Spracovala: Naďa Urbanová
Korona zo dňa na deň zavrela všetky naše školy. Nikto nemal čas pripraviť sa na online vzdelávanie, slovné hodnotenie, novú formu komunikácie nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi či kolegami zo zborovne. Niektorí hovoria, že sme za tieto mesiace urobili v reforme školstva viac ako za posledných 20 rokov. Viacerí objavili nové veci, ktoré by radi zachovali aj po korone, iní sa už nevedia dočkať, kedy sa vrátia do stavu ako predtým. Čo sme sa teda počas korony naučili o našom vzdelávacom systéme? Túto otázku sme položili žiakom, rodičom, učiteľom, riaditeľom aj zriaďovateľom. Prečítajte si ich krátke zamyslenia.
ŽIACI
Cheyenne, 12 rokov:
"Keď som sa jeden večer dozvedela, že školy sa budú zatvárať kvôli vírusu, tešila som sa, najmä lebo písomka z dejepisu sa bude rušiť. No ale potom z ničoho nič vymysleli online školu.
Prvý týždeň online školy som zvládla bez väčších problémov. Učitelia posielali úlohy cez e-mail a žiaci ich posielali urobené naspäť. S kamarátkami som si písala cez mobilné aplikácie na chatovanie. Druhý týždeň už bol horší. Veľmi mi chýbali spolužiaci (niektorí, pravdaže) a aj učitelia a ich krik.
Tiež bolo ťažké priorizovať, lebo v škole sa škola musí, ale doma si môžem najprv pokukať hry a príjemnejšie veci ako učenie... Práve preto mi chýbalo veľa úloh a učitelia sa ma vypytovali, či je všetko v poriadku a či ešte žijem (dobre, možno na toto sa nepýtali, ale určite sa opýtať chceli). Nakoniec som si všetky úlohy dohnala (okrem tej jednej biológie, ale to teraz nie je podstatné). Tretí týždeň som si už začala zvykať. Vždy som sa zobudila okolo ôsmej alebo deviatej, urobila rýchlo všetky úlohy, a potom sa venovala tomu, čo ja chcem. Aj sa mi lepšie sústredilo, lebo ma každú minútu nikto nevyrušoval (okrem rodičov, ale to tiež nie je podstatné). Už som chápala aj predmety, ktoré som predtým nemala v láske... ani v tolerancii.
A preto sa mi už ani nechce do školy, len v novom školskom roku. Jednak lebo v školskej budove je veľmi teplo a v maske by som sa tam pravdepodobne udusila. Ale aj preto, lebo doma je fajn. Môžem si robiť domácu úlohu v pyžame popri jedení a učitelia na mňa kvôli tomu nebudú jačať."
Diana, 10 rokov:
"Mne sa zmenilo napríklad to, že predtým som sa mohla o úlohe poradiť s kamoškami. Na tomto vzdelávaní sa mi páči, že nemusím čakať, kým nejakú úlohu pochopia aj iné deti, ale môžem začať hneď, ako to pochopím ja. Moc sa mi nepáči, že keď sa hrám hry, nemôžem sa ich hrať ešte s devätnástimi deťmi, ale s rodičmi a niektoré aj s bratom."
RODIČIA
Dana Palacková, deti vo veku 11 a 12 rokov:
"Školu nám zatvorili hneď medzi prvými. Deti ostali prekvapené, ale neprotestovali. Vtedy nám ani nenapadlo, že do školy sa už tento školský rok nedostanú. Zadania od učiteľov prichádzali spočiatku trochu chaoticky. Kontakty mali na rodičov, preto som mala zrazu inbox prešpikovaný angličtinou, či biológiou, a nebolo jednoduché usledovať, ktorému dieťaťu dané zadanie patrí.
Veľmi oceňujem prístup najmä triednych učiteľov, ktorí sa snažili otvorene komunikovať, aktívne si pýtať spätnú väzbu od rodičov, aj od žiakov, a na základe toho procesy vylepšovať. Netrvalo dlho a deti dostávali zadania priamo, prijímali pozvánky na video-hodiny, atď.
Možno tým, že obe deti sú už na 2. stupni ZŠ, ako rodič nepociťujem bremeno toho, že by som ich mala vyučovať, alebo sa učiť s nimi. Obaja sa vďaka tejto situácii naučili väčšej samostatnosti. Kým v škole im učitelia povinnosti priebežne pripomínali, teraz na to boli sami. S trochou pomoci sa veľmi rýchlo dostali do nového režimu. V online triede majú prehľadne usporiadané predmety, termíny úloh a kalendár video-stretnutí. Je len na nich, ako si svoje povinnosti zadelia a kedy sa im budú venovať.
