Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Podľa mňa je skúsenosť neprenosná. Myslím, že najviac by pomohlo čo najviac praxovať – zažiť reálne situácie, vyskúšať si čo najpestrejšie spektrum prístupov na rôznych školách, a popri tom dostávať priebežnú spätnú väzbu od mentorov.
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: To je pomerne jednoduché – pomohlo by im viac praxe. A teraz nemyslím len na prax typu odučenia hodín aprobačného predmetu, ale aj praxe typu pracujem s deťmi. Fakultné školy (výskumné) školy by mali byť v systéme samozrejmosťou. Neviem, do akej miery je to možné, ale ak by to bolo možné, tak trebárs už od 1. ročníka prax v podobe - týždeň robím vedúceho v nejakom tábore, alebo počas roka vediem nejaký krúžok, skautskú družinu, čokoľvek.
Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola: Prísnejší výber spomedzi uchádzačov o učiteľské štúdium. Menej planého akademizmu. Vysokoškolskí učitelia, ktorí nejaký čas sami učili na ZŠ/SŠ a poznajú pedagogickú prax. Oveľa viac praxe v rôznych typoch škôl a školských zariadení.
Branislav Gröhling, poslanec NR SR, člen výboru pre vzdelávanie: Bolo by dobré, aby prax študenta učiteľstva prebiehala na školách rôzneho typu. Študent spozná rôzne prístupy, metódy výučby, môže ich porovnať a pripraví sa na rôzne situácie v budúcej práci. Prínosom sú aj konferencie pre učiteľov.
Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum: Pomohlo by, ak by prax bola naviazaná na to, čo sa študent naučil na VŠ; na cvičného učiteľa by pripadali max. 3 študenti, študent by reálne učil, prax by bola monitorovaná a na konci zreflektovaná študentom, cvičným učiteľom a VŠ učiteľom.
Anna Chlupíková, riaditeľka ZŠ Felix Bratislava: 1. Nadšenie a túžba byť učiteľom, 2. výborná príprava na VŠ, zameraná viac na metodiku ako na akademickú, až faktografickú oblasť predmetu, 3. prax v dobrej škole u učiteľa - metodika, ktorý vie budúceho adepta správne viesť a má mu čo ukázať.
Romana Kanovská, riaditeľka, NÚCEM: Budúcim učiteľom môže pomôcť najmä to, že budú mať počas štúdia menej teórie a čo najviac praktického vyučovania alebo náčuvu v školách a v školských zariadeniach. Kým si svoju budúcu prácu priamo nevyskúšajú aj s možnými úskaliami, ich predstavy o práci v škole môžu byť veľmi naivné.
Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: Veľmi by pomohlo ak by mali štúdium rozdelené na akademickú časť a tréning a prax. Bakalársky stupeň by predstavoval akademickú časť (časť zameranú na zvládnutie predmetu, ktorý budú vyučovať napr. matematiky. Magisterský stupeň by pozostával zo všeobecného učiteľského základu: tréningy a kurzy zamerané na pochopenie toho, ako sa človek učí, ako vytvárať motivujúce prostredie pre proces učenia sa a veľa praxe na cvičných školách a tútoring.
Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy, Univerzita Komenského: To, ako dobre učiť, by nemalo byť kondenzované do predmetu „didaktika“, ale celá príprava budúcich učiteľov by sa mala niesť v duchu kladenia si otázky: „ako najlepšie sprostredkovať tento poznatok žiakom?“ Samozrejmosťou by malo byť lepšie prepojenie fakúlt s cvičnými školami, kde by cviční učitelia preberali veľkú časť supervízie a odbornej prípravy. Intenzívna prax by mohla odradiť aj študentov, ktorí na pedagogických fakultách študujú len kvôli titulu a nikdy nechcú učiť: ich cynizmus a vypočítavosť má často negatívny vplyv na entuziazmus ostatných študentov, ale aj prednášajúcich.
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Najlepšia príprava na prax je prax. Kvalitná, na viacerých školách, s vlastnou skúsenosťou. Ďalšia pomoc je, ak budúcich učiteľov učia učitelia z praxe, nie teoretici.
Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, UMB v Banskej Bystrici a analytička projektu To dá rozum: Progresívni učitelia na vysokých školách, ktorí rozumejú tomu, čo sa v školách deje a čo by sa tam malo diať + intenzívny kontakt s dobrými školami a inovatívnymi cvičnými učiteľmi s otvorenou mysľou, empatiou a schopnosťou motivovať.
Komentáre