Aj poznávanie ľudského tela môže byť plné výskumných výziev

Všetci si asi pamätáme rozsiahle memorovanie na biológii v 7. ročníku ZŠ. Naučilo nás to však porozumieť tomu, ako funguje naše telo? Ako to vyzerá, ak sa žiaci tejto oblasti venujú vlastnou výskumnou prácou? Odpoveď prináša nová pracovná učebnica podľa koncepcie ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj. Romana Schubertová, jedna z autoriek, nám ju v rozhovore predstaví a povie, ako sa oni pozreli na obsah biológie a tiež na spôsob, ako tento obsah sprostredkovať žiakom.

Autor: Naďa Urbanová

Prírodné vedy sú u žiakov základných a stredných škôl už dlhodobo tie menej obľúbené, vnímajú ich ako náročné, prípadne nudné. V čom prináša ExpEdícia zmenu?

Najmä v tom, ako sa žiak myšlienkovo zapája do procesu učenia sa. Od začiatku projektu, keď tvoríme nové kapitoly do pracovnej učebnice, ich nazývame aktivitami. Všetky sú zamerané na aktivitu žiaka, avšak nie na hocijakú.

Ako si ich máme predstaviť?

Ide o aktivity, pri ktorých prebehne proces – uvedomenia si, ako niektoré javy vnímam, preskúmanie týchto javov a na základe toho pozmenenie svojich pôvodných, často mylných predstáv. Je to pre žiaka celkom veľká práca. No ukazuje sa, že im reálne pomáha znovuobjaviť zvedavosť a snahu prísť veci na koreň.

Ja si biológiu pamätám ako predmet, kde sme sa bifľovali veľmi veľa názvov kostí, svalov, orgánov. Čo je podľa vás to, čo by si mali žiaci z tejto témy odniesť?

Áno – názvy kostí, svalov, či orgánov – tu sa ľahko overuje, ako si ich žiak zapamätal. Takže pýtať sa ne na teste býva populárna záležitosť. Je samozrejmé, že žiak musí získať základné vedomosti o stavbe orgánových sústav. Naučiť sa však veľké množstvo pojmov nedáva zmysel, ak ich neobjavujú v súvislostiach, nevedia použiť v reálnom živote a väčšinu hneď po písomke zabudnú.

Ako to robíte vy?

Využívame výskumné aktivity a tiež také, pri ktorých žiaci riešia konkrétne prípady fiktívnych pacientov. Pri ich riešení musia využiť napríklad schému stavby kostry s pomenovaním jednotlivých kostí. Na konci riešenia určite nebudú vedieť pomenovať všetky kosti kostry, ale budú sa vedieť v schéme orientovať. S najvýznamnejšími budú v rámci riešenia aktívne pracovať, a tým si prirodzene osvoja aj odborné pojmy. Viaceré výskumy dokazujú, že práve takouto činnosťou si ich aj lepšie zapamätajú.

Povedz nám konkrétny príklad takejto aktivity.

Žiaci napríklad analyzujú, prečo sa s vekom zvyšuje náchylnosť ľudí na zlomeniny – najprv skúmajú pomocou údajov z Národného centra zdravotníckych informácií, o aké typy zlomenín sa jedná, pozorujú na röntgenových snímkach rozdiely v mieste zlomeniny u mladých a starých ľudí. Potom identifikujú rozdiely vo vnútornej stavbe jednotlivých typov kostí a nakoniec pracujú s textami a údajmi o osteoporóze. Informácie z jednotlivých analýz prepájajú a na konci formulujú komplexný záver.

Prácu s textami kombinujeme s využitím kresby a schém. Žiaci sa na tvorbách schém aktívne podieľajú – napríklad ich postupne vymaľovávajú. Je to prívetivé aj pre tých, ktorí sa ostýchajú sami kresliť, lebo si myslia, že to nevedia. Zároveň to núti žiaka v schémach identifikovať objekty, ktoré sú buď popísané pomocou textu, alebo odfotografované. Takto postupne tvoríme napríklad farebné schémy prierezu ľudskej kože, ale aj tráviacej sústavy.

