Empatia je pre nás kľúčová, mali by sme sa jej učiť v každej škole

Autor: Naďa Urbanová

Medzinárodné prieskumy zvyčajne zaraďujú Dánsko medzi najšťastnejšie krajiny sveta. Podľa Svetovej správy o šťastí je šťastie úzko spojené so sociálnou rovnosťou a komunitným duchom. Môžete opísať, ako to funguje v Dánsku v týchto dvoch aspektoch?

Štát pomáha občanom, ak zostanú bez práce a príjmu. Táto pomoc sa nazýva sociálna záchranná sieť. Rovnako u nás existuje formálna rovnosť medzi pohlaviami. Tieto dva faktory znamenajú, že sú splnené naše základné potreby a ostáva nám tak energia na starostlivosť o seba a rodinu. Ani v Dánsku to nie je dokonalé, ale myslím si, že ideme správnym smerom.

Čítala som, že dôvera je základnou hodnotou v dánskej spoločnosti a významným faktorom vášho šťastia. Čestnosť sa očakáva a korupcia je veľmi zriedkavá. Ako ste sa to naučili? Prečo to niektoré národy majú a iné nie?

Pre mňa je to o dôvere voči ostatným. Zároveň sa obávame o svoj vlastný imidž, nechceme aby nás ostatní mali za nečestných alebo zlodejov. Dánsko je krajina bez korupcie, kde dôverujeme inštitúciám a systému.

Napísali ste knihu o empatii a učíte rodičov a učiteľov, ako učiť deti, aby boli empatické. Ako?

Tým, že ste sami empatickí! Podmienkou empatie je odstrániť všetko, čo môže stáť v ceste otvorenému srdcu a mysli. Svojím otvoreným srdcom otvoríš srdcia iných - takto sa empatia prenáša na ostatných.

Každý sa dokáže naučiť byť empatický?

Rozhodne áno. Našťastie máme mozog, ktorý je schopný učiť sa a rozvíjať sa počas celého života - takže nikdy nie je neskoro.

Už sa rodíme s určitou úrovňou empatie?

Áno. Všetci sme sa narodili so schopnosťou byť empatickí; musí sa stimulovať a pestovať už od útleho veku. Sebauvedomenie je východiskovým bodom. Čím viac ste otvorení svojim vlastným pocitom, tým viac ste zruční pri čítaní emócií iných.

Môžeme po mnohých negatívnych skúsenostiach empatiu stratiť?

Viac-menej áno. Ak vypnete svoj emocionálny register, zavriete tú empatickú časť vášho ja.

Aká dôležitá je pre nás empatia?

Veľmi dôležitá, pretože nám pomáha porozumieť tomu, ako sa cítia ostatní. Vďaka tomu vieme na ich situáciu primerane reagovať. Uľahčuje to naše spojenie s ostatnými. A každý potrebuje cítiť, že k niekomu patrí.

Ako sa zlepšuje empatia žiakov, keď sú všetci v jednej triede takí odlišní?

Empatia nie je technický postup, ktorý sa dá naučiť z pevnej šablóny. Je to o tom, ako sa učiteľ správa ku každému jednému žiakovi na základe jeho individuálnych potrieb. Ani matematiku nenaučíte každého rovnakým spôsobom. Učiteľ sa musí naučiť, ako sa so žiakmi stretnúť aj na emocionálnej úrovni.

Môžete nám uviesť príklad aktivity, ktorá by mu v tom mohla pomôcť?

Jednoduchá aktivita môže spočívať v tom, že študent kreslí svoju rodinu. Potom by mal každý povedať ostatným v triede, čo nakreslil. Niektorí študenti môžu žiť osamote s rodičom. Iní s prarodičmi, niektorí prišli o matku alebo otca, alebo žijú s dvoma matkami. Ich príbehy im pomáhajú lepšie si navzájom porozumieť, prípadne riešiť existujúce konflikty. V týchto aktivitách je nevyhnutné, aby sa učiteľ zaujímal o nové veci o svojich žiakoch a kládol zvedavé a objasňujúce otázky. Každý študent musí získať pocit, že je počúvaný a rešpektovaný.

V októbri budete viesť päťdňový workshop pre učiteľov v Bratislave. Čo ich budete učiť?

Chcem ich učiť, ako byť empatickejšími učiteľmi. Workshop bude vychádzať z môjho empatického modelu, ktorý sa skladá z piatich tém: profesionálny a osobný rozvoj, vzťahové kompetencie, istota a bezpečnosť, autentické riadenie triedy a súcitné vedomie. Počas piatich dní budeme pracovať s atmosférou v triede. Naučíme sa, ako počúvať bez predsudkov. Pozrieme sa na výzvy, s ktorými sa učitelia stretávajú pri komunikácii s rodičmi, spolupracovníkmi, ale aj v súkromí. Jednoducho všetky oblasti, v ktorých je potrebná vaša empatia, ak ju chcete učiť študentov.

Vidíte niekedy na sebe inú úroveň empatie? Máte „lepšie“ a „horšie“ dni?

Toto je jedna z ústredných tém empatie. Všetci sa dostávame do situácií, keď svoje emócie nemáme pod kontrolou a prestávame byť empatickí. To platí aj pre mňa.

Ako sa dostanete späť do normálu?

Zhlboka dýcham, vciťujem sa do seba a snažím sa zistiť, prečo som bola „mimo synchronizácie“. Kľúčom je pozerať sa dovnútra, aby som znova našla rovnováhu.

Mali by sme cielene pracovať na svojej empatii? Ak áno, ako?

Vždy by som každému odporúčala, aby pracoval na svojom sebapoznaní a posilňoval svoje empatické schopnosti. Je to základ pre šťastnejší život bez akýchkoľvek pochybností. Ak nie ste v rovnováhe (cítite úzkosť, ste nahnevaný, a pod.), zhlboka sa nadýchnite. Dajte si pauzu. Niekedy naozaj stačí taká maličkosť ako desať hlbokých nádychov.

Pred časom ste dokončili svoju tretiu knihu. Aké sú vaše ďalšie pracovné plány?

Knihu som vydala pred niekoľkými mesiacmi, teraz sa prekladá do rôznych jazykov. Mojím najnovším projektom je online kurz, ktorý je tým najlepším z mojej rodičovskej, aj životnej, filozofie. Som na tento projekt veľmi hrdá. Je to pre mňa nová platforma, vďaka ktorej sa takto virtuálne stávajú moje rady dostupné pre všetkých.