Postupne sa učia odhadnúť rozsah a časovú náročnosť zadaní a zisťujú, či sa im viac hodí urobiť všetko hneď, alebo si veci nechať na poslednú chvíľu. Vyhovuje im, že nemusia „presedieť“ 45 minút na konkrétnej hodine, ak zadanie zvládnu za 10-15 minút. Nie sú viazaní rozvrhom a nemusia s ďalšími aktivitami čakať len preto, že pri tabuli odpovedá spolužiak.
Ostáva im viac voľného času. Ten však nemôžu využiť na stretnutia s kamarátmi, čo vnímame všetci ako najväčšie negatívum. Deťom chýbajú sociálne kontakty, cez mobily to proste nie je ono. Chýbajú aj športy, či voľnejší pobyt vonku. Akurát skoré ranné vstávanie nechýba nikomu. Pre nás by bola ideálna kombinácia pol na pol. Napr. 2-3 dni by deti chodili do školy a zvyšné dni v týždni by mali vyučovanie na diaľku a venovali sa viac vlastným záujmom. Určite by tým o nič neprišli, skôr naopak."
UČITELIA
Zuzana Herbrychová, SZŠ BellAmos Martin:
"Koronačas, napriek všetkému, vnímam ako veľkú príležitosť a výzvu. Naučila som sa počúvať svojho Flooda – a tak som vykročila zo zóny komfortu, prekonala zónu strachu... a každý deň sa už iba učím. Učím sa hľadať nielen nové formy vyučovania, ale najmä nové obsahy, nové spôsoby ich sprostredkovania, s dôrazom na efektivitu tak, aby som mala vždy na zreteli každé jedno dieťa. Učím sa správne nastaviť osobnú zodpovednosť (aj vlastnú) tak, aby bolo všetko v rovnováhe. Vlastne, učím sa nebyť zodpovedná za všetko.
Pracujem nielen na svojom time managemente – snažíme sa ho vylepšovať aj s deťmi, vlastnými i školskými. Učím sa byť trpezlivejšia. Učím sa asertívne komunikovať. Učím sa nájsť pozitívne v negatívnom. Učím sa hľadať u detí vnútornú motiváciu. Učím sa vyhľadávať nové možnosti – vzdelávania, rozvoja, využívania voľného času. Učím sa vychutnávať si výnimočné chvíle. Vlastne, učím sa vidieť výnimočnosť každej chvíle. Naučila som sa, že vnútorné strachy sú často výsledkom jedného zlého zážitku a že na ich prekonanie občas stačí povzbudzujúce slovo a motivujúci a podporujúci ľudia okolo.
Naučila som sa, že viera v úspešný koniec každého snaženia je viac ako polovica úspechu. No a... naučila som sa nesťažovať. Táňa Pauhofová v jednom z aktuálnych rozhovorov tvrdí, že jediné, čo v ťažkých chvíľach môžeme urobiť, je dať im zmysel. Je to ťažké, ale dá sa to naučiť.
P.S.: Jediné, čo som sa zatiaľ nedokázala naučiť, je – spomaliť."
Petra Strigačová, SZŠ Senec:
"Spočiatku dočasné riešenie sa rýchlo zmenilo na dlhodobú realitu. Zostali sme doma a museli sme sa prispôsobiť situácii, deti aj učitelia. Prvé dni sme fungovali dosť intuitívne, kopírovali stránky učebníc, zadávali cvičenia. Postupne sme sa online vzdelávaním aj vlastnou snahou naučili lepšie zvládať rôzne online pracovné prostredia. Mne najviac pomáhalo pracovať v tíme s kolegyňami. Spoločne sme diskutovali a pripravovali týždenné zadania pre jednotlivé ročníky. Vedenie našej školy pružne komunikovalo s rodičmi aj s nami učiteľmi.
Pochopili sme, že klasické „preklopenie“ rozvrhu bežného školského dňa do online režimu nemá zmysel. Online hodiny sme zaviedli s rozdielnymi časmi výuky pre prvý a druhý stupeň, sústredili sme sa na komplexné úlohy a zaujímavé zadania časovo aj materiálne zvládnuteľné aj v domácich podmienkach. Zaviedli sme stredajšie výzvy bez online hodín, ale plní sa výzva, vďaka ktorej získavajú deti iné zručnosti a skúsenosti. Medzi najúspešnejšie patrili napr. výzvy ku Dňu Zeme, k medzigeneračnej solidarite – pomoc starším i mladším, Varíme, pečieme alebo vytvoriť a prezentovať svoj biznis plán, ktorým by ste urobili svet lepším.
