Bráni zastaralá architektúra škôl zavádzaniu niektorých inovatívnych metód? (2021/11) | Indicia

Bráni zastaralá architektúra škôl zavádzaniu niektorých inovatívnych metód? (2021/11)

Bráni zastaralá architektúra škôl zavádzaniu niektorých inovatívnych metód? (2021/11)

Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Ako súčasť mojej práce vediem veľa workshopov a z vlastnej skúsenosti viem, ako veľmi ovplyvňuje kvalitu spolupráce priestor - spôsob sedenia, možnosť vizualizovať, pohodlie aj svetlo a farby majú vplyv na kreativitu a komunikáciu.

Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Určite bráni. Vyučovací model školy ako ho poznáme vychádza z konceptu Fordovej montážnej linky. Učiteľ je robotník, ktorý chodí k rôznym súčiastkam, aby na nich spravil, čo má v popise práce, deti sedia a počúvajú toho, kto má poznanie. Celé je to nesmierne efektívne z pohľadu ľudských a priestorových zdrojov, ale v 21. storočí absolútne neefektívne z pohľadu toho, čo sa deti potrebujú naučiť a zvládnuť. Dnes škola už nie je zdrojom informácií, ktoré si deti majú zapamätať. 21. storočie so svojou digitálnou revolúciou prinieslo poznatky na dosah. Dnes deti potrebujú úplne iné pedagogické postupy, a tie sa nedajú robiť v architektúre školy navrhnutej pre začiatok 20. storočia.

Dávid Králik, učiteľ SZŠ FELIX v Bratislave: S architektúrou budovy školy je to ako s gitarou. Ak by ste dali Beatlesákom celkom bežné funkčné gitary (pokojne aj cvrk zastaralé) a oni by na nich odkoncertovali, stále by to bola hudba, pri ktorej aj VšehoMÍR na chvíľu zastane a pocíti lásku k celému vesMÍRu. Ak by ste dali priemernej kapele obyčajné gitary a super mega gitary, tak tie super mega budú mať lepší zvuk. Ale ani vďaka super mega gitarám z tej priemernej kapely nebude John, Paul, George a Ringo (Ringo zrejme najmä preto, že to bol bubeník ;o)

Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: V zásade nebráni, ale ak by sme brali výrok ‘prostredie kultivuje’ doslova, treba budovy našich komunistických škol osekať na kostru a nanovo obliecť. Ideálne každú inak.

Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy, Univerzita Komenského: Dobrá architektúra môže pomôcť urobiť z kvalitne vedenej školy ešte lepšiu – ale subštandardná architektúra by na druhej strane nemala byť výhovorkou, prečo to nejde. Kvalita školy bude vždy v prvom rade o špičkových učiteľoch a učiteľkách, a o procesoch, ktoré im pomáhajú robiť svoju prácu čo najlepšie a nevyhorieť.

Viera Lapitková, pedagogička, Univerzita Komenského: V odpovedi na otázku mám na zreteli vyučovací proces prírodovedných predmetov postavený na riešení problémov, tvorbe pojmov empirickou cestou, budovaní spôsobilostí žiaka potrebných pre život. Pri takomto procese vyučovania sa škola nezaobíde bez moderného laboratória. Mám na mysli priestor, v ktorom žiaci vykonávajú experimenty, v ktorom je zóna na diskusie a spracovanie údajov z meraní a experimentovaní, prípadne príručná knižnica. Len máloktoré laboratóriá spĺňajú tieto požiadavky. Obyčajne sú žiaci v nich dosť stiesnení a na striedanie činností nie sú uspôsobené. Domnievam sa, že zastaraná architektúra nepodporuje inovatívne metódy.

Mária Ondášová, učiteľka, ZŠ Ľ. Fullu v Košiciach: Áno. Vo viacpočetných triedach kde je lavica na lavici, nie je často miesto na niektoré metódy. Laboratórne stoly bránia skupinovej práci. Využívajú sa chodby, spoločenské miestnosti, ktoré sú skôr rozptýlením, pretože v mysli žiakov sú spojené s mimoškolskými, voľnočasovými aktivitami, nie sú vhodné na edukáciu.

Mária Smreková, zástupkyňa riaditeľky, 1. súkromné gymnázium v Bratislave: Ak si povieme, že kde je vôľa, tam je cesta, tak nie. Ale až budeme ochotní naozaj do zmeny v pozícii učiteľa a žiaka ísť, a rovnako aj do redukcie obsahu učiva a tréningu kompetencií, tak je to zásadná otázka.

Miroslav Sopko, autor a správca zavretaskola.sk: Nemyslím si, že problém je v zastaranej architektúre, i keď mnohým inováciam by podnetnejšie prostredie iba prospelo. Celková klíma v priestore totiž často závisí na vzťahoch medzi všetkými aktérmi vzdelávania a tie si zaslúžia redizajn.

Jaroslav Varchola, pedagóg, Univerzita Komenského v Bratislave: Určite áno, úzke chodby a triedy so všetkými stoličkami otočenými k tabuli priam nabádajú k frontálnemu vyučovaniu a zabraňujú diskusii. Školy vyzerajúce rovnako ako úrady vytvárajú dojem, že poznanie je nudné a rigidné, nie niečo úžasné, čo treba objavovať.

Komentáre