Ako by vyzerala naša spoločnosť, keby sme všetci vedeli pracovať so svojimi emóciami?

Emocionálny Kompas je program pre učiteľov o tom, ako u detí zlepšiť duševné zdravie, vzťahy v škole a schopnosť sústrediť sa. Rozprávali sme sa s jeho spoluzakladateľkou, Annou Viľchovou, o tom, čo všetko školám poskytujú a aké výsledky dosahujú.

Autor: Naďa Urbanová

Viac ako polovica školákov a školáčok vo veku 15 rokov má problémy s emóciami, koncentráciou a správaním. Je Emocionálny Kompas riešením?

Emocionálny Kompas vnímame ako dôležitú súčasť riešenia. Na Slovensku je mnoho učiteľov a učiteliek, ktorí už prácu s emóciami a sociálne zručnosti s deťmi aktívne rozvíjajú prostredníctvom ranných kruhov, triednických či disponibilných hodín. Presne tak, som sa to snažila robiť počas učenia aj ja – hľadala som si aktivity, ako čo najlepšie naučiť deti zvládať napríklad hnev a frustráciu, keď sa im niečo nepodarilo, ale aj navzájom sa oceniť, byť láskaví a vnímať svoje silné stránky, spolupracovať... Chýbal mi ale jednoducho dostupný, systematický materiál, ktorý by som mohla hneď využiť v praxi, hľadaním aktivít a prípravou som trávila množstvo času.

Hľadali sme rôzne nástroje aj zo zahraničia, tam sme však narazili na iný kontext výučby, materiály výlučne v angličtine, alebo pre bežného slovenského učiteľa/učiteľku cenovo nedostupné licencie a poplatky. Spoločne s Lenkou Svoradovou, spoluzakladateľkou programu, a slovenskými odborníkmi a odborníčkami sme na základe najlepšej praxe zo zahraničia a praxe zo slovenských tried preto vytvorili Emocionálny Kompas – dlhodobý a systematický program pre učiteľov o tom, ako u detí zlepšiť duševné zdravie, vzťahy v škole a schopnosť sústrediť sa, ktorý učiteľom a učiteľkám poskytujeme bezplatne.

Ako sa s Emocionálnym Kompasom pracuje na školách?

Program pozostáva z úvodných webinárov v trvaní cca 4 hodiny, vyplnenia krátkeho dotazníka na začiatku a na konci roka a práce s metodikou v triede. Metodika obsahuje hotové aktivity na celý školský rok. Prácu s ňou si školy organizujú rôzne, je však dôležité mať vyčlenený priestor, kde sa aktivitám môžu učitelia/učiteľky a deti v pokoji venovať. Niekde sú to ranné kruhy, niekde triednické či disponibilné hodiny. Ak takýto priestor v škole už vytvorený je, ponúkame v rámci metodík kompletne vypracované aktivity s pracovnými listami a prílohami na celý školský rok.

Na prvom stupni sú aktivity v metodike vypracované na 2x15 minútové ranné kruhy a 1x45 minútovú triednu komunitu týždenne, na druhom stupni je to 1x45 minút do týždňa. Metodiky sú dostupné pre každý ročník základnej školy – učiteľom/učiteľkám dávame možnosť v programe pokračovať s deťmi kontinuálne každý rok s novou metodikou pre ich daný ročník. To umožňuje maximalizovať dopad, ktorý u detí vidíme, pracovať s emóciami sa učia postupne, systematicky. Zapojiť sa je možné v akomkoľvek ročníku, najväčší dopad však, samozrejme, vidíme u detí, ktoré s programom začnú čo najskôr.

Je potrebné pre prácu s Emocionálnym Kompasom absolvovať školenie?

Učitelia a učiteľky, ktorí sa do programu zaregistrujú prostredníctvom Učiteľského portálu na našej webovej stránke, nájdu na portáli úvodné webináre v rozsahu 4 hodín, ktoré je potrebné absolvovať pred prácou s metodikou. Webináre plnia tri rôzne ciele – poskytujú praktické zručnosti a vedomosti o zdravej práci s emóciami a budovaní sociálnych a emocionálnych zručností, vedení ranných kruhov a tvorbe bezpečného prostredia v triede. Prinášajú praktické informácie o programe a metodike, ale v neposlednom rade ponúkajú podporu samotným učiteľom a učiteľkám.

