Ak škola so stovkami žiakov nemá diagnostikované intelektovo nadané dieťa, tak niečo nefunguje | Indicia

Ak škola so stovkami žiakov nemá diagnostikované intelektovo nadané dieťa, tak niečo nefunguje

Ak škola so stovkami žiakov nemá diagnostikované intelektovo nadané dieťa, tak niečo nefunguje

Ľuboš Lukáč je zakladateľ občianskeho združenia Rozumieme nadaným a téme intelektovo nadaných detí sa venuje už 20 rokov. Rozprávali sme sa s ním o tom, čo by takíto žiaci v škole potrebovali a či im to vieme dať.

Autor: Naďa Urbanová

Ľuboš Lukáč je učiteľ, špeciálny pedagóg, logopéd, metodik pre edukáciu nadaných detí, zakladateľ a riaditeľ združenia Rozumieme nadaným. Zakladateľ projektu mimoškolského vzdelávania intelektovo nadaných detí 1. Klubu nadaných detí na Slovensku a súťaží ako napr. Logická olympiáda pre najmenších, Logická olympiáda intelektovo nadaných detí či Logopédia zábavne.

 

Vaša organizácia sa volá Rozumieme nadaným – čo znamená rozumieť nadaným?

Rozumieme nadaným znamená porozumieť potrebám nadaných detí. Venujeme sa tejto problematike (edukácii intelektovo nadaných detí v školskom i mimoškolskom prostredí) dvadsať rokov. Uvedomujeme si silné stránky týchto detí, ale aj slabé stránky slovenského školstva, ktoré je k nadaným deťom nespravodlivé. Poznáme stovky príbehov nadaných detí, ich starosti, problémy. Chceme dosiahnuť len to, na čo majú právo – individuálny prístup, podporu, rozvoj, vzdelávanie na úrovni, rovnako pre všetkých. Teda aj pre nadaných. Momentálne tak tomu vo väčšine prípadov nie je.

Celoslovenská iniciatíva Rozumieme nadaným pripravuje každoročne množstvo projektov, aktivít, súťaží a podujatí pre intelektovo nadané deti. Cieľom občianskeho združenia je vyhľadávanie nadaných detí, podpora a rozvoj intelektovo nadaných detí a v neposlednom rade vzdelávanie a podpora učiteľov v školách pri edukácii intelektovo nadaných detí.

 

Akí teda nadaní sú?

Sú úžasní, tvoriví, jedineční, záhadní, priateľskí a inšpirujúci pre každého. Intelektovo nadaní žiaci sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sú to žiaci, ktorí popri, resp. vzhľadom na intelektové nadanie môžu mať také problémové osobnostné prejavy a charakteristiky, že bez špeciálneho prístupu by rozvíjanie ich nadania a (najmä) ich osobnosti mohlo byť ohrozené.

Vo všeobecnosti hovoríme o intelektovo nadaných v súvislosti s predpokladmi dosahovať v porovnaní so svojimi vrstovníkmi nadpriemerné výkony v jednej alebo viacerých oblastiach činnosti. Majú výbornú pamäť, vytrvalosť, široký okruh záujmov, zmysel pre humor, predstavivosť, širokú slovnú zásobu. Čo sa týka možných „problémov“ nadaných detí, tak sú to spravidla nerovnomerný vývoj, vrstovnícke vzťahy, rozsiahla sebakritika, perfekcionizmus. Poznáme tiež nadané deti s hendikepom – teda s dvojitou výnimočnosťou. Stáva sa, že práve z dôvodu vysokého IQ sa nadaní naučia tieto poruchy skrývať, kompenzovať ich.

Delia sa aj nadané deti ešte na ďalšie podskupiny?

Podľa toho, z akého pohľadu sa pozeráme na nadanie. Ak sa pozrieme na legislatívu a intelektovo nadané deti, tak rozlišujeme žiakov so všeobecným intelektovým nadaním a žiakov so špecifickým intelektovým nadaním. Vo všeobecnosti poznáme niekoľko typov (intelektovo nadaných) detí: úspešného nadaného žiaka, vysoko tvorivého nadaného žiaka (vyzývavého), nadaného žiaka maskujúceho svoje schopnosti (skrytý), stroskotaného (strateného) nadaného žiaka, žiaka s dvojitou výnimočnosťou (nadanie kombinované so znevýhodnením, postihnutím), autonómneho nadaného žiaka.

Keď sa pozrieme na možné prejavy nadaných žiakov – v rámci rôznych oblastí, tak môžeme spomenúť 9 typov inteligencie podľa Howarda Gardnera: prírodná, hudobná, logicko-matematická, duchovná a existenciálna inteligencia, interpersonálna inteligencia, telesno-pohybová inteligencia, jazyková inteligencia, intra-personálna inteligencia, vizuálno- priestorová inteligencia. A všetky tieto typy máme v školách. Otázne je, ako s tým vieme naložiť.

