Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Je pravda, že od siedmeho/ôsmeho ročníka začína byť cítiť silný tlak zo strany rodičov, ktorí chcú, aby sa ich deti dostali na dobré stredné školy. Ale rozvoj inovatívneho vyučovania na 2. stupni ZŠ skôr brzdí, že deti prichádzajú nepripravené na takéto metódy. Už samotný tínedžerský vek v sebe skrýva úskalia a je ťažšie deti motivovať pri inovatívnych metódach, v ktorých majú slobodu bez „biča“ externej motivácie známej z klasického prístupu. 2. stupeň iba v sťažených podmienkach dospievania stavia na základoch 1. stupňa ZŠ. Bez dobrých základov v podobe návykov, zručností a hodnôt je to na 2. stupni s pedagogickými inováciami ťažké, bez ohľadu na externé merania.
Juraj Droppa, zriaďovateľ ZŠ U Filipa v Banskej Bystrici: Áno, aj. Ale nielen to, učitelia majú všeobecne málo odvahy púšťať sa do inovácií. Pramení to aj z príliš preregulovaného legislatívneho prostredia. Podľa analýzy ZPZ je v školstve 38 právnych predpisov a 750 regulačných povinností. 441 prevádzkových a 309 vo výučbe. Napríklad centrálne stanovený počet a trvanie výletov.
Peter Halák, zriaďovateľ SZŠ Felix v Bratislave: Áno, na druhom stupni je cítiť veľký tlak zo strany rodičov aj obavy zo strany samotných učiteľov z toho, ako deti dopadnú na Testovaní 9 alebo na prijímačkách. Každý chce mať dobré meno, že zrovna jeho žiaci sa umiestňujú na dobré stredné školy, alebo že majú dobré výsledky. A ten pocit, že chcem dobre pripraviť žiakov, veľakrát bráni tomu, aby sme sa venovali tomu, čo je naozaj podstatné pre ich budúce vzdelanie - schopnosť riešiť problémy, komunikovať, argumentovať. Namiesto toho ich veľakrát učíme nezmyselné výnimky a poučky s dovetkom "čo ak to bude na prijímačkách". Pritom v posledných rokoch už aj prijímačky viac zohľadňujú aktuálne trendy vo vzdelávaní a venujú sa čitateľskej gramotnosti, logickému mysleniu a menej "chytákom". Akurát pri príprave na prijímačky sa vychádza z veľa rokov starých ukážkových testov, v ktorých boli rôzne úlohy, ktoré sa dnes už na lepších školách nepoužívajú.
Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: Rozhodne áno. Ak sa žiaci učia hlavne predmety, ktoré im umožňujú dostať sa na “lepšiu” strednú školu, spôsobuje to diferenciáciu predmetov podľa ich významnosti, zvyšuje sa vonkajší vplyv na to, čo sa dieťa učí. Vyberá si teda predmety nie podľa vlastného záujmu (preferencie), ale na základe nevyhnutnosti. V období dospievania to má fatálny vplyv na vnútornú motiváciu k učeniu sa a vnímanie miery vlastnej zodpovednosti za svoje rozhodovanie. Zabíja to proces hľadania vlastného potenciálu (nastavenie myslenia na osobný rast) a kreativitu (schopnosť riešiť problémy tvorivo). A hlavne to zvyšuje tlak zo strany rodičov, a teda aj učiteľov na výkon dieťaťa, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na ich psychické zdravie (wellbeing).
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Nebrzdí ho EXISTENCIA monitorov a prijímačiek, ale prístup učiteľov k tréningu na ne, ako aj stres rodičov, ktorý prenášajú na deti a učiteľov.
Mária Ondášová, učiteľka, ZŠ Ľ. Fullu v Košiciach: Sčasti áno, aj keď ten tlak je väčší zo strany rodičov. Výsledky monitoru sú pre nich kritériom dobrej školy. Nepomáha ani to, že stredné školy si vyberajú tých úspešnejších deviatakov. Neskvalitňuje to výučbu a neučí to deti učiť sa, iba memorovať!
Komentáre