Keby som mala deti naučiť iba to, čo som zo školy využila, nemala by som veľa roboty

Zdenka Predná sa rozhodla nedať svojich synov do škôlky ani do školy a vzdeláva ich doma. Každý deň si s deťmi čítajú, robia pokusy, chodia do prírody a hrajú na hudobné nástroje. Z jej rozprávania to vyzerá ako veľmi jednoduchá a prirodzená vec, sama to nazýva „brnkačkou“. Ale je to naozaj tak?

Autor: Naďa Urbanová

Prečo ste sa rozhodli nedať synov do školy?

S chalanmi sme radi spolu, do škôlky chodil chvíľku iba Oskarko. Keď sa narodil Eliáš, zdalo sa mu divné, prečo musí byť v škôlke, keď ja a jeho brat sme doma. Odvtedy, ako sme to pochopili, sme spolu doma.

Čo sú výhody homeschoolingu oproti dochádzke do školy?

Sami si manažujeme čas a podľa chuti sa venujeme tomu, čo nás práve zaujíma. Nemusíme nasledovať osnovy. Deti často netušia, že sa vlastne učia. Vstávajú, kedy potrebujú, nemajú časový stres, nezažívajú šikanu a chorí sú len málokedy.

Pre nás ako rodičov je dôležité, aby sme im spravili krásne detstvo, aby sme mali čo najviac spoločných spomienok. Základy, na ktorých môžeme stavať. A preto sme vďační, že máme povolania, ktoré nám to umožňujú.

Vnímate aj nejaké nevýhody? Napríklad menej socializácie s rovesníkmi?

Je pravda, že neprichádzajú do kontaktu s veľkým množstvom ľudí naraz. Ale na nedostatok kamarátov sa nemôžu sťažovať. Navštevujú hudobnú a výtvarnú školu. Ako benefit vnímam, že nemusia byť v kontakte každý deň s niekým, s kým nechcú. Kamarátov si vyberajú.

Viem, že žijeme trošku iný život ako väčšina ľudí, čiže máme na prvý pohľad na domáce vzdelávanie lepšie podmienky. Ale spoznala som ženy, ktoré majú doma aj 5 detí na domácom vzdelávaní, do toho farmu alebo homeoffice a ešte si nájdu aj čas na seba. Takže nie je sa na čo vyhovárať. Záleží na tom, či to človeku dáva zmysel.

Vnímate ako nevýhodu, že nemáte pedagogické vzdelanie a skúsenosti?

Samozrejme. Mojou úlohou nie je znevažovať prácu učiteľov. Dosť, že ich štát znevažuje výškou platov, ktoré by mali byť niekde úplne inde. Väčšina z nich vníma svoju prácu ako poslanie, uvedomujú si zastaralosť školského systému a vidia, že každé dieťa potrebuje individuálny prístup. Ale v takom počte detí, aký majú na starosti, sa to len ťažko aplikuje.

Bolo to rozhodnutie, ktoré ste dlho a dôkladne zvažovali alebo to prišlo celkom spontánne?

U nás sa deje všetko spontánne. Pôvodne to vychádzalo z toho, že sme chceli veľa cestovať a to je náročné, keď deti musia sedieť v škole. Korona to zmenila, cestovať sa nedalo, ale aj tak si už nevieme predstaviť, dať ich na celé dni do školy. Hlavne sa snažíme vnímať potreby našich detí.

Oskarko, napríklad, nedávno prejavil záujem, že by sa chcel na pár dní skúšobne pozrieť do školy, vyskúšať si to. Škola, v ktorej sme zapísaní a naša garantka nám vyšli ústrety a na 2 dni do týždňa to ide vyskúšať. Prečo nie? Sama som zvedavá, ako to bude vnímať.

Inšpiroval vás niekto k homeschoolingu?

V čase nášho rozhodnutia sme nikoho osobne nepoznali, ale postupom času sa zoznamujeme s ďalšími zaujímavými ľuďmi. Je to na Slovensku už celkom veľká komunita. A inšpirujem sa rôznymi webovými stránkami a profilmi na sociálnych sieťach o domškoláctve.

Ako učenie prebieha?

Zatiaľ je to brnkačka, chalani sú s učivom popredu, teda Eliáš určite. Učíme sa v podstate celý deň, chalani radi tvoria, varia, robia rôzne pokusy, v obľube majú aj matematiku. Priebeh dňa je často v ich réžii – robíme to, na čo majú chuť. Rada sa nechávam viesť a prekvapovať. Často to u nás vyzerá ako po výbuchu, hlavne keď chcú variť, alebo robiť pokusy. Nič pre slabé povahy.

A hlavne to nikto z nás neberie ako učenie. Pravidelne sa snažíme vypĺňať jedine zošity s učivom. To zaberie pol hodinu denne. A každý večer si spolu od malinka čítame, čo je podľa mňa zásadné. Obaja chalani sa takto veľmi skoro naučili čítať. Zároveň sa snažíme každý deň ísť do prírody, to považujem za najdôležitejšie.