V našich školách sme zvyknutí prinajlepšom (a to som fakt odvážny) hovoriť o intelektovo nadaných, príp. nadaných na šport, či umenie, jazyky. Objaviť tieto deti nie je vždy jednoduché, ale horšie je sa o to nepokúsiť. Bežne objavujeme nadané deti, ktoré podporíme v 8.-9. ročníku a častokrát sú samotné školy prekvapené, že na to neprišli skôr.

Dá sa štatisticky povedať, koľko percent nadaných ľudí je v našej spoločnosti?

Na Slovensku máme diagnostikovaných cca 3 000 intelektovo nadaných žiakov. Vo všeobecnosti platí, že ide o úzku časť populácie, zhruba 2 %. Môžeme povedať, že v základných školách máme reálne 2-3krát viac reálne nadaných ako máme diagnostikovaných. Na druhej strane je potrebné dodať, že niektoré školy si aj uvedomujú, že dieťa je zrejme nadané, ale narazia na problém so súhlasom na diagnostiku od rodičov, ktorí to niekedy vnímajú ako nálepku. Nie je správne vysvetlené rodičom, že tu nejde o nálepku, ale rešpektovanie potrieb a pomoc deťom. Nie je dôležité označiť dieťa ako intelektovo nadané, ale v spolupráci s odborným poradenstvom sa naučiť pracovať s takým dieťaťom v škole aj doma.

Už ste načrtli, že v školách s nadanými veľmi nevieme pracovať.

Samotná nominácia na diagnostiku intelektového nadania je v slovenských školách náročná. Prevažne hovoríme o „možnom“ intelektovom nadaní, keď je dieťa v materskej škole, aj to na základe upozornenia rodiča, príp. učiteľky materskej školy. Potom akoby na Slovensku nadaní už nejestvovali. Ak má škola stovky detí a nie je medzi nimi diagnostikované intelektovo nadané dieťa, tak je to buď veľká náhoda, alebo niečo nefunguje.

Často objavíme intelektovo nadané deti počas našich workshopov, potom odporúčame diagnostiku, komunikujeme so školou, či s rodičmi dieťaťa. Ak však na to prídeme v 9. ročníku, tak je to smutné. Nikto si nič nevšimol, všetko je v poriadku, stačí že dieťa sem tam donesie nejaký ten úspech zo súťaže. Často to nie je ani zásluhou školy samotnej, ale samoštúdia a objavovaním, zanietením žiaka.

Viete dať školám pár praktických tipov, ktoré by im pomohli podporovať rozvoj nadaných detí?

Starostlivosť o intelektovo nadané deti nie je o pár slovách. Prakticky úplne stačí ak sa (aj) intelektovo nadaným deťom budú školy venovať minimálne tak, ako ostatným. Mať intelektovo nadané dieťa v triede neznamená „dať prácu navyše“, či „viac domácich úloh“. Znamená to podporu a rozvíjanie ich záujmov, špecifický prístup, podpora tvorivosti a kreatívneho myslenia, oboznámenie pedagógov školy so silnými stránkami nadaného dieťaťa, metódami práce, osvedčeným prístupom k nadanému dieťaťu, či efektívnymi formami spolupráce s rodinou. To všetko v spolupráci, napr. aj so zamestnancami odborného poradenstva v škole a poradenských zariadeniach.

Mali by sa teda aj nadaným deťom venovať špeciálni pedagógovia?

Intelektovo nadaní žiaci sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Špeciálni pedagógovia sa, samozrejme, venujú aj tejto skupine deti. Aj keď, pravdupovediac, jednoznačne menej ako ostatným žiakom so ŠVVP.

A pripravujú sa na to budúci špeciálni pedagógovia počas štúdia?

Vo veľmi malej miere, a to nielen budúci špeciálni pedagógovia, ale aj všeobecne pedagógovia. Napokon môžem protiotázku? Vzdelávajú sa pedagógovia na školách v problematike vzdelávania intelektovo nadaných žiakov? Chcú, ale vzdelávajú sa? Odpoveď – nemajú kde. Jestvujú odborné semináre, prednášky, či vzdelávania na tému intelektovo nadané deti? Nie. Preto každoročne ponúkame pre pedagógov a špeciálnych pedagógov odborný seminár Rozumieme nadaným, ktorý organizujeme v spolupráci s Pedagogickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove. Je to jediné vzdelávanie na túto tému a sme zaň veľmi vďační.

