Peter Halák, riaditeľ Indícia, n.o.
Za posledné 2 roky nás pandémia naučila nerobiť si dlhodobé plány. Zatiaľ nie je jasné, kedy a aká ďalšia vlna COVIDu príde a ako vážne zasiahne do našich životov. Školstvo tak aj v roku 2022 bude vystavené tomuto riziku a je možné, že mnohé školy budú pokračovať v kombinovanej výučbe.
Rok 2022 by ale mohol byť už rokom oživenia a postupného návratu do sveta, aký sme poznali pred pandémiou. Mnohé inovatívne školy museli upustiť od rôznych ročníkových projektov, či iných projektových aktivít, pri ktorých je preferovaná skupinová práca, premiešavanie žiakov po ročníkoch. Chýbali prezentácie projektov, aktivít. Toto všetko, by sa v roku 2022 mohlo vrátiť do škôl. Dôležité bude hlavne, aby žiaci aj učitelia opäť získali návyky každodennej práce, schopnosť plánovať a organizovať si život. A hlavne, aby mali čas a energiu myslieť na bežný výchovnovzdelávací proces a nie na organizovanie nekonečného zatvárania a otvárania tried, škôl.
Verím, že rok 2022 umožní vzdelávanie a rozvoj aj samotným učiteľom. Dúfam, že sa opäť budú môcť stretávať na školeniach a konferenciách. My urobíme všetko preto, aby sa uskutočnil ročník konferencie Učíme pre život. Takéto podujatia sú dôležité na vzájomnú výmenu skúseností a inšpirácie učiteľov. Bez nich sú akékoľvek snahy o zlepšenie školstva márne. Okrem našich tradičných projektov a podujatí, máme ambíciu rozbehnúť v tomto roku aj dva nové. A to kompletne nové vyučovanie slovenského jazyka, zatiaľ na úrovni koncepcie. Ovocie tohto projektu očakávame o 10-15 rokov. Skorší dopad bude mať projekt Investland, ktorým sa vraciame k osvedčenej virtuálnej simulácii ekonomiky. Tento projekt by sa mal dostať do prvých škôl už na jeseň. Držme si palce, aby rok 2022 bol ozaj rokom postupného návratu do takého života škôl, ktorý umožňuje ich ďalší rozvoj.
Renáta Hall, odborníčka na vysoké školstvo
Bola by som rada, keby sme mohli očakávať, že rozpočtovým opatrením sa v najbližších mesiacoch odstráni krátenie rozpočtu pre verejné vysoké školy, ktorý tvorí za roky 2021 a 2022 už 45 miliónov eur. Ak krátenie rozpočtu ostane, tak predpokladám, že to bude mať v roku 2022 negatívny dopad na fungovanie a rozvoj VŠ. Negatívny vplyv sa prejaví vo fungovaní knižníc, zahraničných oddelení, či poradenských služieb pre študentov, ale aj na kvalite samotnej výučbu.
Predpokladám, že v marci 2022 bude schválená novela zákona o VŠ, ktorá by mala zmeniť riadenie verejných vysokých škôl. Vďaka plnému zavedeniu funkčných miest profesorov a docentov by mala aj otvoriť vysoké školy špičkovým akademikom zo zahraničia a ľuďom z praxe, teda aj z pedagogickej praxe. Dôvodom je, že na tieto miesta už nebude potrebný profesorský, či docentský titul.
Na jeseň 2022 prvé VŠ pravdepodobne požiadajú o posúdenie vnútorného systému kvality, teda o systémovú akreditáciu, ktorá im umožní najbližších 6 rokov vytvárať a upravovať študijné programy bez toho aby ich vopred akreditovala Slovenská akreditačná agentúra pre VŠ (SAAVŠ). VŠ týmto dostanú veľkú právomoc pri rozhodovaní o študijných programoch a budú mať oveľa viac v rukách čo a ako budú študentov učiť. Je to úplne nový systém, kde zodpovednosť za kvalitu vzdelávania stojí oveľa viac na vnútorných mechanizmoch VŠ a oveľa menej na externom regulátorovi. Uvidíme, ako túto neľahkú, ale zásadnú zmenu zvládnu tak VŠ, ako aj Akreditačná agentúra. Tá by sa mala zamerať na posudzovanie interných mechanizmov VŠ a na to, či pomôžu zvýšeniu kvality vzdelávania, a to najmä v podobe absolventov lepšie pripravených na život po VŠ.
