Namiesto učiteľky influencerka

Autor: Naďa Urbanová

Prečo si pôvodne chcela byť učiteľkou? Čo ťa na tom povolaní priťahovalo?

Vždy ma bavilo rozprávať príbehy, byť v kontakte s ľuďmi a vysvetľovať im čokoľvek, na čo som poznala odpoveď a oni nie. Jednoducho samotný proces privádzania k poznaniu. Do toho som veľmi rada čítala knihy, pozerala dokumenty, zaujímala sa o politiku, spoločenské dianie. No a v momente, keď som sa formovala najviac a začala premýšľať nad tým, čo by som v živote chcela robiť, som dostala na dejepis skvelého učiteľa, ktorého som obdivovala po odbornej, ale i ľudskej stránke.

Prečo? V čom sa tento učiteľ líšil od ostatných?

Zápal a nadšenie, ktoré do hodín dával odzrkadlovali, ako veľmi ho to baví. Neviem, akí učitelia sú na školách dnes, ale pre mňa boli v tom čase jeho systém, jeho prejav a aktivity na hodinách v obrovskom kontraste s ostatnými vyučujúcimi. Z každej jeho hodiny som si odnášala pocit, že to, čo som sa dnes naučila, má pre mňa ako ľudskú bytosť v 21. storočí zmysel. Aj keď to bolo neraz v naozaj širokom kontexte, ale tento pocit bol prítomný vždy.

Ako by si opísala slovenský vzdelávací systém?

Osobne vďačím slovenskému školstvu za pomerne veľké penzum poznatkov. Respektíve za ich transfer do mojej hlavy, kde sa mi, bohužiaľ, nie všetky podarilo uchovať vo forme vedomostí alebo ich nejako efektívne aplikovať do bežného života.

Páčilo by sa mi, keby v slovenskom školstve bolo menej mechanického memorovania, viac medzipredmetových prienikov a aby boli predmety rovnocennejšie. Aby sme vedeli obsah vzdelávania aktualizovať vzhľadom na súčasné výzvy, potreby a javy. A spätne ako študentku by ma potešilo, keby som si mohla dohodnúť s učiteľmi vyššiu úroveň a ciele v predmetoch, ktoré ma bavia a v ktorých sa chcem rozvíjať ďalej. Samozrejme, by som bola rada, keby kvalitní učitelia boli oveľa viac finančne, ale aj spoločensky ohodnotení.

Tvoj projekt sa volá dejepis inak. Čo robíš inak, ako sa to robí v škole?

Musím sa priznať, že keď som vymýšľala názov môjmu kanálu, tak som nemala zrovna najkreatívnejšiu chvíľku. V tom období som sa veľmi zaujímala o inovatívne metódy vo výučbe dejepisu. Počítačové hry, sociálne siete a pod. Vzdelávací youtubeový kanál, ktorý sa nevenuje iba zábave, ale robí niečo, čo sa dá zužitkovať do praktického života, poprípade uľahčuje štúdium, mi prišlo v tej dobe iné.

Rovnako aj možnosť vytvárať “mini-videoreferáty” s dramatickou hudbou, ilustráciami a zábermi z histórie mi prišlo iné. Zároveň som sa zakaždým snažila otvárať témy, na ktoré v škole nezvýšil čas. Ukazovať širokej mase ľudí, prečo sú dejiny užitočné, ale aj zábavné pre súčasnosť.

V niečom to však robím rovnako, ako sa to robí aj v škole. Jednoducho rozprávam príbehy z minulosti.

Stanovila si si aj nejaké ciele?

Snažím sa dopĺňať to, na čo v bežnom vyučovacom procese nemusí zvýšiť čas. Prípadne demonštrujem na zaujímavých témach, prečo by sme mali dať šancu dejepisu. Nebrať ho ako nepotrebný predmet, ktorý iba pojednáva o tom, čo sa kedysi dávno stalo. Svoju úlohu vidím aj v pomoci školákom, aby vedeli lepšie zvládať bežné učivo a tak trochu aj v odľahčení práce učiteľom.

Ako by mala vyzerať ideálna hodina dejepisu v školskom priestore?

