V minulom školskom roku učilo podľa nového kurikula už takmer 500 základných škôl, tento rok by k nim malo pribudnúť ďalších približne 450. Od školského roka 2026/2027 budú podľa nového kurikula povinne vzdelávať všetky základné školy. Rozprávali sme sa so Zlaticou Liškovou, riaditeľkou školy, ktorá má za sebou prvý rok zavádzania reformy, o tom, aký rok to pre nich bol, čo zvládli a čo ich naopak ešte čaká, a aké sú ich odporúčania pre školy, ktoré s novým kurikulom ešte nezačali.
Autor: Naďa Urbanová
|
Zlatica Lišková je riaditeľka ZŠ Ľ. Štúra v Modre. V základnom vzdelávaní pôsobí 27 rokov. Dlhé roky učila matematiku, etickú výchovu a informatiku. Od roku 2017 spolupracuje s profesorom Kalašom na vývoji a pilotovaní Informatiky s Emilom. Zároveň sa snaží pomáhať prekonávať strach a prekážky učiteľov z vyučovania nielen informatiky, ale aj z celej reformy. |
Vstupujete do druhého roka fungovania podľa nového kurikula. Aký rok to podľa vás bude?
Veríme, že pohodový. Očakávame, že po absolvovaných vzdelávaniach a tvorbe dokumentácie budeme mať priestor venovať sa pedagogickému procesu a aplikácii nových zručností. Moderné učenie, nielen detí, sa deje spoločnou tvorbou, objavovaním a riešením problémov. Preto veríme, že bude viac času na zdieľanie príkladov dobrej praxe medzi kolegami a na zavádzanie účinných foriem hodnotenia.
Sú veci, ktoré ste za ten prvý rok stihli vyladiť na 100% a už sa im nemusíte toľko venovať?
Myslím si, že sa nám podarilo naprieč celou školou zaviesť charakterové vzdelávanie ako súčasť jednej z hodnôt našej školy. Tematické dni, medzipredmetové vzdelávanie, rovesnícke vyučovanie, či tandemové vyučovanie sa stali bežnou súčasťou vzdelávania každého žiaka. A naši najmenší, tí už vedia pracovať bez pravidelného zvonenia.
A na čom ešte potrebujete popracovať?
Stále riešime, ako presne rozvrhnúť organizáciu dňa naprieč všetkými ročníkmi tak, aby nemuselo zvoniť, ale zároveň sme vedeli vytvoriť rozvrhy pre všetkých. Musíme stále učiť žiakov skupinovej práci, aktívnemu počúvaniu a zlepšovať sa v efektívnom hodnotení našich žiakov.
Prečo sú podľa vás pre vašu školu práve tieto časti zmeny najnáročnejšie?
Čakala som, že najnáročnejšie bude zavádzať charakterové vzdelávanie. Ale zvolili sme si cestu malých krokov, ideme cez formát Živých kruhov podľa potreby, schopností a zručností učiteľov. Postupne ich pridávame a prispôsobujeme. Zatiaľ ich nemáme každý deň vo všetkých triedach.
Vďaka tejto skúsenosti sme zistili, že netreba mať hotové hneď všetko na 100 %. Táto reforma neočakáva komplexnú zmenu z večera do rána. Vieme, že postupne pôjde všetko, niečo hneď, niečo za mesiac, o rok. Niektoré veci potrebujú čas a skúsenosti. Urobíme dovtedy zopár chýb. Veď tak je to aj v živote. Cesta je zároveň cieľom.
Šli by ste aj spätne do tejto nepovinnej testovacej fázy?
Do reformy by sme išli znovu, tak ako teraz, v druhej vlne. Dostali sme cielenú podporu z NIVAMu a RCPU, čo bolo veľmi nápomocné. A reforma nemá aj tak presný dátum začiatku. Vieme, že dnes nikto neučí tak ako pred 20 rokmi. Každý z nás už je z nejakej časti zreformovaný. Mladší už nebudeme, skúsenosti máme, tak sme do toho išli.
Podarilo sa vám pri zavádzaní zmien nájsť oporu vo všetkých zamestnancoch školy?
Kolektív našej školy je veľmi súdržný, je tu mnoho Štúrkarských patriotov, ktorým naozaj záleží na deťoch a na budúcnosti. Treba si uvedomiť, že to nie je odpor, čo nás brzdí, ale strach. Strach z nového, z chýb, ktoré spravíme, že bude málo podpory. Treba však byť odvážny. Odvaha nie je absencia strachu, ale schopnosť konať dobro napriek strachu. Mám fajn kolegov a verím, že spoločne dokážeme zvládnuť aj veľké výzvy.
Čo by ste odporučili školám, ktoré s novým kurikulom ešte nezačali?
Množstvo informácii, ktoré vstupujú do našich životov, je za hranicami ľudskej kapacity. Niekedy však máme pocit, že naši žiaci si musia zapamätať všetko, čo je pre nás dôležité. A pritom sami dnes siahame po internete ako zdroji informácii. Každá škola, každý učiteľ už spravili veľmi veľa krokov dopredu. Určite mnohé zmeny už robíme. Musíme ich len identifikovať a uvedomiť si ich. Mnohí z nás už urobili vyučovanie atraktívnejším. Mnohí z nás už pochopili, že sa stávame mentormi na ceste za poznaním.
Nebojte sa byť príkladom a zdieľať pozitívne veci. Ak sa stane chyba, stane sa, taký je reálny život. Láskavého učiteľa s pevnými hodnotami a ľudskú blízkosť nikdy stroje nenahradia. Nemusíme vedieť všetko, to nevie ani Google. Ale na rozdiel od Googlu vieme my, ľudia obklopení deťmi, cítiť a ľúbiť. Preto je postavenie učiteľa aj naďalej neotrasiteľné v živote človeka.
Po vašich skúsenostiach – má táto reforma zmysel? Prináša do vzdelávania potrebné zmeny?
Zoberieme triedu detí do telocvične. Deti si natrénujú na suchu správny spôsob plávania. Všetky deti to perfektne zvládnu, tak ich ohodnotíme na 100 %. Aj rodičia sú spokojní. Výkonové štandardy splnené. A teraz nič nebráni učiteľovi zobrať deti na školský výlet na jazero, kde skočia do vody a všetci bezpečne preplávajú na druhú stranu jazera.
Veríte tomu? Asi nie. Preto nemôžeme minúť všetok čas, ktorý máme, len na zapamätanie vedomostí. Základnou zručnosťou žiaka je vedieť žiť v spoločnosti, vedieť zrozumiteľne pomenovať to, čo chce. Len tak sa dokáže efektívne zorientovať v nadbytku informácii. To dokáže iba gramotný človek. Definícia gramotného človeka sa zmenila. Už to neznamená len vedieť písať a čítať. A nezahŕňa len čitateľskú či finančnú gramotnosť. Človek dnes musí byť schopný kriticky myslieť a prijímať nové informácie efektívne. Preto využime možnosti a potenciál, ktoré nám reforma dáva.