Venujú sa téme vlastnej práce s emóciami, možností zvládania náročných situácií, uvedomovania si zdrojov a svojho okruhu vplyvu, čím pôsobia preventívne pred vyhorením a posilňujú duševné zdravie a odolnosť samotných učiteliek a učiteľov. Práve toto je aspekt, ktorý tento rok učitelia a učiteľky na webinároch vnímali ako najviac prínosný. Že sa konečne dostávajú k školeniam, ktoré sa nevenujú len práci s deťmi, ale aj im samotným a ich prežívaniu. Napríklad nám o nich v spätných väzbách povedali:

• „Veľmi oceňujem, že ste sa vo webinároch nezamerali len na pocity a prežívanie žiakov, ale aj na učiteľov. Bolo to nápomocné a obohacujúce.“
• „To, čo robíte, robíte skvele. Vo webinároch som našla mnoho odporúčaní, ako pracovať s emóciami, ako sa o seba viac starať, a teším sa na prácu s metodikou. Verím, že výsledný dopad na konci školského roka bude pozitívnejší ako na jeho začiatku.“

Viete nám uviesť pár konkrétnych príkladov, čo sa napr. robí v ramci Emocionálneho Kompasu na prvom stupni a čo napr. v deviatom ročníku?

V prvom ročníku sa deti napríklad učia na obrázkoch a v krátkych príbehoch identifikovať základné emócie – radosť, smútok, strach, hnev a pokoj. Hravou formou si skúšajú zdravé spôsoby ich zvládania, ak sú emócie príliš silné – napríklad pri strachu si skúšajú objímací a „Ninja“ dych, alebo si pri smútku vymaľujú, čo im najviac pomáha – objatie od blízkeho, či obľúbená hračka.

Postupne sa s deťmi dostávame k rozoznávaniu širšieho spektra emócií a rozširovania repertoára toho, čo im v danej emócii môže pomôcť – tak, aby to bolo rešpektujúce a bezpečné pre nich, ale aj pre ich okolie. Dostávame sa tiež k zložitejším konceptom práce s emóciami a sociálnych zručností ako je wellbeing, tvorenie zdravých vzťahov, až k celkovej vnútornej odolnosti a optimistickému nazeraniu na život ako taký. To však neznamená, že sa budú deti cítiť vždy šťastne a spokojne. Vystihovala by to veta: „Viem, že v živote ma budú stretávať pekné chvíle aj prekážky, ale verím si a mám nástroje na to, aby som ich zvládol/zvládla.“

Na druhom stupni si deti trénujú nadobudnuté zručnosti aj prostredníctvom vlastných projektov, ktoré posilňujú láskavosť v triedach a komunitách. Intenzívnejšie sa tiež u starších detí venujeme zručnostiam v digitálnom prostredí.

Program trvá rok – je to dostačujuce?

Emocionálny Kompas je celoročný program, je však vytvorený pre dlhodobé a systematické používanie, metodiky na seba nadväzujú a je teda možné v ňom pokračovať od škôlky až po koniec základnej školy. V ideálnom svete by sociálnu a emocionálnu gramotnosť deti mali zavedenú ako bežnú súčasť vzdelávania s klasickým zaradením do vyučovania. Ak sa škole podarí takýto priestor v škole vytvoriť, je to výborný vklad do budúcnosti detí, ale aj tvorby komunity a atmosféry v škole, wellbeingu učiteľov/učiteliek a detí.

Štúdie ukazujú, že dlhodobé a overené programy majú vysokú mieru dopadov práve v oblastiach ako je prevencia šikany, posilnenie pozitívnej klímy, nižšia miera vyhorenia a väčšia miera pracovnej spokojnosti u učiteľov a učiteliek. Dokonca ani častý argument, že by rozvoj takýchto zručností išiel na úkor akademických predmetov neobstojí – deti, ktoré dlhodobo a systematicky rozvíjajú sociálne a emocionálne zručnosti majú v priemere lepšie akademické výsledky o 13 %.

