Pravidelne vedieme diskusiu o tom, z ktorého predmetu má byť povinná maturita a na akej úrovni. Zamysleli sme sa ale niekedy nad tým, či je vôbec maturita v tejto podobe ešte potrebná? Bolo by možné ju úplne zrušiť? Možno nahradiť portfóliom tvoreným počas celého štúdia alebo obhajobou projektu? Prečítajte si názory odborníkov z oblasti vzdelávania.
Martin Kríž, gen. riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní MŠVVaM SR
Myslím si, že maturitná skúška stále má svoj význam a nepočul som zatiaľ serióznu diskusiu, z ktorej by vyplynula zmysluplná alternatíva. Debata o úrovniach alebo o tom, z ktorých predmetov sa má maturovať (povinne či dobrovoľne) a či vôbec má byť maturita štrukturovaná predmetovo, môže byť zaujímavá a už teraz prináša zaujímavé myšlienky. Veďme ju, hľadajme kľudne adekvátnejšiu formu. A v správnom čase meňme predpisy.
Som si však istý, že mnohé z toho, k čomu by sme v diskusii dospeli, už dnes predpisy umožňujú a niečo z toho dokonca aj očakávajú. Napríklad spomínaná obhajoba projektu je už dnes vo viacerých predmetoch výslovne spomínaná ako možná forma skúšky. V praxi sa s tým však stretávame zriedka. Predpisy predbehli život. Napísali sme moderný predpis, ale nepostarali sme sa, aby ho väčšina učiteľov využívala v prospech modernizácie vzdelávania.
Napísať ešte modernejší predpis by len zväčšilo túto medzeru. Poďme radšej venovať úsilie tomu, aby sme dokázali priblížiť praktickú realizáciu tomu, čo už dnešný model maturitnej skúšky umožňuje - aby maturita nebola len o rozsahu vedomostí, ktoré vie žiak zo seba vysypať v určenú hodinu alebo aby dokázal aplikovať zapamätaný algoritmus riešenia známej úlohy, ale aby bola ukážkou toho, ako žiak dokáže samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe hodnôt, vedomostí a dát.
Romana Kanovská, generálna riaditeľka NIVAM
V prvom rade si musíme uvedomiť, že náš vzdelávací systém je súčasťou európskeho vzdelávacieho prostredia, s ktorým sa zlaďujeme, a to tak v otázkach maturitných skúšok ako aj vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu. Ak by sme teda zauvažovali, čo by znamenalo zrušiť maturity, musíme zobrať do úvahy aj dopad na možnosti štúdia našich študentov na zahraničných vysokých školách. Nemohli by sa napr. preukázať relevantným certifikátom, ktorý ich dnes zrovnoprávňuje v súťaži s inými študentmi uchádzajúcimi sa o miesta na zahraničných školách. Tento „certifikát“, maturitné vysvedčenie, má dnes externú časť (test) - objektívne hodnotenú a porovnateľnú s výsledkami iných žiakov. To je hodnotenie, ktoré započítavajú do kritérií na prijatie kvalitné zahraničné vysoké školy.
A potom je druhá časť maturít, interná (ústna odpoveď alebo esej) - hodnotená známkou. Táto časť je poznačená subjektívnym prístupom učiteľa k danému žiakovi. Kým tá prvá časť – štandardizovaný test – je štandardnou súčasťou maturitných skúšok vo všetkých vyspelých krajinách, o tej druhej - internej časti - môžeme slobodnejšie uvažovať a viesť odborné diskusie. Čo by malo byť cieľom internej maturitnej skúšky, ako by mala byť štruktúrovaná, aké zručnosti by v nej mali maturanti preukazovať, ako by mali byť hodnotení? Malo by byť portfólio žiakov súčasťou tejto skúšky alebo samostatnou prezentáciou profesijného rozvoja žiakov?
Aktuálne vedieme s kľúčovými partnermi odbornú diskusiu vo vzťahu k povinnej maturite z matematiky, otvárame tým však komplexnejšie tému maturitných skúšok ako celku. Je to relevantná téma súvisiaca s kurikulárnou reformou na stredných školách, ktorú začíname tematicky nastavovať a v najbližšom období ju budeme aj odborne komunikovať.
Jozef Škorupa, prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií
Maturitná skúška je v našom vzdelávacom systéme už takmer sto rokov. Zrejme preto ju vnímame ako niečo prirodzené. Pritom si málo uvedomujeme, za akých podmienok a s akým cieľom vznikla a ako sa tieto podmienky a cieľ zmenili.
