele vzdelávania
V Civilizácii kladieme okrem tematicky definovaného obsahu dôraz aj na iné ciele vzdelávania. Tie vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávania, profilu absolventa a cieľov vzdelávania v jednotlivých predmetoch, ako ich definuje Štátny vzdelávací program. Zohľadňujú tiež najlepšiu kurikulárnu prax, predovšetkým austrálske a novozélandské kurikulum, a tiež dokument OECD DeSeCo (Definition and Selection of Key Competencies), ale aj český projekt Mapy učebního pokroku (realizovalo SCIO). U žiakov rozvíjame:
Štyri typy myslenia:
- Konvergentné (objaviteľské) myslenie
- Divergentné (vynálezcovské, tvorivé) myslenie
- Kritické myslenie
- Komparatívne myslenie
Tri typy interakcie s prostredím:
- Práca so zdrojmi
- (Spolu)práca s inými
- Autonómne konanie