Ak sa teda učiteľ alebo učiteľka rozhodne v programe pokračovať a už absolvoval/absolvovala úvodné školenia, jednoducho si na začiatku ďalšieho školského roka stiahne metodiku pre svoj aktuálny ročník. V prípade, že prechádza z prvého stupňa na druhý stupeň alebo je v metodike použitý nový koncept, ako je napríklad Okno tolerancie v deviatom ročníku, učiteľ/učiteľka si pozrie už len to jedno aktuálne školenie v trvaní do 60 minút, ktoré je v danom ročníku pre prácu s metodikou nápomocné.

Do programu sú zapojení aj rodičia. Ako presne?

Na prvom stupni je súčasťou každého celku metodiky pracovný list na doma v štyroch jazykoch – slovenčine, maďarčine, ukrajinčine a rómčine. Každý pracovný list obsahuje krátky popis toho, čomu sa deti v danom celku venovali (napríklad téme radosti, smútku, láskavosti, či spolupráci). Nasledujú otázky, ktoré môže rodič diskutovať doma s dieťaťom o danej téme a krátka úloha pre dieťa, aby si dokázalo prepojiť danú zručnosť aj s prostredím mimo školy (napríklad „Nakresli, kedy si sa k niekomu doma správal/správala láskavo.“)

Na druhom stupni sme pilotovali prácu na doma s aplikáciou Môj kompas, ktorá pomáha deťom pomenovávať a zdravo zvládať emócie. Tento rok však ideme ešte viac posilňovať spoluprácu s rodinou aj na druhom stupni formou rôznych diskusných otázok a tém, ktoré žiakom, žiačkam a ich rodinám k jednotlivým témam ponúkneme.

Momentálne je zapojenie rodiny a jeho intenzita na báze dobrovoľnosti – ponúkame rodinám nástroj, ktorým môžu tieto témy s deťmi doma otvárať, dozvedieť sa o svojich deťoch viac a lepšie im porozumieť. Na hĺbkovú spoluprácu medzi školou a rodinou by boli potrebné širšie nástroje a zdroje, ktoré sa nám, verím, podarí časom na pilotné školy zabezpečiť v rámci celoškolského modelu rozvoja sociálnej a emocionálnej gramotnosti. Na tomto modeli by sme chceli spolupracovať v prvom rade so samotnými školami na základe ich individuálnych potrieb a priniesť ho spoločne s viacerými organizáciami, ktoré sa v tejto téme angažujú.

Meriate výsledky práce s Emocionálnym Kompasom?

Dopad programu meriame formou observačných hárkov na začiatku a na konci školského roka, kde meriame špecifické parametre, v ktorých by sme u detí po absolvovaní minimálne 60 % metodiky mali vidieť posun. V školskom roku 2024/2025 dosiahli deti na prvom stupni štatisticky signifikantné zlepšenie v oblastiach ako je pomenovávanie emócií (37 % zlepšenie) či schopnosť zdravo emócie zvládať (32 % zlepšenie). Ešte výraznejšie sa posunuli žiaci a žiačky v pilotnom ročníku na druhom stupni, kde si zlepšili schopnosť pomenovať emócie o 86 % a schopnosť prejaviť zdravé spôsoby zvládania emócií o 67 %. Deti sa tiež zlepšili v spolupráci a prejavovaní láskavosti, zlepšila sa aj celková atmosféra v triede.

Nedávno ste priniesli Emocionálny Kompas aj do materských škôl. Je tam práca s emóciami náročnejšia?

Emocionálny Kompas je momentálne v predškolských triedach v pilotnom ročníku. Viac informácií o tom, ako veľmi je v škôlkach efektívny, teda budeme vedieť po tom, čo prebehnú focusové skupiny v priebehu februára 2025. Čo sa týka samotnej práce s emóciami, záleží to od viacerých faktorov – miery wellbeingu, naladenia a zručností učiteľa/učiteľky, konkrétnych potrieb detí, fyzického priestoru a celkovej miery bezpečia.

Z hľadiska vývinovej psychológie sú náročné prvé roky života dieťaťa a náročný býva aj vek puberty, je tu však vysoká miera iných faktorov, ktoré vstupujú do životov konkrétnych detí v rôznych vekových kategóriách – vzťahy v rodine, zdravotný stav, sociálno-ekonomické zázemie, nastavenie školy/škôlky, miera bezpečia. Nemám teda jednoznačnú odpoveď, miera náročnosti práce s emóciami sa môže líšiť od dieťaťa k dieťaťu a od triedy k triede.