V Asociácii riaditeľov štátnych gymnázií dominantne prevláda názor, že maturitné vysvedčenie ako certifikát oprávňujúci na štúdium na vysokých školách je nevyhnutné zachovať. Ďalej sa však názory rozchádzajú. Vedú sa diskusie napríklad o porovnateľnosti maturitnej skúšky zo slovenčiny na gymnáziách a stredných školách kde je v učebnom pláne výrazne nižšia hodinová dotácia slovenského jazyka.
Povinná maturitná skúška z matematiky nie je cieľ, potrebujeme zmeny vo vyučovaní matematiky a maturita môže mať zmysel, len ak sa matematické vzdelávanie zmení. Cítime však, že ukončovanie štúdia potrebuje rozsiahlejšiu a viac vizionársku diskusiu. Bol zriadený projektový tím pri ministerstve školstva, ktorý sa mal problematikou zaoberať, no jeho závery a odporúčania nepoznáme. Základný až fatálny problém však vidíme v perspektíve dostatku kvalifikovaných učiteľov nielen matematiky.
Dušan Šveda, podpredseda Slovenskej matematickej spoločnosti (SMS) pre pedagogickú oblasť
SMS dlhodobo navrhuje opatrenia na skvalitnenie matematického vzdelávania na základných a stredných školách. Ich súčasťou je aj zavedenie povinnej maturity z matematiky na dvoch úrovniach (základná a rozšírená), a to jedine v kontexte ďalších nevyhnutných zmien:
- Zmena spôsobu vyučovania: sústrediť sa na inovatívne bádateľské prístupy a formatívne hodnotenie žiakov.
- Podpora učiteľov: všetci učitelia matematiky budú v horizonte 2-3 rokov preškolení na inováciu vyučovania matematiky, vybudovanie komunity učiteľov na národnej aj regionálnej úrovni, dostupný systém individuálnych konzultácií.
- Aktualizácia kurikulárnych dokumentov: úprava kurikula - ŠVP, ŠkVP, cieľové požiadavky na maturitu, flexibilný systém tvorby inovatívnych metodík a podporných učebných materiálov.
- Akceptácia výsledkov maturity v kritériách prijímacieho konania na VŠ: pre STEM odbory je nutná rozšírená úroveň, pre iné študijné odbory majú byť v podmienkach na prijatie zapracované aj výsledky externej časti maturity.
Myslím si, že potenciál terajšej štruktúry maturitnej skúšky sa ešte nevyčerpal. Stále máme priestor na to, aby sa aj obsah maturitnej skúšky prispôsoboval tomu, čo požadujú vysoké školy a zamestnávatelia. Napr. v matematike je potrebné posúvať sa od procesuálnych úloh ku konceptuálnym úlohám. Komunikácia o zmenách pri ukončovaní štúdia je, samozrejme, vítaná. Hľadajme cesty, ako vzdelávanie prispôsobiť aktuálnym výzvam, predovšetkým digitálnej transformácii spoločnosti a rozvoju umelej inteligencie. V tomto kontexte bude určite potrebné meniť aj maturitnú skúšku.
Vladimír Burjan, odborník na vzdelávanie
(Prinášame jeho vysvetlenie, prečo sa nechcel k tejto téme bližšie vyjadriť.)
Mal som úmysel sa vyjadriť a dosť som nad tým rozmýšľal, ale zistil som, že ten problém je hlboký a neviem k nemu zaujať stanovisko na malom priestore. Krátke vysvetlenie: Podoba maturít by mala reflektovať účel gymnázia. Lenže účel a zameranie gymnázia je podľa mňa nejasný a v súčasnosti zle nastavený. Ak by som navrhol podobu maturity, ktorá by korešpondovala s (podľa mňa) správnym účelom gymnázia, pôsobila by tá maturita odtrhnuto od toho, čo sa žiaci štyri roky učia. A ak by som navrhol podobu maturity, ktorá by bola kompatibilná s tým, čo sa žiaci štyri roky učia, bola by taká skúška nezmyselná z hľadiska toho, čo by dnes bolo potrebné. Takže najskôr sa musí zásadne zreformovať stredné školstvo vrátane gymnázií a následne má zmysel baviť sa o tom, ako by mala vyzerať maturita v správne nastavenom gymnáziu. V súčasnosti mi to príde ako diskusia o tom, aké pneumatiky by sme mali správne používať na aute, ktoré má nefunkčný motor.
Komentáre