Zuzana Burjanová, tímlíderka pre 2. stupeň, SZŠ FELIX, Bratislava: Boli pre mňa neoddeliteľnou súčasťou každého leta. Dali mi priateľstvá na celý život; zážitky, ktoré človek inde nezažije; vykročenie mimo zóny komfortu; príležitosti zistiť, kto som a čo dokážem. A neskôr aj možnosť stať sa inštruktorkou pre mladšie deti.
Ľubica Demčáková, učiteľka, Evanjelická ZŠ, Prešov: Tábory mi dali pocit slobody, množstva zážitkov, nekonečných priateľstiev a dobrodružstiev. V malých krôčikoch ma viedli k samostatnosti a zodpovednosti.
Renáta Hall, odborníčka na vysoké školy: Tábory ma naučili nebáť sa nového. Vždy keď som tam šla, tak som plakala, lebo som sa bála, že to tam nebude dobré. Keď tábor končil, tak som zase plakala, že to končí, lebo mi tam väčšinou bolo super s deckami, ktoré som tam stretla.
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Ja som v detstve chodila na tábory profesora Hejného, takže mi dali lásku k poznávaniu Ale vnímané to bolo skôr ako podivínstvo a kockatenie, keď sme nadšene v lete chodili na prednášky z matematiky. Nechýbali nám ani dobrodružstvá, tajomstvá, prvé lásky, aj prvé sklamania. Krásne časy!
Mária Ondášová, učiteľka, ZŠ Ľ.Fullu, Košice: Nikdy som v tábore nebola a ani moje deti. Ale ako učiteľka vidím pri školách v prírode, ktorí moji žiaci v tábore boli a ktorí nie. Deti s touto skúsenosťou sa vždy obliekli na aktivitu vhodne, mali so sebou vodu a náhradné ponožky, mali poriadok na izbách, vedeli hodpodariť s peniazmi, kúpili niečo aj rodičom a súrodencom na pamiatku. Boli trpezlivé a vždy sa pýtali na pravidlá, vedeli zorganizovať zábavu pre ostatných, po zadaní úlohy hneď tvorili skupiny a automaticky sa zapájali do diania.
Kamil Sládek, predseda, Centrum pre európsku politiku: Skúsenosť s tábormi ma obišla. Nechcel som tam ísť a bol som vďačný rodičom, že ma nenútili. Prázdniny u babky boli skvelé. Kamoši, záhrada, šopa, kukurica. V mojom detskom rozmýšľaní: prečo by som mal ísť s cudzími k cudzím, keď u mojich bolo dobre.
Mária Smreková, zástupkyňa riaditeľky, 1. súkromné gymnázium v Bratislave: Keďže som sa zúčastňovala pionierskych táborov v 60-tych rokoch minulého storočia, tak významný bol ideologický moment "poznávania našej socialistickej vlasti", ktorý nám všetkým, včetne učiteľov, išiel na nervy. Podľa odvahy a osvietenia vedúcich sme sa na tom výborne bavili, ale ako všetky deti, nedali sme si zobrať radosť z pohybu vonku, z táborákov a z poznávania iných ako školských kamarátov.
Ondrej Struhár, učiteľ, SZŠ FELIX, Bratislava: Tábory som objavil až v neskoršom veku, čo mi je trošku ľúto. Mal som šťastie na výborné zážitkové tábory s množstvom dobrých vedúcich. Stále sme boli vonku, bolo množstvo času na voľnú zábavu, spontánne oblievačky. Téma tábora sa niesla celé dva týždne.
Komentáre