Každý si to predstavuje inak. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že som zažila hodiny, ktoré obsahovali klasický frontálny výklad, prezentáciu a zopár mini-aktivít a boli pre mňa ideálne. Ale zažila som aj hodiny, počas ktorých sme viedli diskusie, hrali rolové hry a tiež boli ideálne. Podľa mňa neexistuje nejaká ideálna konfigurácia vyučovacích metód, ktoré ak učiteľ použije, tak bude mať zaručený úspech. Pre mňa je dôležité, aby učiteľa/učiteľku a decká celá táto cesta poznávania bavila a aby videli zmysel v tom, čo sa učia pre súčasnosť.

Dostala si sa medzi top influencerov na Slovensku – ako si vysvetľuješ tento úspech? Čím to je, že aj vzdelávací projekt môže byť tak úspešný?

Je za tým mnoho faktorov. Sledovala som zahraničné trendy, aby som vedela, čo ľudí baví a počúvala som rady iných influencerov. A skromne dúfam, že ľudia zo mňa aj vycítili, ako veľmi ma to baví. Že to robím od srdca a naozaj ľúbim rozprávať príbehy.

Dokážeš sa touto prácou dnes živiť?

Už rok áno. Aj keď musím priznať, že ja nie som príliš náročný typ človeka, pokiaľ ide o každodenné potreby. Hovorím to preto, že niekomu inému by možno takýto zárobok nepostačoval. Vo vysokej miere mi však pomáhajú podporovatelia na patreone alebo členovia youtube kanálu. Som im za to veľmi vďačná.

Dokázala ťa škola pripraviť na tvoje dnešné povolanie?

Je toho veľa, čo využívam v práci vďaka škole dodnes. Od základnej faktografie v dejepise až po samotný “učiteľský” prejav. Videá sa snažím koncipovať ako vyučovaciu hodinu tak, ako som sa to učila na vysokej škole. Vždy majú svoj motivačný úvod, jadro, ktoré obsahuje výklad, ale aj podrobnejšie analýzy. A potom zhrnutie, či hodnotenie v závere, ktoré zväčša obsahuje aj nejakú otázku na zamyslenie, čím sa snažím divákov povzbudiť k reakcii a diskusii.

Naopak až praxou som sa naučila intelektuálnej rozvážnosti a pokore. Fakt, že neviem všetko, nie na všetko musím mať názor alebo potrebu vyjadrovať sa. Rovnako aj strih videí, práca so softvérmi, rozlišovanie dôveryhodných a nedôveryhodných zdrojov, to všetko som musela objaviť sama, tam mi škola nepomohla.

Na jednej strane sa teda zdá, že ľudí dejiny bavia, na strane druhej mám pocit, že sa z nich nevieme poučiť...

Čím dlhšie sa venujem štúdiu histórie a prizerám sa súčasným javom (či dokonca aj historickým míľnikom), tým viac si myslím, že ľudská povaha a podstata sú asi nemenné. A práve preto sa nám história tak často opakuje. Či už ide o nemúdrosť ľudí, strach z nepoznaného, závisť, nenávisť, či túžbu po radikálnych riešeniach, utiekanie sa k skratkovým a jednoduchým riešeniam pri zložitých otázkach. A áno, vplýva na to aj vzdelávanie a postavenie školstva, či kultúry v našej spoločnosti.

Ešte stále snívaš o tom, že raz budeš učiteľkou?

Aj teraz chodím z času na čas do škôl, či už odučiť nejakú zaujímavú hodinu, keď ma pozvú alebo na besedy či diskusie. Do toho sa snažím vzdelávať cez youtube a ostatné sociálne siete. Myslím si, že takto mám oveľa väčší zásah a že to má z dlhodobého hľadiska väčší zmysel. A keďže ma to zatiaľ takto baví a napĺňa, neplánujem to v najbližšej dobe meniť.

Ak by sme si mali z dejín zobrať len jedno jediné ponaučenie, čo by to malo?

V tejto súvislosti mi vždy napadne myšlienka, ktorú hovoril môj obľúbený vysokoškolský učiteľ prof. Roman Holec. Že jediným poučením z histórie je to, že sme sa z nej ešte nikdy nepoučili.