Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Z môjho pohľadu by sa školy mali určite venovať projektovému učeniu (project based learning) a je jedno, či si deti manuálne zostroja auto na elektrický pohon, lavičky v šatniach, alebo ne-manuálne naprogramujú webstránku školy. Dôležité je, aby robili na pre ne (a ideálne aj pre nás) zmysluplných projektoch.
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Deň má len 24 hodín a tak prístup zavádzania nových a nových vecí formou pridávania predmetov a hodín a podobne, ktoré by mali robiť školy, je nereálny. Čo je reálne a čo by sa malo robiť, je premyslieť to, čo sa na školách už bežne robí, a upraviť to tak, aby tieto aktivity lepšie rozvíjali napr. manuálne zručnosti. Teda miesto zavádzania nových hodín predmetu technické práce alebo nového predmetu upraviť obsah hodín výtvarná výchova alebo fyzika, biológia, matematika viac projektovo, a tak umožniť pri prehlbovaní vedomostí z daného predmetu rozvíjať aj manuálne zručnosti.
Michal Kovács, odborník na vzdelávanie: Áno. Pointa je však viesť deti k tvorivosti a objavovaniu, nie nutne k schopnosti používať CO2 zváračku v každodennom živote. Manuálne projekty môžu osloviť niektoré typy detí a vedia úplne zmeniť napríklad prístup a vzťah k fyzike.
Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: Rozhodne a už by bolo na čase. Navyše vôbec nejde o niečo nové. V roku 1907 sa otvorila prvá, dnes veľmi rozšírená škola Márie Montessori. Predškolské deti si v nej napr. pripravujú desiatu: natiarajú chlebíky na porcelánových tanierikoch a skutočnými nožíkmi. V roku 1924 vznikla a stále existuje škola Summerhill, ktorá je založená na princípe voľnej a slobodnej hry detí. Koniec-koncov o týchto veciach písal už sám Komenský v 17. storočí.
Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy, Univerzita Komenského: Pár rokov dozadu som mal to šťastie priniesť seminár s Geverom Tulleym na Pedagogickú fakultu UK budúcim učiteľom a učiteľkám, a jeho prezentácia ma jednoznačne presvedčila. Kreatívna manuálna práca do škôl určite patrí a prístup Gevera Tulleyho, či u nás Rasťa Geschwandtnera, ukazuje cestu, ako na to.
Eva Ohraďanová, štatutárna zástupkyňa ASŠŠZS: Deti spoznávajú svet činnosťou a všetkými zmyslami, no v škole im častokrát stačí iba zrak a sluch. Každá činnosť, ktorá im umožní rozvíjať aj iné vnemy a zručnosti, je prínosom. Nie však nasilu, ani ako ďalší nástroj merania ich limitov.
Pavol Sibyla, učiteľ a publicista: Ako ktoré školy a ako ktoré zručnosti. Ale áno, zmysluplné manuálne aktivity môžu žiakom pomôcť rozvíjať svoju kreativitu, vyskúšať si prenos teoretických poznatkov do praxe a vybudovať citlivosť k ľuďom živiacim sa manuálnymi profesiami.
Miroslav Sopko, autor a správca zavretaskola.sk: Áno a čím skôr, tým lepšie. Veď v Poprade, Prievidzi, Lučenci, Trnave a Malackách máme aj technické škôlky. Funguje to aj mimo škôl, napr. v Edulienke. Len nech si to žiaden minister nedáva ako odrážku vo svojej politickej agende.
Vladimír Šucha, odborník na vzdelávanie, Európskakomisia: Áno, rozhodne by mali školy na všetkých úrovniach podporovať prácu rukami. V akejkoľvek forme. Existuje celkom významné množstvo vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú význam motorických aktivít pri rozvoji kognitívnych aj nekognitívnych zručností. Celkom jednoznačne bol preukázaný aj vzťah medzi prácou rukami a tvorivosťou. Hmat je celkovo podceňovaný zmysel, hoci máme stále viac dôkazov o jeho význame pre rozvoj roznych funkcií mozgu. Podobne aj fyzická aktivita v podobe prechádzok, alebo telesného cvičenia podporuje aktivitu vestibulárneho systému, ktorý je kľúčový pre podporu pozornosti a vnímania. Preto krátke telesné aktivity by sa mali vykonávať relatívne často počas vyučovania.
Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, UMB v Banskej Bystrici: Záleží od toho, či sa na ne nazeráme ako na cieľ alebo prostriedok. Cieľom už nie sú, avšak manuálna činnosť a tvorba má v škole miesto. Podporuje sebareguláciu, rozvíja vzťahy, postoje, vôľové vlastnosti, tvorivosť, motiváciu, záujmy.
Komentáre