Musíte sa na učenie s deťmi pripravovať?

Zatiaľ sa nepripravujeme nejako výrazne, je to učivo prvých ročníkov, takže z pohľadu potrebných vedomostí je to jednoduché. Jedine si premyslím, aké aktivity by sme mohli robiť alebo nachystám pomôcky, ktoré sú k tomu potrebné. Inšpirácií na internete je veľa.

Hodnotíte ich?

Nie. Nepovažujem to za potrebné, práve naopak.

Zapája sa do výučby aj váš manžel?

Samozrejme. Povedala by som, že on je hlavný ťahač a veľmi rád sa deťom venuje a vymýšĺa im aktivity. Som veľmi rada, že je v tom so mnou naplno. Keď sa pozabudneme v prázdninovom režime, je to práve manžel, čo nás trošku prinavráti do reality. On s chalanmi prelúskava napríklad matematickú aplikáciu Matemág a chystajú sa aj na Informatiku s Emilom.

Do akého veku si trúfate ich učiť sama?

Netuším, uvidíme. Deti na homeschoolingu musia byť zapísané v tzv. kmeňovej škole, kam chodia na preverovacie skúšky a máme aj svoju garantku, ktorá nás sprevádza a pomáha nám. V domácom vzdelávaní sme začiatočníci, napriek tomu, že sa v tom cítime prirodzene a šťastne, nemáme o sebe prehnané ilúzie. Ak to bude potrebné, prejdú na každodennú školskú dochádzku. Zatiaľ to všetci zvládame.

Ktoré predmety vám v škole nešli? Ako plánujete s deťmi preberať tie?

Tie, čo nešli mne, išli manželovi a naopak. Takže sa v tomto vieme dopĺňať. Ale keď sa na to triezvo pozriem, keby som ich mala učiť iba to, čo som zo školy v živote využila, asi by som nemala veľa roboty.

Čo je podľa vás najdôležitejšie, čo by si deti zo vzdelávania či už v škole, alebo na homeschoolingu mali odniesť?

Určite by si mali odniesť niečo, čo im bude v živote treba - rozumieť medziľudským vzťahom a hlavne sebe, sústrediť sa na to, v čom sú dobrí. Aby z nich boli zdraví, slušní a sebavedomí ľudia, ktorí majú správne usporiadané svoje priority. Super by bolo, keby sa naučili pestovať. Každý v živote hľadá niečo iné, ale základ je byť dobrým človekom.

Má vo výučbe špeciálne miesto hudba, keďže ste obaja rodičia hudobníci?

Samozrejme, najšpeciálnejšie a najprirodzenejšie. Hudba je pre nás základ. Sprevádza nás celým dňom a životom. Oskarko chodí už druhý rok do hudobnej na klavír, rok chodil na bicie, trošku sa doma hrá so saxafónon a akurát ho manžel začal učiť na basgitaru. Na Vianoce si vypýtal harfu, ale pod stromčekom bola lýra. Nechápem, ako mu to napadlo. Ale zatiaľ ho to veľmi baví.

Eliáškovi dávame čas a priestor na prejavenie sa. Zatiaľ to vyzerá tak, že ho bavia dychové nástroje. A rád ohlučuje náš dom detským syntetizátorom. Momentálne sú ich najobľúbenejší interpreti kapela Daft Punk, Eminem a jazzový pianista Oscar Peterson.

Keď vás tak počúvam, zdá sa mi, že je to vlastne veľmi jednoduché a prirodzené a jediné, čo k tomu potrebujem, je mať prácu, ktorá by mi to umožnila. Naozaj nemáte dni, keď si s deťmi leziete na nervy a vy si v duchu poviete, že by bolo lepšie ich pár hodín nevidieť? Lebo aj to je, podľa mňa, dôvod, prečo niektorí ľudia dávajú deti do zariadení – potrebujú aj čas bez nich...

Jasné, že každý deň je iný a aj ja potrebujem čas na seba. Keď cítim, že je toho veľa, idú chalani na návštevu k mojim rodičom. Ale my sme ako rodina radi spolu, málokedy máme ponorku.

Viete si predstaviť mať deti na homeschoolingu, aj keby ste mali klasickú prácu od 9 do 5?

To si neviem predstaviť. Musela by som vymyslieť niečo iné, určite by som to nevzdala. :)

Stíhate sa venovať aj vašej práci – spievaniu? Alebo ste momentálne mama na plný úväzok?

Čo potrebujeme, stíhame, ale v podstate sme rodičia na plný uväzok. Deti často berieme so sebou aj na koncerty a nahrávania. Na pódiu sú ako doma. Vidia krásy aj tienisté stránky našich povolaní, a tak si budú mocť sami vybrať, či pôjdu v našich šlapajách alebo sa budú venovať niečomu inému. A my si ako starčekovia budeme môcť spokojne povedať, že sme im odovzdali všetko, čo sme vedeli.