Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: O memorovaní by mali rozhodovať neurológovia. Ak je memorovanie pre mozog prospešné, malo by byť súčasťou vyučovania. Je potom na pedagógoch, ako memorovanie zatraktívniť (napríklad tým, že deti memorujú svoje divadelné predstavenie).
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Myslím si, že najskôr treba zadefinovať pojem memorovanie. Na slovenských školách je zlé, že pojem učiť sa je často stotožnený s pojmom zapamätať si čo najviac faktov a nič iné. To je určite zlé a aj tak to nefunguje, čo si zapamätám na písomku, vzápätí zabúdam. Na školách sa neučí porozumieť súvislostiam, vnímať fakty v kontexte, prepájať fakty v rámci predmetov, fakty interpretovať alebo prezentovať. Je zbytočné vedieť dátumy všetkých bitiek v 18. storočí, ak pritom nerozumieme, čo znamenali pre vtedajší svet. Miesto boju proti memorovaniu treba viesť boj za to, aby sa deti učili aj s faktami pracovať.
Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola: Zadania typu „Toto sa naučte naspamäť!“ nepatria do modernej školy. Na druhej strane je dôležité, aby si žiaci mnohé z toho, čo sa učia, aj zapamätali. Mali by sme preto hľadať spôsoby, ako to dosiahnuť. Pamätať si všeličo je užitočné.
Peter Demkanin, Katedra didaktiky matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského: Memorovanie odtrhnuté od zmysluplného kontextu neodporúčam do žiadnej školy, ani pri učení sa básničky. Avšak je potrebné uvedomiť si, že pamäť je základom tvorivosti. Vedomosti previazané na kontext pre žiakov relevantný žiaci potrebujú.
Ivan Ježík, riaditeľ Voices: Memorovanie zväčša nie je efektívny spôsob učenia sa. Niektoré fakty však vždy bude užitočné vedieť bez toho, aby sme im chceli bližšie rozumieť. Dobrý pedagóg ich isto nájde a vhodne pomôže študentom s ich zapamätaním.
Michal Kovács, vedie tím školstvo strany Za ľudí: Niečo si pamätať musíme. Je však dôležitejšie chápať, prečo napríklad potrebujeme včelu, než vedieť ako sa nazýva po latinsky.
Martin Kríž, odborník na vzdelávanie, Indícia, n.o.: Text hymny sa inak naučiť nedá. Učiť sa naspamäť význam SNP je však neprípustné. Vedieť definíciu právneho štátu naspamäť má zmysel iba vtedy, ak jej najprv porozumiem. A to porozumenie je dôležitejšie. Aj v porovnaní s textom hymny.
Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: Dnes už vieme, že memorovanie nie je učenie. Ale stále sa nájde dosť presvedčených rodičov, starých rodičov a učiteľov, ktorí si myslia, že memorovaním sa minimálne trénuje pamäť. Nuž ono pamäť ani mozog sa trénovať nedajú - trénovať môžeme svaly a nanajvýš niektoré zručnosti alebo schopnosti. Pamäť je psychická funkcia a mozog vysoko autonómny orgán. Takže to bude skôr otázka osobného presvedčenia ako pravda.
Norbert Maur, senior programový manažér Nadácie Pontis: Moje presvedčenie, že deti sa viac učia cez zážitky ako z poučiek, vychádza z výskumov a zo skúseností s mojou dcérou. Iste dokáže viac hovoriť o mapách z hľadania kešiek ako z memorovania poučky z druháckej prvkouky o tom, čo je to mapa.
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Memorovanie by nemalo zo škôl vymiznúť úplne, ale o to sa pri súčasnej situácii nebojím :-) Malo by ostať na miestach, na ktorých má zmysel a kde nie je iná cesta, napríklad logického odvodenia. Pamäť treba tiež trénovať a udržiavať v kondícii.
Mária Smreková, zástupkyňa riaditeľky, 1. súkromné gymnázium v Bratislave: Každá z metód použiteľných vo vyučovaní má iný cieľ v kognitívnom rozvoji žiaka. Aj učenie sa naspamäť k nim patrí. Je podstatnou otázkou, čo ním sledujeme. Na to si musí dať učiteľ odpoveď. Iste, len memorovanie ako jediná metóda patrí do 13. storočia.