My učitelia sme dostali priestor ukázať, ako sa dá učiť aj bez učebníc, zábavne a zmysluplne. Vnímame autentickú spätnú väzbu od rodičov. Rovnako sme mohli využiť pomoc mnohých neziskových organizácií, ktoré sa roky venujú vzdelávaniu a ktoré doteraz nedostali šancu a podporu zo štátu. Naopak, niektoré štátne organizácie určené na metodickú podporu učiteľov nebolo počuť vôbec.
Pozitívne hodnotím ústretovosť zo strany ministerstva školstva nediktovať školám všetko do bodky. Ak školy fungujú len na systéme rozdeľovania a zadávania pokynov zo strany riaditeľa bez jedinej online porady či debaty s kolegami, nečudujme sa, že takto fungujú učitelia vo vzťahu k deťom. Korona karanténa mi dala pocit, že naše školstvo má nádej, ak k nemu všetky strany budú pristupovať zodpovedne. Vážim si možnosť pracovať v škole, kde sa reforma systému začala už pri jej vzniku a želám všetkým školám, aby zažili to, čo je u nás bežné - spoluprácu, diskusiu a riešenie problémov spoločnými silami."
Radomír Masaryk, Univerzita Komenského v Bratislave:
"8. marca 2020 ešte politici žoviálne vtipkovali o chrípke. My sme z pracovne rektora odosielali vyhlásenie o prerušení prezenčnej výučby. Prvý týždeň sme zatvorili internáty. Zodpovedali sme grizliardu otázok. Riešime množstvo príbehov a životných situácií študentov. Druhý týždeň sme vytvorili neformálne Centrum online vzdelávania, informatiky a didaktiky. COVID. Združuje expertov z rôznych fakúlt na online vzdelávanie. Učíme sa jeden od druhého. Tretí týždeň koordinujeme dobrovoľníctvo. Naši študenti pomáhajú v labákoch, filtroch, na telefonických linkách, v lekárňach. Riešime babysitting pre lekárov, tlačenie ochranných štítov, šitie rúšok, nakupovanie pre seniorov, psychologickú, duchovnú aj právnu poradňu. Štvrtý týždeň sme riešili odubytovávanie z internátov.
Piaty týždeň sa začali rušiť veľké konferencie. Trochu to bolí. Hlavnej pri jednej, ktorú som pripravoval päť rokov. Snáď 2021? Šiesty týždeň som bol v online komisii pre dizertačnú skúšku. Prekonali sme akúsi psychickú bariéru. Dá sa to. Nabudúce môžeme do komisie zavolať aj kolegyňu Karen z Malajzie, Robberta z Amsterdamu, či Mira z Essexu. Dáme posudok vypracovať nie tomu najbližšiemu, ale najlepšiemu. Bez ohľadu na hotely či cestovné.
Siedmy týždeň vychádza univerzitný časopis Naša Univerzita. Som dojatý. Pracovne a učebne sú možno prázdne, všetci sedíme doma a strácame kondičku, ale život na univerzite ide ďalej. Ôsmy týždeň vychádza smernica o online štátniciach. Parlament umožnil online rokovanie akademických orgánov. Deviaty týždeň som mal seminár so svojimi doktorandmi. Niektorí sedeli u mňa na terase, iní u seba doma za počítačom. Funguje to. Desiaty týždeň prebehli online habilitačné a inauguračné prednášky. Chystá sa online Akademický senát UK, fakultné senáty už takto rokovali. Jedným z bodov, ktoré riešia, je návrh nového loga univerzity. Je to symbolické. Nové logo pre novú univerzitu. Za desať týždňov sme prešli zmenami, ktoré by inak trvali možno dekádu."
RIADITELIA
Jana Kontúrová, riaditeľka ZŠ Bošany:
"Vďaka korone sa aj „zabehané“ školy a riaditelia zrazu ocitli v situácii, kedy museli úplne zmeniť štýl svojej práce. Všetky školy boli akoby hodené do vody a ukázalo sa, ktorá ako vie plávať. Školy, ktoré už v minulosti boli otvorené akýmkoľvek inováciám, nielen tým, ktoré sa spájajú s počítačovými zručnosťami, sa zorientovali veľmi rýchlo. Školy, ktoré preferovali klasické osvedčené metódy, sa buď zaktivizovali a vyplávali na povrch alebo sa ešte stále topia, hromžia na usmernenia a predpisy, či čakajú na osvieteného záchrancu.
