Nie sme kontrola, chceme byť podpora

V septembri začalo na celom Slovensku pôsobiť 16 Regionálnych centier podpory učiteľov. Dve z nich, ktoré pokrývajú územie Bratislavského kraja, zriadila Indícia. V rozhovore s našou kolegyňou Janou Chomistovou, riaditeľkou RCPU, sme sa rozprávali o tom, aký bol prvý polrok ich činnosti.

Autor: Naďa Urbanová

Regionálne centrum podpory učiteľov, ktoré vedieš, má za sebou šesť mesiacov činnosti. Aký to bol polrok?

Veľmi zaujímavý. V septembri pred nami stála veľká výzva: postaviť na nohy samostatné centrum s priestormi, vybavením a najmä tímom. Centrum, ktoré bude schopné sa čo najskôr predstaviť riaditeľom, školám, učiteľom a zároveň začať s nimi aktívne spolupracovať.

Podarilo sa?

Najdôležitejšie pre nás bolo zostaviť kvalitný tím ľudí, ktorí do toho pôjdu so srdcom a s presvedčením, že projekt má veľký význam. Víziou tohto projektu je totiž pomoc a podpora učiteľom od učiteľov, čiže nejde len o reformné kroky „diktované zhora“. Cieľom je zbierať podnety od škôl a učiteľov, načúvať ich potrebám a následne im poskytnúť riešenie na mieru. Misiu projektu by mohla vystihnúť veta: sme v tom spolu, sme blízko vás a sme tu pre vás.

Stihli sme v tomto duchu zostaviť tím 23 mentorov, zozbierať približne 150 podnetov priamo od učiteľov, na ich základe vypracovať obsahy workshopov a pretaviť ich do konkrétnej ponuky. Od januára sme začali ponúkané témy aj realizovať v podobe poldenných, celodenných alebo len dvojhodinových vzdelávacích aktivít. Okrem týchto skupinových workshopov poskytujeme aj individuálny mentoring. Do neho sa zatiaľ zapojilo 50 učiteľov a do januára sme stihli odmentorovať 251 konzultácií a zrealizovať 183 observácií vyučovacích hodín.

Ako učitelia a školy reagujú na ponuku RCPU?

Popravde, s nedôverou. Niet ani divu. Všetci vieme, že naše školstvo bolo v posledných rokoch skúšané z každej strany, učitelia sa cítia byť neohodnotení, oklamaní, nedôležití pre tento štát. Často počúvame slová ako „sľubov tu už bolo mnoho, prečo by toto malo byť teraz inak? Hodia na nás znova „nejaký projekt“ a my z toho budeme mať len povinnosti a byrokratickú záťaž, okrem toho, nepotrebujeme tu ďalšiu štátnu kontrolu“ a pod. Majú svoju pravdu...

Ako s tým bojujete?

S týmto postojom sa boríme, no zároveň s ním pracujeme. Snažíme sa učiteľom vysvetliť, že toto je skutočne prvý projekt, kde sa od nich nevyžaduje žiaden výkaz, kontrola, papierovačky. Nie sme kontrola. Chceme byť podpora.

Každý z našich mentorov je viazaný etickým kódexom, ktorý v sebe nesie aj bod mlčanlivosti a dôvernosti. Mentoring je postavený na vzájomnej dôvere. Čo sa povie v mentoringu, ostáva za dverami mentoringu. Vedenie školy nedostáva žiaden výstup či správu o zisteniach, pochybeniach, obavách učiteľa. Čo si však vedenie všimne, je posun učiteľa vpred.

Pretože to je cieľom mentoringu: vytýčiť si cieľ a smerovať k nemu za pomoci mentora. A teraz hovorím o cieľoch ako napríklad o efektívne postavenej hodine, kde žiaci nevyrušujú, kde učiteľ vykonáva menej aktivity než deti, kde sa on sám cíti dobre, dokáže učiť bez stresu a napätia. Hovorím o vzdelávaní, kde učiteľ hodnotí žiakov aj inak ako len známkou, kde žiak vníma svoju vlastnú sebahodnotu a svoj individuálny posun a neučí sa len kvôli výsledku. Ale aj o pomoci začínajúcim učiteľom, asistentom, vychovávateľom v konfliktných situáciách či zdanlivo nedosiahnuteľných cieľoch.

Čo všetko RCPU aktuálne školám ponúka?

Ponúkame individuálne mentoringové konzultácie každému učiteľovi, ktorý učí na základnej škole v Bratislave alebo v okresoch Malacky, Pezinok, Senec. Stačí napísať e-mail alebo zavolať a dohodneme sa, kedy a ktorý mentor za učiteľom príde. Nemusí to byť nutne na pôde školy.

Zároveň ponúkame aj skupinové workshopy na 10 pripravených tém, ktoré si vyžiadali samotné školy v regióne.

Bude sa tá ponuka časom meniť?

Tieto témy budeme priebežne dopĺňať, tvoriť ďalšie obsahy podľa aktuálnych potrieb alebo ich pripravovať na mieru podľa požiadavky konkrétnej školy.

O aké témy je najväčší záujem?

O témy Komunikácia na úrovni učiteľ – rodič či na úrovni učiteľ – žiak, Manažment triedy, Odolnosť učiteľa (alebo ako nevyhorieť), Hodnotenie a spätná väzba a Aktivizujúce metódy (alebo ako žiakov prebrať z letargie).

Vedela by si sprostredkovať doterajšie pocity a skúsenosti mentorov? Mnohí s mentorovaním začali len v rámci projektu RCPU, sú teda úplní nováčikovia. Ako sa zžívajú s touto rolou? Je to predsa len iné, ako učiť žiakov...

Áno, je to úplne iná činnosť než práca s deťmi. Každý mentor prešiel tréningom mentoringu, zároveň musí mať pedagogickú prax a aktívne učiť. Ministerstvo školstva sa zaviazalo poskytovať každému mentorovi supervíziu, takže ak si nevieme poradiť s konkrétnym problémom, máme sa na koho obrátiť.

Ja osobne u všetkých mentorov vnímam veľmi aktívny záujem o každého jednotlivca a obrovské odhodlanie pomáhať našim školám. Najšťastnejší sú, keď im príde spätná väzba „ďakujem, že ste mi pomohli“.

Čo je tvoj sen v súvislosti s RCPU? Čo by si chcela za tie 3 roky, na ktoré je aktuálne projekt naplánovaný, dosiahnuť?

Mám takú predstavu o našich deťoch aj o učiteľoch. O školách, kde učiteľ učí rád, s radosťou a naplnením odchádza po práci domov, sú v nej tiež deti, ktoré sa neučia kvôli známke, no preto, že ich učivo zaujíma a sú zvedavé samy od seba. Ich zvedavosť nie je ubíjaná drilom len kvôli povinnému obsahu, ale naopak, zvedavosť je podporovaná a sprevádzaná učiteľom, s ktorým spolu hľadajú odpovede na otázky a objavujú pre dieťa neobjavené, kde v škole neučíme predmet, ale dieťa. A to je aj jeden zo zámerov pripravovanej reformy vzdelávania.