Dnešné deti sú náročnejšie na ilustrácie, mali by sme im v učebniciach venovať pozornosť

Je dobrá učebnica len o obsahu a obrázky v nej sú len milý doplnok, alebo zohrávajú rovnako dôležitú úlohu? Podľa ilustrátora učebníc, Viliama Slaminku, pomáhajú deťom pochopiť a zapamätať si učivo, ale aj formovať ich vkus. Aké ťažké je zaujať ilustráciou deti, ktoré denne žijú vo svete dokonalej grafiky?

Autor: Naďa Urbanová

Je ťažké ilustrovať učebnicu?

Závisi od toho, čo konkrétne. Technické veci sú náročnejšie, vyžadujú dôkladný rešerš, dodržiavanie proporcií a pod. Vymyslieť sám niečo kreatívne je síce tiež náročné, ale väčšia zábava.

Potrebuješ rozumieť učivu, ktoré ilustruješ?

Áno. Vnímam to ako pozitívnu stránku veci, pretože si mnohé zopakujem, prípadne sa dozviem aj niečo nové. V tomto som ale pedant, nikdy sa neuspokojím s jedným zdrojom a pri inšpirácii sa spolieham skôr na fotografie ako ilustrácie. Je to taká neviditeľná práca – dohľadať si informácie, a potom správne pochopiť a presne vystihnúť podstatu veci.

Ako si spomínaš na učebnice, ktoré si mal ty v škole ako žiak?

Takmer vôbec si nevybavujem ilustrácie z učebníc... Ale spomínam si, že už ako dieťa som sa na ne díval kriticky. Poväčšinou som mal pocit, že by som ich nakreslil inak.

Dá sa aj pri ilustrovaní učebníc hovoriť o trendoch? Bolo potrebné napr. k Pytagorovej vete nakresliť niečo iné pred tridsiatimi rokmi a teraz?

Trendom sa snažím vyhýbať vo všeobecnosti, takže veľmi neviem, či nejaké existujú aj v tomto odvetví. Snažím sa čerpať zo svojich skúseností a robiť to tak, aby ma to bavilo.

Ako dôležitá je podľa teba forma spracovania učebnice?

Som výtvarník, preto budem asi zaujatý, ale vizuálnu stránku považujem za veľmi dôležitú. Samozrejme, že textový obsah musí byť rovnako kvalitný, to pekným vizuálom neobabreš. Už obálka je to prvé, čo ťa oslovuje. Ilustrácie vedia text podporiť a určite aj napomôcť pochopeniu či zapamätaniu. Osobne považujem za veľmi dôležitý humor. Ak má učebnica kvalitný dizajn, tak nepriamo formuje aj vizuálnu gramotnosť detí aj pedagógov.

Ako do učebníc vnášaš humor?

Niekedy stačí výraz tváre, alebo keď má postava medveďa ľudské vlastnosti... Veľmi rád využívam rôzne nenápadné odkazy na literatúru, film a vo všeobecnosti popkultúru. Pri pokuse s vajíčkom vo fyzike sa v ilustrácii len tak mimochodom objaví sliepka s pochybovačným výrazom, alebo muchy poletujúce okolo fyzika Bohra ako model atómu.

Na čo sa pri ilustrovaní učebníc sústredíš?

Ak to forma ilustrácie dovoľuje, vždy sa snažím do toho dostať nejaký zaujímavý či vtipný detail, niečo navyše, čo si čitateľ nemusí hneď všimnúť, ale o to viac ho pobaví, ak to objaví. Ideálne teda, ak ilustrácia nie len vizuálne vypĺňa stranu učebnice, ale pritiahne pozornosť a dopĺňa samotný text.

Dnešné deti od malička vyrastajú s rozprávkami, videami či počítačovými hrami s dokonalou grafikou. Dá sa ich ešte vôbec zaujať obrázkom v učebnici?

Dnešné decká vedia byť náročnejšie, ale už aj ľahostajnejšie. Sú presýtené množstvom obrazov, je to pre nich pomaly samozrejmosť. Kvalitné učebnice s dobrým dizajnom a ilustráciami môžu pozitívne formovať ich vkus a preferencie do budúcnosti.

V učebniciach, ktoré ilustruješ pre náš projekt ExpEdícia - skús, skúmaj, spoznaj často využívate komiks. Prečo?

Ku komiksu mám blízko a vnímam ho nie len ako skvelý výrazový prostriedok, ale všeobecne aj ako úžasné médium. Komiks je neprávom zaznává forma, a to často len preto, že mu bežne ľudia nerozumejú a považujú ho za niečo úpadkové. Pritom komiks môže mať naozaj rôznu podobu od novinových karikatúr a stripov (strip = krátke humorné príhody 3-4 obrázkové ako napr. Garfield či Calvin a Hobbes) cez ľahšie detské alebo superhrdinské až po vážnu literatúru či umenie. Komiksová forma možno v učebniciach nie je bežná, ale práve to spojenie textu, priamej reči a vizuálnej stránky úplne prirodzene vtiahne čitateľa do problematiky, podnecuje fantáziu a odľahčuje aj závažnejšie, či „nudné“ témy.

ExpEdícia v sebe zlučuje všetky prírodovedné predmety. Mal si ich v škole rád?

Ani nie, ale spomínam si na dobrého učiteľa biológie, ktorý nám učivo vedel podať s humorom a hodiny s ním tak boli veľmi fajn. Vždy to nakoniec závisí na pedagógovi a jeho prístupe, či dokáže decká v škole zaujať a zapáliť pre vec. Jasné, že nebudú hneď zo všetkých vedci (alebo v mojom prípade umelci), ale minimálne zdravý záujem a chuť poznávať nové veci si môžu ponechať.

Prírodovedné predmety sú o exaktných dátach a faktoch, ilustrácia naopak o kreativite a spontánnosti. Ako sa ti ilustrujú takéto presné zadania, ako napr. konkrétne fyzikálne princípy?

Netvrdil by som, že ilustrácia je len o kreativite a spontánnosti – čo sa prejaví práve na takomto type zobrazenia. Vždy sa ale dá do ilustrovania pretaviť niečo vlastné, či už štýl, farebnosť a pod. Pri exaktných ilustráciach si musím zároveň dávať veľký pozor na detaily aj pri veciach ktoré sa mne mnohokrát zdajú ako nepodstatné. Napríklad to, či bubliny z vody náhodou nepripomínajú molekuly a vo výsledku budú pre decká mätúce, prípadne si neuvedomím, že nemôžem prelievanú kvapalinu nakresliť v nádobách inak ako v horizontálnej polohe a pod.

Sám si aj učiteľom, na Základnej umeleckej škole, vyštudoval si však VŠVU. Aké bolo začať s učením bez prípravy?

O prvých dvoch rokoch, ktoré boli zaťažkávacie, kedy mi „vybuchovali“ na hodinách moje predstavy a z vyučovania som odchádzal vyšťavený už teraz s rokmi praxe hovorím s úľavou. Je to ako so všetkým, chce to roky praxe, aby človek vedel, čo a ako.

Mám ale pocit, že sa stále mám čo učiť a v čom zdokonaľovať, aj keď už zo skúseností viem ľahšie odhadnúť, čo asi bude fungovať a čo mi decká ofrflú. Doba sa ale mení a aj deti majú iné potreby, či záujmy. Nedá sa skrátka spoliehať len na skúsenosti, chce to byť dobrým pozorovateľom a neustále sa vzdelávať.

Čo je na učení pre teba najťažšie?

Zaujať, a potom si ten záujem aj udržať. To je podľa mňa večná výzva.