Témy

Pravidelne vedieme diskusiu o tom, z ktorého predmetu má byť povinná maturita a na akej úrovni. Zamysleli sme sa ale niekedy nad tým, či je vôbec maturita v tejto podobe ešte potrebná? Bolo by možné ju úplne zrušiť? Možno nahradiť portfóliom tvoreným počas celého štúdia alebo obhajobou projektu? Prečítajte si názory odborníkov z oblasti vzdelávania.

Školám, ktoré vstupujú do reformy, NIVAM odporúča, aby mali zadefinovanú víziu. Rovnako skúsenosti z Regionálnych centier podpory učiteľov potvrdzujú, že školám s jasnou víziou sa lepšie darí so zmenou kurikula. Prečo je to tak? Čo obsahuje a ako sa tvorí dobrá vízia školy a prečo sú v nej dôležití všetci zamestnanci? Pýtali sme sa mentoriek RCPU v Bratislavskom kraji A. Šátekovej a M. Valčekovej, ktoré sa tejto téme venujú už tretí rok. A zároveň prinášame vyjadrenie riaditeľky základnej školy v Závode, ktorá si procesom stanovovania vízie prešla.

Keď deti v triede skúmajú, bádajú a kladú si vlastné otázky, mení sa aj úloha učiteľa. Žaneta Žigmondíková, učiteľka 1. stupňa základnej školy EduKey v Martine, v rozhovore opisuje, čo jej do praxe priniesol vzdelávací program ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj. Hovorí o tom, ako prešla z pozície vysvetľujúcej autority do roly sprievodkyne, ktorá učí klásť otázky, dôverovať procesu a vytvárať priestor pre skutočné učenie.

V minulom školskom roku učilo podľa nového kurikula už takmer 500 základných škôl, tento rok by k nim malo pribudnúť ďalších približne 450. Od školského roka 2026/2027 budú podľa nového kurikula povinne vzdelávať všetky základné školy. Rozprávali sme sa so Zlaticou Liškovou, riaditeľkou školy, ktorá má za sebou prvý rok zavádzania reformy, o tom, aký rok to pre nich bol, čo zvládli a čo ich naopak ešte čaká, a aké sú ich odporúčania pre školy, ktoré s novým kurikulom ešte nezačali.

Ľuboš Lukáč je zakladateľ občianskeho združenia Rozumieme nadaným a téme intelektovo nadaných detí sa venuje už 20 rokov. Rozprávali sme sa s ním o tom, čo by takíto žiaci v škole potrebovali a či im to vieme dať.

Prečo učenie vonku často považujeme len za hru a máme pocit, že „to pravé učenie“ musíme potom stihnúť inokedy v triede? Nemali by sme sa pýtať, ako dlho môžu deti sedieť v laviciach počas dňa? Aká je miera nepohodlia, psychického aj fyzického, ktoré im učenie s neustálym sedením a časom vo vnútri prináša? Odpovede sme hľadali v rozhovore s metodičkou programu Učíme se venku, Justinou Danišovou.

Zakladateľ celosvetovo úspešnej hry Angry Birds s nami na konferencii Učíme pre život zdieľal svoju životnú cestu a víziu pre vzdelávanie. Peter Vesterbacka, fínsky podnikateľ známy svojou úlohou pri uvedení globálnej mobilnej hry Angry Birds na trh, zaujal naše publikum v Poprade inšpiratívnymi anekdotami zo svojej podnikateľskej cesty a víziou pre budúcnosť vzdelávania.

Konferencia Učíme pre život (UPŽ) sa bude v marci tohto roku konať už po 15. raz. Stala sa z nej najväčšia konferencia pre učiteľov, keď každoročne privíta na 3 dni do 400 účastníkov. Tento rok bola vypredaná za 35 minút. Čo ju robí takou úspešnou? S akým zámerom vznikla a s akým bude pokračovať? Rozprávali sme sa s riaditeľom Indície, Petrom Halákom a s učiteľkou Jarkou Janiskovou, ktorá je jednou z tých ľudí, čo nevynechali ani jeden ročník UPŽ.

Konferencia Učíme pre život doteraz priniesla 62000 minút, resp. vyše 1000 hodín, odborného programu v podaní 667 unikátnych rečníkov a rečníčok. Podujatie každý rok navštívi 40 – 50 % nových účastníkov (takých, ktorí sa konferencie zúčastňujú prvýkrát), celkovo ju tak zatiaľ absolvovalo takmer 4500 unikátnych účastníkov.

Program Superar už vyše 10 rokov mení hudobnú výchovu v materských a základných školách. Vytvára metodiky, vzdeláva učiteľov, poskytuje aktualizačné a inovačné vzdelávanie, pôsobí priamo na školách, kde okrem pokrytia hodín hudobnej vytvára aj detské spevácke zbory. Aktuálne pôsobí na 6 materských a 6 základných školách v rôznych slovenských mestách.