Skvalitneniu VŠ by mala pomôcť aj nová metodika financovania, kde by sa mal začať klásť väčší dôraz na kvalitné vzdelávanie a nielen na vedecké výstupy a počet študentov. V rámci financovania sa má zaviesť aj ďalšia novinka, a tou sú výkonnostné zmluvy, ktoré by mali byť v roku 2022 uzavreté s prvou polovicou verejných VŠ. Toto je dôležité, lebo na rozdiel od metodiky to umožní, aby sa jednotlivé VŠ rozvíjali v tom, v čom sú najlepšie a nemuseli sa všetky tváriť, že robia všetko. Niekto sa bude môcť viac sústreďovať napríklad na základný výskum, iný na prípravu na prax a ďalší na rozvoj regiónu, v ktorom VŠ pôsobí. Pričom je pravdepodobné, že odlišnosť v rozvoji nebude na úrovni celej VŠ, ale skôr budú rôzne orientované jej jednotlivé súčasti a pracoviská.
Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu
Hoci by som veľmi rada slovenskému školstvu zaželala, aby jeho fungovanie v roku 2022 už neurčovala najmä pandémia, v tejto chvíli sa obávam dávať akékoľvek prognózy. Pevne však verím, že sa v roku 2022 podarí udržať školy v čo najštandardnejšej prevádzke, a zároveň priniesť zmeny, ktoré nám pomôžu vyrovnať sa s niektorými z negatívnych dopadov pandémie a vykročiť smerom k vzdelávaniu, zodpovedajúcemu potrebám a požiadavkám 21. storočia.
Štátny pedagogický ústav sa bude usilovať k tomu prispieť najmä v dvoch oblastiach. Prvou z nich bude predstavenie východísk a zámerov zmien v základnom vzdelávaní, ktoré je sprevádzané tvorbou nového štátneho vzdelávacieho programu. Cieľom zmien, ktoré predstavíme už začiatkom roka 2022, je najmä presun ťažiska vzdelávania z odovzdávania izolovaných a encyklopedických vedomostí na rozvoj komplexných spôsobilostí žiakov a žiačok. Nový štátny vzdelávací program, ktorý vznikne v širokom participatívnom procese do konca roku 2022, bude zároveň vytvorený tak, aby priniesol školám a učiteľom viac slobody za účelom lepšieho prispôsobenia vyučovania potrebám svojich žiakov.
Druhou a nemenej dôležitou oblasťou je zabezpečenie podpory pre tie deti a žiakov, ktorí čelia pri učení a v prístupe ku vzdelávaniu rôznorodým prekážkam. Cieľom zmien v tejto oblasti bude zabezpečenie nárokovateľných podporných opatrení tak, aby každé dieťa mohlo rozvíjať svoj potenciál v maximálnej možnej miere, či už sa jedná o dieťa so znevýhodnením, s odlišným materinským jazykom, s nadaním alebo o dieťa, ktoré zažíva krátkodobé ťažkosti napríklad z dôvodu krízovej situácie v rodine.
Martin Kríž, riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní, Ministerstvo školstva
Život škôl bude určite stále ovplyvňovať pandémia. Veľa žiakov možno ešte okúsi dištančné vzdelávanie. Dúfam, že školské komunity - učiteľov, rodičov a žiakov – čaká najneskôr koncom tohto školského roka návrat do normálu. Veľmi by som si želal, aby to bol návrat do nového normálu. Snáď nás pandémia poučila, že digitálne technológie nám otvárajú nové možnosti aj vo vzdelávaní a že sa musíme naučiť ich správne využívať. Takisto dúfam, že sme si uvedomili potrebu budovania vzťahov a kvalitnej komunikácie medzi rôznymi členmi školskej komunity. Vyučovanie už nemôže byť len o odovzdávaní vedomostí a kontakt s rodičom nemôže byť len o informačnom toku.
