Katarína Grellnethová je učiteľka biológie a chémie na ZŠ Nejedlého v bratislavskej Dúbravke. Už rok využíva služby mentora Michala Bohuša z Regionálneho centra podpory učiteľov (RCPU). Rozprávali sme sa s ňou o tom, prečo sa pre mentoring rozhodla a čo jej to za ten rok dalo.
Autor: Naďa Urbanová
Prečo ste sa rozhodli vyskúšať mentoring RCPU?
Vyskúšať mentoring bolo pre mňa jednoduché rozhodnutie. V princípe sa to takto vyvinulo samé, pretože ako škola sme sa predtým zapojili do programu, kde sme sa učili zažiť si obe pozície – byť mentorovaným, ale aj byť mentorom, čo obnášalo možnosť prísť na hodinu inému kolegovi a vidieť mnohé vyučovacie situácie z iného uhla pohľadu. Po skončení školenia som vedela, že nateraz nie je mojou cestou budovať pozíciu mentorky, ale zážitky z mentorovania mňa samej sa mi pozdávali ako veľmi dobrá štartovacia čiara pre osobnostný rast. S mentorom je to v zásade najmä o úprimnosti k sebe samej a keď som si už toto zažila a dovolila, ide to pomerne ľahko.
Rozhodnutie to bolo teda ľahké, ale boli také aj hneď prvé stretnutia s mentorom?
Prvé rozhovory boli v princípe zoznamovacie, bavili sme sa o našich očakávaniach. Mala som veľmi dobrý pocit z toho, že som bola vypočutá a cez otázky mentora som mohla vidieť moje myšlienkové pochody jasnejšie. Pri mojom divergentnom spôsobe rozmýšľania je to veľmi nápomocné.
Dohodli sme si spôsob spolupráce – mentor príde na vopred dohodnutú hodinu, podľa toho, čo chcem alebo potrebujem riešiť, a dohodneme si aj ďalšie stretnutie, na ktorom si danú hodinu rozoberieme. Témy rozhovorov niekedy vyplynuli až z danej vyučovacej hodiny, nie vždy som vopred vedela, čo v triede alebo na konkrétnej hodine potrebujem riešiť. Niekedy je to stanovenie cieľov hodiny a ich dodržanie, inokedy jasne formulované inštrukcie žiakom a ak sa toto nepodarí, z toho vyplývajúce následky alebo správanie žiakov, problémy so skupinovou prácou, motiváciou alebo celkovo s atmosférou triedy. Spoluprácu si nastavujeme priebežne stále a to mi vyhovuje. Žiadna rigidná štruktúra, ale čo život prinesie.
Kedy ste cítili, že ste sa už dokázali mentorovi úplne otvoriť a riešiť s ním všetky problémy?
Toto je pre mňa postupný proces. Ako som spomínala, ide o ochotu byť úprimná sama k sebe a schopnosť mať otvorenú myseľ. Učím sa to a skúšam zo stretnutia na stretnutie. Z mojich školských čias som si odniesla citlivosť voči kritike, a preto byť otvorená kritike je zručnosť, ktorej sa učím.
Na mentoringu je zaujímavé práve to, že nejde o zdvihnutý prst mentora, ktorý mi káže alebo dávkuje, čo som robila zle a mala robiť ináč. Vedie ma mojimi myšlienkovými pochodmi a cez jeho otázky sa viem dostať k mojim vlastným riešeniam. Toto môže byť zmysluplný a pekný proces, ktorý ma povzbudzuje k ďalšej práci na sebe. Aspoň takú mám zatiaľ skúsenosť. Niektoré problémy sa ukážu jednorazovo, iné sa opakujú. Nedá sa riešiť všetko naraz. Mojou najväčšou výzvou je prioritizácia úloh, takže niekedy sa mi zdá, že riešim iba malú časť a ide mi to pomaly. Ale potom zistím, že všetko so všetkým súvisí a my sa vrátime k niečomu, čo sa opakovane hlási o slovo, napríklad aktuálne je to reflexia a spätná väzba.
