Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Školy aj škôlky by sa mali podobať miestu, ktoré inšpiruje k zvedavosti, hľadaniu odpovedí a vedie k láske k vzdelávaniu sa. Meniaci sa svet totiž najlepšie zvládajú tí, čo sa celý život učia. A základ tohto nastavenia vzniká práve v škôlke a škole.
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Ja myslím, že by sme sa mali prestať hrať na to, že škôlky ako školy alebo školy ako škôlky. Každá z tých inštitúcií má svoj zmysel, svoju audienciu a svoje metódy a postupy. Školy by sa od škôlok mohli inšpirovať v tom, že deti treba vnímať celostne, že ich treba nielen vzdelávať, ale aj vychovávať, budovať v deťoch charakter a viesť ich k nadobúdaniu hodnôt. Škôlky by sa školami nemali pokiaľ možno vôbec inšpirovať.
Renáta Hall, odborníčka na vysoké školy: V škole, škôlke i v práci je potrebné, aby človek mal priestor na bádanie, či vlastné názory a byť prioritne vnútorne motivovaný. Čiže toto nevnímam ako charakterisitku škôlky, ale skôr ako črtu zdravého prostredia v akomkoľvek veku.
Marek Kmeť, mentor v projekte Civilizácia, Indícia, n.o.: Prechod dieťaťa zo škôlky do školy môže byť stres, rovnako ako prirodzený prechod s radosťou a očakávaniami. Vzájomné prepojenie aktivít, ktoré dieťa pozná, môže byť v škole pre jeho adaptáciu len benefitom.
Dávid Králik, učiteľ SZŠ FELIX v Bratislave: Mal by sa dospelák podobať dieťaťu? V hravosti, autentickosti, spontánnosti, či v nezištnej radosti z maličkostí, ÁNOOOOOOOOOOO! :) V oblasti zodpovednosti, vytrvalosti, spoľahlivosti, či schopnosti plánovať, NIEEEEEEEEEEEEEEE! :) Odpovedal som ako dieťa, či ako dospelák? :D Alebo inak, kam patrí táto odpoveď, do školy, či do škôlky? ;o) (Prosím, aby boli pri hľadní odpovedí na moje otázky, braní v úvahu aj všetci smajlíci, lebo len s nimi je odpoveď kompletná!)
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Rozhodne áno. Mala by v detských očiach ďalej žiariť radosť z objavovania, z učenia sa na vlastných aj kamarátových chybách, zo spolupráce, z manipulácie s pomôckami a riešenia reálnych životných situácií.
Pavol Sibyla, učiteľ a publicista: Odpoveď je zjavná, keď otázku mierne upravíme: Mali by sa vysoké školy viac podobať na škôlky? Absurdné, že. Niektoré zručnosti a vedomosti, ktoré dospievajúci človek potrebuje do života, nemožno získať zábavným spôsobom a len využitím vnútornej motivácie. Štúdium sa s dospievaním začína podobať na prácu. A je to tak v poriadku.
Mária Smreková, zástupkyňa riaditeľky, 1. súkromné gymnázium v Bratislave: Rozhodne by sa nemali školy podobať na škôlky! Vážme si rozvíjajúce sa intelektuálne a sociálne schopnosti našich detí. Radšej sa zamyslime nad tým, ktoré pojmy a vzťahy medzi nimi sú nutné a postačujúce pre hlbšie porozumenie, a tým vytvoríme priestor na premýšľanie a tvorbu vlastných názorov.
Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, UMB v Banskej Bystrici: Skôr by som povedala, že by sa mali približovať. A to v snahe vytvárať väčší priestor pre detský smiech, slobodný prejav, pre uspokojovanie zvedavosti a prirodzenej túžby po poznaní, a zároveň rešpektujúc dôstojnosť dieťaťa každého veku.
Komentáre