Skúsme sa pozrieť do Českej republiky a podporu nadaných detí, centrá podpory nadania, rôzne organizácie, podpora pedagógov a škôl a metodické usmernenia pri edukácii nadaných. Mimochodom v Českej republike máte viac ako 50 Klubov nadaných detí, na Slovensku 5, z toho tri som založil ja.

Aký je váš názor na školy pre nadané deti?

Nadané deti v nich hľadajú porozumenie a servis, ktorý im bežná škola nedokáže zabezpečiť. Áno, intelektovo nadaní sa vzdelávajú v školách pre nadané deti, v špeciálnych triedach pre nadané i formou školskej inklúzie v klasických školách. Majú teda na výber. Áno, niektorým skutočne pomáha vzdelávanie medzi nadanými, iní uprednostňujú klasické triedy, kde inklúzia funguje. Osobne som za výber, niekomu vyhovuje to, inému niečo iné.

Pravdou však je, že väčšinou intelektovo nadaní odchádzajú z klasických škôl, kde im nevedia poskytnúť servis, rešpektovať potreby, prístup, uplatňovať vhodné metódy a postupy práce pri vzdelávaní. Sú s tým spojené problémy, ktoré neraz vyústia do hľadania školy či triedy pre intelektovo nadaných. Poznám množstvo takých príbehov, napokon sám som učiteľ a počas svojej praxe som nejedného intelektovo nadaného žiaka prijal do triedy pre intelektovo nadaných, práve z klasickej školy, kde nevedeli, čo s ním a odnieslo si to práve dieťa. Iní zasa nie sú ochotní „podstúpiť“ experiment a dajú intelektovo nadané dieťa do školy pre nadané deti od 1. ročníka. Všetko má svoje plusy i mínusy.

Aké aktivity pre nadané deti poskytuje vaša organizácia?

V prvom rade poskytujeme každoročne množstvo projektov a aktivít pre deti, či už diagnostikované ako intelektovo nadané alebo aj nie. Naším cieľom je vyhľadávanie týchto detí, upozornenie pedagógov na tieto deti, snažíme sa rozvíjať ich nadanie/talent. Poskytujeme množstvo workshopov pre deti, či už zameraných na rozvoj logického myslenia a verbálneho myslenia, rozvoj tvorivosti, fantázie a predstavivosti, rozvoj komunikačných schopností detí, učíme deti tvoriť „Plán budúcnosti“, a pod.

Okrem toho organizujeme rôzne súťaže: Logická olympiáda intelektovo nadaných detí, Logická olympiáda pre najmenších (materské školy), Talent základných škôl. Mimoškolskú starostlivosť o nadané deti realizujeme prostredníctvom Klubu nadaných detí (v Prešove jestvujú už tri kluby pre nadané deti). Taktiež sa zaoberáme vzdelávaním pedagógov, psychológov a špeciálnych pedagógov prostredníctvom nami ponúkaných prednášok o podpore a starostlivosti o intelektovo nadané deti v školskom prostredí, o intelektovo nadaných s dvojitou výnimočnosťou, o špecifikách práce s intelektovo nadanými deťmi, či vyhľadávaním a podpore nadaných detí v prostredí materských škôl.

Keby ste mali ponúknuť ideálne riešenie/predstaviť si ideálny svet – ako by sme pracovali s nadanými deťmi?

Ideálny by bol svet, keby toľko sľubované – individuálny prístup ku každému dieťaťu, jeho rozvoj a podpora v školskej i mimoškolskej činnosti reálne jestvoval. Zvykli sme si povedať o vzdelávaní vo svete len A, zabudli sme na ďalšie písmenká abecedy, teda minimálne vytvoriť pedagógom na Slovensku podmienky, tak ako je tomu vo svete. Máme šikovných, úspešných, vzdelaných a v neposlednom rade motivujúcich pedagógov, len tak, ako podpora nadaných detí, chýba aj podpora týchto učiteľov. To je kameň úrazu.

Čo sa týka nadaných detí dajme im to, čo im patrí – vzdelávajme, podporujme, nechajme ich vyrásť, rozvíjajme ich talent. Svet detí je krásny, podporujme nadanie každého dieťaťa. Nájdime si čas, urobme vyučovanie krajšie, také, v ktorom sa skutočne každý bude cítiť šťastne. Také, v ktorom nadaný nebude dostávať úlohy navyše, nebude len asistentom učiteľa, nebude čeliť výsmechu a nepodpore, lebo nevie všetko presne, ako je napísané v učebnici, ale dieťaťom, ktoré sa spolupodieľa na úžasnej plavbe loďou na palube vzdelávania a je rovnocenným partnerom každému členovi posádky.

Komentáre