Učebnica je teda iná v tom, AKO deti objavujú poznatky. Je iná aj v tom, AKÉ poznatky?

Často ideme do väčšej hĺbky a detailov. A to aj pri vstupoch do aktivít – tzv. stimulujúcich situáciách, aj pri samotných aktivitách. Napríklad v prípade tráviacej sústavy si žiaci najskôr čítajú úryvky o tom, ako si v rôznych historických obdobiach ľudia predstavovali trávenie, prípadne ako tento proces skúmali. Po realizácii celej aktivity sa k týmto predstavám vracajú a vyhodnocujú, čo v nich bolo problematické.

Zámerom nie je, aby si pamätali informácie o jednotlivých obdobiach, ale aby začali vnímať, že vedecké vysvetlenia, teórie a modely sú tie, ktoré sú v najlepšom súlade so známymi faktami v danom čase – a teda, že závisia od možností skúmania v danom období a že sa tiež vyvíjajú. Aj to je jedna z tzv. kľúčových téz prírodovedného vzdelávania, ktorá sa v tradičnom prístupe opomína. Stojí nad samotným biologickým obsahom.

Na internete a v encyklopédiách je dnes už veľké množstvo informácií, 3D vizualizácií, videí, pokusov. Prečo vlastne potrebujeme novú učebnicu biológie?

V prípade 7. ročníka ZŠ je situácia trochu špecifická. Ľudské telo je veľmi zaujímavou oblasťou, s množstvom fascinujúcich informácií. Pre učiteľa je však veľmi náročné pripraviť zaujímavé situácie a podklady k ich preskúmaniu tak, aby sa žiaci vlastným riešením dopracovali nielen ku kľúčovým informáciám, ale rozvíjali okrem toho aj spôsobilosti, typické pre vedeckú prácu. Najviac si to uvedomujeme pri tvorbe samotných aktivít, jedna sa tvorí s metodickými poznámkami pre učiteľov aj desiatky hodín, a to v spolupráci s rôznymi odborníkmi aj samotnými učiteľmi, ktorí aktivity pilotujú.

V súčasnosti existuje veľké množstvo publikácií o ľudskom tele encyklopedického charakteru, s peknými ilustráciami, zaujímavými prirovnaniami, uľahčujúcimi predstavenie si niektorých javov. Úlohou tejto učebnice však nie je prístupne predstaviť a pasívne „odovzdať“ informácie, ale vytvoriť prostredie, v ktorom sa k nim žiaci za pomoci učiteľa dopracujú.

Spomínate analýzy, ktorých súčasťou je aj práca s rozsiahlejšími textami. Zvládajú to siedmaci?

Učitelia sa zvyknú sťažovať, že aj žiaci vyšších ročníkov majú stále problém porozumieť úlohám, keď ide o dlhší text. Ak chceme, aby žiak potrebné informácie vedel z textov vyberať a používať, musia tie texty obsahovať aj ďalšie informácie. To automaticky ich rozsah zväčší. Do karát nám nehrá doba, v ktorej je prehnaný apel na krátke a rýchle správy, ktoré neposkytujú možnosť ísť viac do hĺbky. Žiaci sa s textami síce boria, ale vedia, čo z nich potrebujú „vyčítať“ a najmä prečo – ich práca smeruje k objasneniu výskumnej otázky.

Pilotujúci učitelia túto prácu vnímajú ako veľmi dôležitú a avizujú, že sa schopnosť, ale aj ochota ich žiakov pracovať s dlhšími textami postupne zlepšuje. Podobne ako sa v začiatkoch práce s ExpEdíciou borili s prácou v skupinách. Aj schopnosť spolupracovať si vyžadovala systematické zameranie učiteľa na túto oblasť. Vo vyšších ročníkoch, keď už si ju žiaci osvojili, je pre nich prirodzenou súčasťou a nevnímajú ju tak problematicky ako na začiatku.

