Nezáleží na tom, ako deti držia ceruzku, pokiaľ ju dokážu dobre používať

Andrew Dalziell sa venuje zlepšovaniu kognitívnych schopností pohybom. Venuje sa individuálnym klientom od novorodencov po seniorov, ale aj zlepšovaniu výučby telesnej výchovy v škótskych školách. Tvrdí, že správny pohyb nám môže vylepšiť život v každom veku.

Autor: Naďa Urbanová

Hovoríte, že pohyb ovplyvňuje naše kognitívne schopnosti - ako často sa „hýbete“?

Kvôli svojej práci každý deň, ale denne som aktívny aj mimo práce. Behám, chodím do fitness centra, na golf alebo sa hrám s mojimi 3 dcérami.

Ovplyvňuje pohyb naše kognitívne schopnosti celý život alebo iba do určitého veku?

Správny pohyb nám môže vylepšiť život v každom veku. Nie je to obmedzené vekom, pohlavím alebo rasou. Je to skutočne dar matky prírody pre nás všetkých - musíme len presvedčiť viac ľudí, aby boli aktívni.

Ako ste sa dostali k tomuto projektu?

Zúčastnil som sa dvojdňového školenia, ktoré organizovala Sheila Dobie OBE. Po kurze mi oznámili, že je voľné miesto terapeuta a že by Sheila bola nadšená, ak som sa o túto pozíciu uchádzal. V tom čase som pracoval na univerzite v Glasgowe a môj vnútorný hlas mi hovoril, že by som to mal skúsiť. Odvtedy som do svojej práce zamilovaný.

Môžete opísať postup, akým pracujete so svojimi klientmi?

Najprv sa vyplní a vyhodnotí tzv. skríningový dotazník a prebehne úvodná konzultácia. Môže z neho vyjsť, že daná osoba dosahuje svoje maximum, prípadne že potrebuje pomoc iného špecialistu, napr. chiropraktika, logopéda či psychológa. Ak zistíme, že mu dokážem pomôcť ja, urobíme komplexné hodnotenie. Vytvoríme domáci intervenčný program šitý na mieru a každých 6 týždňov sa stretneme, aby sme vyhodnocovali zmeny a menili intervenciu. Po tom, čo klient dosiahne maximum, vráti sa o 3 mesiace na kontrolu, či si udržiava svoj pokrok aj po ukončení intervencie. Ak je tomu tak, na záverečnú kontrolu prichádza o 6 mesiacov.

V akom veku už dokážete povedať, že dieťa má ťažkosti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť?

Pracujem už aj s novorodencami. Nikdy nie je príliš skoro na identifikáciu potrieb.

Hovoríte, že existuje súvislosť medzi pohybovými a kognitívnymi schopnosťami. Ak sa niekto pohybuje horšie, horšie sú aj jeho kognitívne schopnosti. Možno toto pravidlo použiť aj opačne - ak má niekto horšie kognitívne schopnosti, má pravdepodobne tiež problémy s pohybom?

Motorický a kognitívny vývoj spolu súvisia. Ľudia sa často snažia zlú motoriku kompenzovať svojou bystrosťou a naopak. Ideálne je, keď systémy fungujú integrovaným spôsobom, aby sa dosiahla optimálna samoregulácia, a tým aj maximálny potenciál jedinca.

Vaša teória hovorí, že potrebujeme oboje - pohybové schopnosti a kognitívne schopnosti, aby sme boli úspešní v škole alebo v práci. Prečo?

Oboje, motorické aj kognitívne schopnosti, pomáhajú podporovať dobrú samoreguláciu. Samoregulácia nám umožňuje robiť lepšie úsudky a rozhodnutia. Pri absencii jedného alebo druhého sa náš život stáva oveľa problematickejším.

Čo ľudia so zdravotným postihnutím - napr. Stephen Hawking - ktorí sú veľmi úspešní vo svojej práci, aj keď sú telesne postihnutí?

Túto otázku dostávam často. Stephen Hawking bol pred zdravotným postihnutím fyzicky a kognitívne schopný. Jeho dovtedajšie skúsenosti mu umožňovali rozvíjať sa, aj keď jeho možnosti sa postupne zmenšovali. Kognitívne alebo fyzické postihnutie neznamená, že nemôžete byť úspešný. Iba to obmedzuje škálu príležitostí. Ukazuje to, že súčasná spoločnosť stále nerobí dostatok pre podporu ľudí s postihnutím.

Ak deti nemajú žiadne pohybové postihnutie, stačí, keď sa budú pohybovať podľa toho, ako je to pre ne prirodzené, alebo v každom prípade odporúčate cvičiť aj nejaké špeciálne cviky?

Kľúčom je nepreanalyzovať každý pohyb. Ide o to, aký vplyv majú ich pohybové schopnosti na výkon, a ako konzistentný je ich výkon. Veľa učiteľov mi napríklad hovorí, že ich deti zle držia ceruzku. Potom sa spýtam, aké je ich písanie alebo kreslenie. Nezáleží na tom, ako držia ceruzku, pokiaľ ju dokážu dobre a dôsledne používať.

Vo svojej TedX prezentácii ste povedali, že predchádzajúce generácie boli v oblasti pohybu lepšie. Čím to podľa vás je?

Kedysi neboli prístupné elektronické hračky a hry. Predchádzajúce generácie trávili viac času hraním sa s fyzickými hračkami, čím si rozvíjali fyzické schopnosti. Zároveň nemali taký sedavý životný štýl. Pokrok viedol k menšej potrebe pohybu. Napríklad online nakupovanie nahradilo prechádzky po meste a nakupovanie vo fyzickom svete.

Nesú časť zodpovednosti za tento stav aj školy? Myslíte si, že robia dosť pre rozvoj pohybových schopností detí?

Nemyslím si, že sú za to zodpovedné školy - je to skôr spoločenský problém súčasnosti. Hoci školy by mohli urobiť v tomto smere viac. Nielen prostredníctvom hodín telesnej výchovy, ale aj učením sa prostredníctvom fyzickej aktivity.

Na Slovensku mnohí berú telesnú výchovu ako menej dôležitý školský predmet. Je to rovnaké aj v Škótsku?

V Škótsku existuje školský predmet s názvom „Zdravie a pohoda“ (Health and well-being). Dramaticky sme sa posunuli v porovnaní s mnohými inými krajinami. Berieme vážnejšie prístup k hodnotám fyzickej aktivity, telesnej výchovy, športu a duševného zdravia a pohody našich detí.

Čo by ste poradili našim školám - ako by mohli začať meniť prístup k telesnej výchove?

Inšpirujte sa Škótskom. Máme výskumy na podporu zmeny a tiež dôkazy, že to funguje. Keď si školy uvedomia, že zmena telesnej výchovy môže zlepšiť aj výsledky v iných oblastiach školských osnov, bude proces zmeny pre učiteľov jednoduchší. Je dôležité, aby učitelia videli, ako môžu žiaci dosiahnuť ešte viac. Tým zlepšia ich príležitosti nielen v škole, ale aj mimo nej.