Absolútne kľúčovú úlohu v tomto období zohrávajú riaditelia škôl. Všetci - učitelia, rodičia, zriaďovateľ od nich očakávajú, že ich týmto obdobím prevedú, udajú smer, rozhodnú v mnohých oblastiach - rozvrh, hodnotenie, koordinovanie vyučovania, naplnenie úväzkov zmysluplnou prácou. Ja, na jednej strane cítim veľkú zodpovednosť a na druhej strane sa cítim potrebná, viac ako počas zabehaných dní v škole. A keďže dobrodružstvo je moje druhé meno, rozbehnúť online vyučovanie na celej škole bolo pre mňa veľkou výzvou. Podarilo sa to v priebehu niekoľkých dní. Veď čo už môže mať za problém s vyučovaním na diaľku škola, kde učitelia boli na služobnej ceste v Keni, kde už pred 12 rokmi učili v projekte notebook pre každého žiaka z dielne Microsoft, či v projekte Škola na dotyk z dielne Edulab alebo sa bavili so žiakmi v projektovom vyučovaní pod názvom „Učíme sa v posteli“?
Aké plynie poučenie z tohto obdobia pre školy? Budúcnosť praje pripraveným. Milí riaditelia - šup, šup aj so svojimi učiteľmi, nečakajme na reformu, skúsme sa zamyslieť nad tým, ako svoju školu rozhýbať smerom aj k tým najnetradičnejším aktivitám, lebo nikdy nevieme, kedy sa nám budú hodiť. Čo ak nasledujúca pandémia nás spolu so žiakmi uväzní na mesiac v škole? Poradíme si?"
Jana Kamenská, ZŠ Vajanského Lučenec:
"Sú to už dva mesiace, ako sme zatvorili školu a žiaci či učitelia ju navštevujú len sporadicky – keď si prídu vziať nejaké osobné veci, ktoré im tam ostali. Nastalo obdobie krízy, ktoré nás pribrzdilo v bežnom dennom učení, ale otvorilo nám nepoznané nové možnosti rôznych foriem vzdelávania. Zo dňa na deň nastala reforma školstva, aká tu od čias odloženia tabuľky s griflíkom nebola. Zredukovali sme učivo, zmenili hodnotenie, niekoľkonásobne viac sme začali používať techniku, rôzne softvéry a virtuálne prostredia. Za mesiac pedagógovia bez vidiny kreditov a príplatkov absolvovali kvantum vzdelávaní, pretože ich potrebovali na zvládnutie situácie.
Obrovský krok sme urobili v spolupráci s rodinami a rodičmi žiakov, umožnili nám nazrieť do ich domácností a mnohí sme si do tých svojich domovov vpustili žiakov a kolegov. Áno, virtuálne, cez videohovory, fotky, videá, hlasovky. Tí, s ktorými to virtuálne nešlo, tých sme navštívili osobne. Veľakrát nám pri tom stislo srdce, privodilo bezsennú noc, zaleskli sa nám oči... a trochu sme ubrali zo svojich požiadaviek, lebo... príde čas, keď sa vrátime do školy a budeme dobiehať, no už nikdy to nebude také ako predtým.
Ja osobne som ubrala zo svojho tempa. Už viem, že každé rozhodnutie treba trikrát predýchať a počkať s ním do druhého rána. Teraz sa síce museli rodiť mimoriadne rýchlo, no tie, ktoré počkali do rána, dozreli. Dozreli aj vzťahy medzi ľuďmi, spolupráca, empatia, vzájomná podpora a tolerancia. V prvých dňoch som si povedala – nastal čas, keď sa bude deliť zrno od pliev. Som šťastná, že korona pomaly odchádza a my môžeme siať, lebo zrna bude dosť ☺."
Roman Baranovič, Narnia Bratislava:
"Máme za sebou týždne zmeny, ktorá sa predtým zdala nemožná. Ja osobne sa celý svoj profesionálny život venujem otázke využívania digitálných technológií vo vzdelávaní, ale pri snahe viac zdigitalizovať vzdelávanie a školu som stále narážal na limity vyplývajúce z nastavenia, vedomostí alebo potrieb učiteľov, žiakov alebo rodičov. Korona toto všetko zmenila ako mávnutím čarovného prútika. Rodičia, ktorí predtým komunikovali obavu z digitálneho zdementnenia svojich detí, zrazu volali po viac online hodinách, učitelia, ktorí si nevedeli predstaviť seba na online hodine, zrazu robia úžasné hodiny v takomto prostredí, online porady sa ukázali efektívnejšie ako stretávanie sa na jednom mieste a aj mladší žiaci zvládajú s technológiami veci, ktoré predtým nechceli alebo nevedeli.