Na ministerstve školstva pracujeme na tom, aby sme ponúkli vzdelávaniu (zatiaľ v základných školách) novú víziu. Školské vzdelávanie pre 21. storočie už nemôže byť len o odovzdávaní vedomostí, ale v podstatnej miere aj o nadobúdaní spôsobilostí, o posilňovaní schopnosti vedome sa učiť a reagovať na rýchlo sa striedajúce zmeny v spoločnosti, ale aj v prírodných podmienkach, o zodpovednom konaní s ohľadom na globálny kontext a pod. Podmienkou úspešnosti tejto zmeny je však opäť budovanie vzťahov založených na dôvere. Vzťahov medzi ministerstvom, školami, zriaďovateľmi a ďalšími organizáciami, ktoré majú na zvyšovaní kvality vzdelávania v SR záujem. A tie sa najlepšie budujú spoluprácou. O vytvorenie spolupracujúcej siete štátnych a neštátnych inštitúcií, škôl a samospráv sa pokúsime pri spoločnom budovaní siete centier regionálnej podpory pre učiteľov. Prvé dve regionálne centrá podpory už existujú. Pracujeme na tom, aby ich v septmebri bolo už 16.
Norbert Maur, senior programový manažér pre vzdelávanie
Za zásadnú zmenu považujeme reformu kurikula základných škôl, ktorej príprava je v gescii Štátneho pedagogického ústavu a mala by vrcholiť práve v roku 2022. Jedným z hlavných pilierov, na ktorých reforma stojí, je princíp participatívnosti. Zapojiť do procesu tvorby nového kurikula odborníkov z občianskeho sektora, ľudí z praxe nie je jednoduchou úlohou, no o to potrebnejšou. Dlhodobo sa stretávame s mnohými organizáciami, učiteľkami a učiteľmi, ktorí sa snažia prinášať inovácie do slovenských škôl a majú čo ku vzdelávaniu na základných školách povedať. Ich hlas bude s pripravovanou reformou čoraz viac silnieť.
Úspešnosť očakávaných zmien je úzko prepojená s podporou pedagógov. Zabezpečovať by ju mala štátom vybudovaná sieť regionálnych centier, ktorá učiteľkám a učiteľom poskytne mentoring i na mieru šité vzdelávanie. Túto víziu rezortu školstva a jeho priamo riadených organizácií považujeme za nesmierne dôležitú súčasť pripravovanej úpravy vzdelávania. Aj keď hneď v roku 2022 nemá vzniknúť naraz 40 plánovaných centier, výzva pre Ministerstvo bude postupne infraštruktúrne a kapacitne pripravovať organizácie a samosprávy, aby v budúcnosti boli pripravené byť takýmito centrami. Bez podpory kľúčových nositeľov zmeny, akými pedagógovia bezpochyby sú, sa realizácia reformy podariť nemusí. Pomocnú ruku preto treba podať čo najskôr.
Popri veľkých reformách nesmieme zabúdať reagovať na problémy, ktoré so sebou pandémia priniesla. Jedným je hlboká vyčerpanosť učiteliek a učiteľov, ale aj žiakov, ktorá má priamy dopad na ich duševné zdravie. Zároveň, pandémia odkryla potrebu rozvíjať kritické myslenie, zamerať sa na efektívnu prácu so zdrojmi a informáciami. Do akceleračného programu Generácia 3.0 preto budeme v roku 2022 hľadať aj organizácie a startupy, ktoré sa týmto témam venujú. Výzvu zverejníme už v polovici januára.
Komentáre