Informatika patrí do materských škôl, len ju treba učiť správne | Indicia

Informatika patrí do materských škôl, len ju treba učiť správne

Informatika patrí do materských škôl, len ju treba učiť správne

Rodičia dnes pri výbere materskej školy často pozerajú na to, aký má vzdelávací program. Vyberajú si takú, ktorá učí cudzí jazyk, matematiku alebo sa venuje športu. Keď sa však povie, že by sa v škôlke mohli deti venovať aj rozvoju informatických zručností, často prídu výhrady, že deti by v predškolskom veku ešte nemali pracovať s počítačom. Dá sa učiť informatika aj tak, aby dieťa nesedelo pri počítači? Ako to vtedy vyzerá a čo sa dieťa učí? Prezradí nám Daniela Bezáková, spoluautorka Informatiky s Emilom pre MŠ.

Autor: Naďa Urbanová

Daniela Bezáková je odbornou asistentkou na Katedre didaktiky matematiky, fyziky a informatiky FMFI UK, na ktorej predtým študovala. Je spoluautorkou v projekte Informatika s Emilom.

Patrí medzi tých ľudí, ktorí svoju prácu považujú zároveň za svoj najväčší koníček. Hovorí o sebe, že rada učí, rada programuje, a tak to spojila a učí programovanie.

Ale má život aj mimo práce, samozrejme. Vtedy si najviac užíva cyklo výlety s rodinou a skladanie modulárneho origami. Za svoj najväčší úspech považuje 10 rokov tvorby internetového časopisu Infovekáčik pre žiakov 1. stupňa ZŠ.

 

Prečo ste sa rozhodli prísť s informatikou pre materské školy?

Dnešné deti sa stretávajú s digitálnymi technológiami takmer od narodenia a budú sa s nimi stretávať počas celého života. Je našou úlohou, aby sme ich usmernili a naučili s technológiami pracovať tak, aby sa pri tom komplexne rozvíjali.

V súčasnosti existuje už veľa rôznych softvérových produktov a hier určených pre materské školy. Pokrývajú rôzne tematické oblasti (napr. dopravná výchova, príroda, matematika) a rozvíjajú rôzne zručnosti. Myslíme si, že k dôležitým schopnostiam a zručnostiam človeka patrí aj schopnosť analyticky myslieť, plánovať, čítať, zapisovať či vytvárať postupy, vedieť tieto postupy porovnávať a vyhodnocovať na základe istých kritérií, obmieňať tieto postupy na základe meniacich sa požiadaviek.

Preto sme sa snažili vytvoriť tvorivé a podnecujúce prostredie (softvérové aj nesoftvérové), ktorým by sme podporili rozvoj týchto zručností hravou formou. Je dobré, ak popri týchto zručnostiach dokážeme rozvíjať aj kompetencie ako komunikácia, spolupráca, či tolerancia. Aj o to sa pomocou nášho projektu Informatika s Emilom snažíme.

Čo konkrétne z informatiky je vhodné preberať už v materskej škole?

Už deti v materskej škole dokážu vnímať poradie objektov, či časovú súslednosť istých dejov, meniť, ale aj navrhovať jednoduché postupnosti (napr. predmetov, činností, príkazov). Cieľom projektu Informatika s Emilom pre MŠ je propedeutika niektorých základných informatických pojmov ako: postupnosť, poradie, záznam, akcia, príkaz, plánovanie (vytvorenie „programu”), čítanie „programu”, vykonanie „programu”. Deti sa s týmito pojmami nestretávajú priamo, nehovoríme im žiadne definície, ale pomocou navrhnutých aktivít si ich majú možnosť ohmatať.

Ako presne?

V prostredí Emil v Cirkuse deti ovládajú šaša - klikaním zadávajú postupnosť akcií, ktoré šašo okamžite vykonáva. Tieto príkazy sa zároveň graficky zaznamenávajú, a tak vzniká niečo ako scenár predstavenia, ktoré vie potom šašo opätovne celé predviesť.

V jednotlivých aktivitách sa zameriavame na to, aby deti čítali záznam z vytvoreného predstavenia alebo vytvárali predstavenia podľa presných pokynov.

Pri Emilovi na cestách deti ovládajú robota, ktorý šoféruje autíčko po farebných cestách farmy. Aj tu vzniká symbolický záznam toho, ako Emil išiel, ktorý potom s deťmi analyzujeme. Gradáciou oproti predchádzajúcemu prostrediu je, že tu už deti vytvárajú alebo navrhujú postupnosti, ktoré majú istý špecifický cieľ, napríklad navštíviť konkrétne zvieratko, alebo previesť mláďatko k jeho rodičom. Informaticky povedané, navrhujú algoritmus, ktorý rieši istý problém. V tomto prostredí si tiež deti budujú orientáciu na mape, učia sa hľadať kratšie a dlhšie cesty, skúmajú, kam by sa robot dostal, resp. nedostal, keby sa nejaká cestička pokazila a pod. Toto je propedeutikou k riešeniu problémov, ktoré informatici nazývajú grafové.