Biológia by nás mala naučiť poznať vlastné telo a zodpovedne sa starať o svoje fyzické aj duševné zdravie. Akou formou pracujete s témou zdravej výživy a pohybu?

Pri každej orgánovej sústave je jedna kapitola venovaná starostlivosti o ňu a jej ošetreniam. Prístupy k týmto kapitolám sú rôzne – niekde žiaci vytvárajú reklamu na vybraný produkt starostlivosti o kožu, inde pozorujú röntgenové snímky úrazov a hľadajú ich príčiny a možnosti ošetrenia. Tiež napríklad sami realizujú prieskum o dodržiavaní správnych každodenných odporúčaní a návykov súvisiacich so zdravou výživou u svojich rovesníkov a porovnávajú jeho výsledky s oficiálnymi výsledkami prieskumu o zdravej výžive detí. Zoznamujú sa tak nielen so samotnými odporúčaniami, ale aj s tým, ako zostaviť a vyhodnotiť dotazník.

Žiaci si teda robia aj vlastný výskum?

Áno, v učebnici sa nachádzajú výskumné aktivity, v ktorých žiaci overujú hypotézy a rozvíjajú si tak spôsobilosti vedeckej práce. Zisťujú napríklad, ako fyzická aktivita ovplyvňuje množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu. Tvoria a skúmajú vlastné modely (napríklad pohybu ruky v lakti alebo funkcie bránice pri nádychu a výdychu). Väčšina aktivít je veľmi previazaná s ostatnými prírodovednými predmetmi. Často napríklad využívame matematiku.

Viem, že ste na učebnici spolupracovali s množstvom odborníkov, nie len z radov pedagógov či metodikov, ale aj ľudí z praxe. S akými a kvôli akým témam?

Napríklad v spolupráci s lekármi vznikli úlohy, kde žiaci analyzujú prípady pacientov, ktorí majú problém s tráviacou sústavou a navrhujú riešenia. So súdnym znalcom v patológii sme zase konzultovali mikroskopické náhľady cirhotickej a zdravej pečene, ktoré žiaci skúmajú a hľadajú odlišnosti. Takýchto spoluprác tam ale bolo viac.

Je pre učiteľa náročné pracovať s touto koncepciou, ak predtým neučil konštruktivisticky?

Závisí to od nastavenia učiteľa. Podstatné je, aby sa učiteľ stotožnil s cieľmi, ku ktorým aktivity v učebnici smerujú. Ak cíti, že cieľom nie je len osvojenie si určitého obsahu, ale aj rozvoj iných spôsobilostí – či už vedeckej práce alebo tzv. mäkkých spôsobilostí ako napr. tímová spolupráca alebo argumentačné spôsobilosti, tak práca s touto učebnicou bude pre neho zmysluplná.

My k učebnici pripravujeme aj metodické poznámky, školenia a podpornú skupinu učiteľov z ExpEdície. Indícia na jeseň rozbehla aj bezplatné online kluby pre zaškolených učiteľov, ktoré vedú tri pilotujúce učiteľky. Snažíme sa teda učiteľom, ktorí s konštruktivizmom len začínajú, byť maximálne nápomocní.

Si majsterkou Slovenska v paraglidingu. Nie je to veľmi bežný šport – prečo si si ho vybrala?

Vo vzduchu, či tesne pred tým, to je jednoznačný oddych od všetkého, čo vás zaťažuje dole na zemi. Najmä od práce, hoc si pamätám na súťaž v Taliansku, na ktorej som ešte na kopci pred štartom schvaľovala fotografie húb do učebnice ExpEdície pre 5. ročník. Ale potom už ide všetko bokom a človek sa sústredí len na to, čo práve je. Paragliding je celkom náročný na poznanie a porozumenie meteorológie, aj fyziky letu. Takže tú snahu po pochopení podstaty prírodovedných javov využívam aj pri ňom.