Či je to success story, sa ale ešte len ukáže. Čo z novonadobudnutých zručností a zmien v paradigme si dokážeme zachovať, je otázkou.
Korona ukázala aj obrovské rozdiely medzi školami. Tam, kde aj za normálnych okolností technológie neboli dostupnou súčasťou bežného života v škole, to v čase korony nefungovalo. Technológie nie sú mágiou a na to, aby to fungovalo, potrebujú infraštruktúru ľudí, ktorí pomôžu učiteľom ich zvládnuť a pracovať s nimi. Dnes nevieme, či korona bola len epizódou, ktorá zatriasla našimi životmi, ale už sa nikdy nezopakuje, alebo sa tento stav bude cyklicky vracať. Je na nás, aby sme sa dnes, keď sa život vráti do normálu, zamysleli, či sa chceme pripraviť na druhý alebo na prvý variant. A položili si otázku, či naozaj nie je lepšie v niektorých scenároch, najmä pri starších deťoch pracovať viac v koncepte prevráteného vyučovania, ako ho hlásali pedagogickí inovátori v dobe pred koronou – a teda viac materiálu pre žiakov pripraviť online, očakávať, že naučiť sa dokážu aj samoštúdiom a čas v triede miesto prednášania a vysvetľovania využiť na diskusie, hľadanie, tímovú spoluprácu, experimentovanie alebo konzultácie.
Niektorí si možno ešte spomenú na hystériu okolo Planéty vedomostí 2.0, veľkého portálu, ktorý mali vytvoriť učitelia. Ten sa napokon nikdy nestal skutočnosťou a nejaký zásadný posun slovenských škôl smerom k digitálnemu obsahu vo vzdelávaní sa nikdy neudial. Dnes aj vďaka korone vzniklo materiálu dosť. Len je otázka, či sa nájde niekto a nejaké zdroje, ktoré túto situáciu využijú v zmysluplnú zmenu aj v bežnom živote škôl."
ZRIAĎOVATELIA
Juraj Droppa, Škola u Filipa, Banská Bystrica:
"Korona nás všetkých naučila, aké dôležité sú vzťahy v systéme. Nielen vo vnútri tried a škôl, ale aj vo vzťahu škôl a ministerstva. Základnou skúsenosťou je, že ak nemáte vzťah so svojimi žiakmi, učenie nefunguje. Toto platí aj o učení na diaľku. Rovnako to platí o vzťahu rodičia a škola.
Bolo by skvelé, keby rodičia zostali vo zvýšenom záujmovom režime toho, čo sa deje v škole. Ak sa má naše školstvo zmeniť, treba rodičovský tlak na zmenu. Korona nás naučila, aká dôležitá je autonómia školy. Potreba zavedenia dištančného vzdelávania upozornila na rozdiely medzi školami. V schopnosti riadiť techniku, ale aj v prístupe k obsahu vzdelávania a forme hodnotenia. Niektorí okamžite prevzali iniciatívu, iní ešte čakajú na pokyny zhora. Autonómne školy krízu zvládajú úspešnejšie ako heteronómne.
Korona nás naučila, že keď zmizne bič povinnej účasti, musíme sa oveľa viac zamyslieť nad tým, čo učíme a či je to efektívne. Bežné známkové vyučovanie ponúka možnosť prinútiť žiaka robiť to, čo chce učiteľ v triede, v online svete to nefunguje. Mocenský model vyučovania sa vo veľkej miere rozpadol a kríza zdôraznila potrebu posilnenia demokratického vzdelávania. A dostavili sa aj prvé výsledky v legislatívnej podobe, keď známka ako mocenský nástroj už nie je povinná a existuje možnosť skutočného slovného hodnotenia.
Korona nám s plnou silou ukázala, že deti sa v školách neučia organizovať si čas, byť samostatné. Ale naopak, sú nastavené na výkon. Pre deti, a hlavne pre veľkú časť rodičov, je dôležité mať správne urobenú úlohu. Keď sa žiak stratí v lese, o tom ako si v krízovej situácii poradí, nerozhoduje jeho známka z geografie, ale to, ako dokáže naučené poznatky z geografie uplatniť. Podobne sa teraz naplno ukazuje, že aj o rozvoji kľúčových životných zručností v školách len rozprávame."
Komentáre