Každé dieťa pritom pracuje s počítačom?

V našej metóde sme nechceli, aby deti pracovali samostatne každé s vlastným zariadením. Jednak to nepovažujeme už v tomto veku za vhodné, a taktiež na to naše materské školy nie sú technicky pripravené.

Podľa našej metodiky deti pracujú v skupinách buď so softvérom alebo bez neho. So softvérom naraz pracuje vždy len jedna skupina detí z triedy pomocou interaktívnej tabule pod vedením učiteľa. Teda softvér „beží na interaktívnej tabuli“ a deti riešia aktivity, ktoré im zadá učiteľ. Učiteľ kladie deťom otázky, zadáva úlohy, nastoľuje problémy, podnety, čo majú skúmať, a do istej miery manažuje to, aby sa deti pri tabuli rozumne striedali. Deti spoločne navrhujú riešenia, skúšajú ich v softvéri, diskutujú o nich, upozorňujú sa na chyby, a takto sa navzájom učia.

Nezabudli sme ani na to, že deti v tomto veku sú neposedné a potrebujú sa neustále hýbať. Preto súčasťou nami navrhnutých aktivít je často aj pohyb, napr. imitácia činnosti postavičky, ktorú deti ovládajú (skáču, tlieskajú, trúbia). Skupinka detí pracuje s interaktívnou tabuľou maximálne 15 -20 minút, potom ide robiť iné aktivity a strieda ju iná skupinka.

Okrem aktivít so softvérom sme navrhli aj tzv. unplugged aktivity (aktivity bez použitia elektronického zariadenia), ktoré majú podporiť a iným spôsobom rozvíjať z informatického pohľadu to isté, čo softvérové aktivity. Deti napr. pomocou papierových kartičiek objavujú opakujúce sa vzory, dopĺňajú postupy, zostavujú postupy podľa zadaných pravidiel. Pri týchto aktivitách si rozvíjajú aj jemnú motoriku, kreslia.

Pomáha to deťom neskôr pri nástupe do školy? Nemôže sa stať, že sa v škole budú nudiť, lebo budú mať pred spolužiakmi náskok?

Aktivity nie sú založené na drile ani učení nových vedomostí. Rozvíjajú skôr všeobecné zručnosti, čo by nemalo byť na škodu v akomkoľvek veku. Možno deti s predchádzajúcimi skúsenosťami (v ľubovoľnej oblasti) sú schopné niektoré aktivity spraviť rýchlejšie, ale tak je to v škole vždy. Niekto je rýchlejší, niekto pomalší, ale neznamená to, že ten pomalší je menej schopný a nemusí to vždy závisieť od predchádzajúcich skúseností. Dobrý učiteľ je na toto pripravený a zväčša má pre tých rýchlejších v zálohe nejaké úlohy navyše.

Je pre materskú školu náročné začať pracovať s Emilom? Čo na to potrebuje?

Predovšetkým chuť a odhodlanie. Z technického pohľadu je potrebná interaktívna tabuľa a počítač/notebook v triede. A potom sa stačí prihlásiť na školenie, zakúpiť si softvér a materiály. Informatika Emil pre MŠ zahŕňa dva „balíky“: Emil v Cirkuse a Emil na cestách. Oba balíky obsahujú softvér, sadu aktivít, ktoré sa robia bez počítača a metodiku pre učiteľov.

Aké sú reakcie učiteľov z MŠ? Chcú učiť informatiku?

Od tých, ktorí už s Emilom pracujú sú reakcie výborné. Niektorí učitelia majú spočiatku strach zo slova informatika, pretože si pod tým predstavujú niečo neskutočne náročné alebo príliš technické. A niektorí zas majú pocit, že to znamená tráviť hodiny s deťmi za počítačom, čo nepovažujú za správne.

Učiteľov patriacich do prvej skupiny by sme radi povzbudili. Nemusia sa ničoho báť, vyučovanie „informatiky“ s Emilom nevyžaduje žiadne špeciálne vzdelanie. Pokiaľ ste učiteľ, ktorý vo svojej triede používa interaktívnu tabuľu, tak z technického pohľadu už nič viac nepotrebujete vedieť. Metodický postup, ako viesť jednotlivé stretnutia detí so softvérom, či ako robiť aktivity bez počítača, vám ukážeme na školení a nájdete ich v našich metodikách.

Dúfame, že obavy učiteľov patriacich do druhej skupiny, sme už rozohnali niektorou z predošlých odpovedí – podľa našej metodiky každé dieťa pracuje so softvérom okolo 15 minút maximálne raz za týždeň, pričom frekvenciu stretnutí ponechávame na zvážení učiteľov.

Komentáre