Mentoring zahŕňa návštevu na hodinách a individuálne rozhovory. Čo z toho vám dáva viac a prečo?
Nedá sa mi oddeliť jedno od druhého. Témou mentoringu je moja práca so žiakmi. Niekedy sú témy, ktorých rozbor trvá dlhšie a vtedy nepotrebuje mentor ísť priamo na vyučovaciu hodinu. Najmä ak už triedu pozná a máme na čom stavať. Ak je mentor na hodine, často sa mi stáva, že som pozornejšia v rozmýšľaní o tom, ako učím, na čom si mám dať záležať. Ale postupne sa mi to deje aj samovoľne bez toho, aby tam mentor sedel. Som si viac vedomá mojich myšlienkových pochodov. Myslím si, že je to práve tým, ako ich cez individuálne rozhovory dokážeme spolu rozobrať a zvedomiť.
Šli ste do mentoringu s tým, že ste už presne vedeli, čo si chcete vyriešiť?
Nemala som konkrétnu tému, no hľadám v učení zmysluplnosť a najmä na tom sme začali stavať. Viem odlíšiť, kedy mi hodina dáva zmysel a kedy to nebolo ono. Ide o učenie, kedy žiaci sami objavujú, bádajú a zažívajú, čo všetko dokážu. Odovzdávať hotové informácie, hoci aj zaujímavou a pútavou formou, je spôsob, pri ktorom zažívam slabé zadosťučinenie. A teda z mojich doterajších skúseností vyplýva, že učiteľ sa musí vzdelávať celý život a práve pri tom mi mentoring pomáha.
Kde všade pociťujete vplyv mentoringu? Prejavil sa aj mimo triedu?
Áno, všímam si ho aj v iných oblastiach. Celkom nenápadne sa mi deje to, že som aktívnejším poslucháčom. Nedávam nevyžiadané rady. Skôr sa snažím ísť cez pozitívny náhľad na to, čo sa darí a nie hneď upozorniť na negatíva. Učím sa aj nové slovné spojenia ako napríklad „priestor pre zlepšenie“ miesto negatívum.
Najčastejšie dôvody, pre ktoré učitelia nechcú vyskúšať mentoring, sú strach, prípadne nedôvera, pocit, že by im to v ničom nepomohlo. Čo by ste odkázali kolegom, ktorí takto uvažujú?
Môžem zdieľať vlastnú skúsenosť, mentoring mi pomáha. Pre mňa je veľkým prínosom mať možnosť počuť svoje myšlienky nahlas a zároveň ich prechádzať s niekým, kto ma aktívne počúva bez kritiky a zábran, že by som to všetko mala mať už dávno zvládnuté, som predsa vyštudovaná učiteľka. Pomáha mi možnosť zdieľať sa a cením si priestor, ktorý mi mentor dáva. Mentoring je bezpečný priestor pre vlastný osobnostný rast učiteľa, neváhajte to vyskúšať!
Čo sú pre vás najväčšie benefity mentoringu?
Aktuálny život učiteľa: mentor chodí priamo do mojej práce, vidí konkrétnych žiakov a konkrétne situácie, ktoré riešim. Nejde o žiadnu abstrakciu. Časové možnosti: mentor mi venuje toľko času, koľko potrebujem, aktívne počúvanie z jeho strany chcem vyzdvihnúť. Práca na sebe: cez prijatie a povzbudenie budujeme moju ochotu prekonávať prekážky. Dostupnosť: mentoring poskytuje RCPU zadarmo.
Je pre vás mentoring jednorazová vec alebo si ho v budúcnosti zopakujete?
Som rada, že mám možnosť pokračovať druhý rok s tým istým mentorom. Som zvedavá, čo tento školský rok prinesie a ako sa to bude ďalej vyvíjať.
Komentáre