Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Deti potrebujú pochopiť, ako funguje demokracia, čo to znamená voliť si zástupcu, ktorý reprezentuje moje potreby, aj to, aká je to zodpovednosť, keď som takýmto voleným zástupcom. Vyžaduje si to nestranný prístup pedagóga, ktorý priestor pre takéto skúsenosti dokáže vytvoriť.
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Treba si najskôr povedať, čo je politika. Do školy nepatrí vnucovanie politickej reklamy, nepatrí do nej, aby sa posty obsadzovali na základe politických konexií. Politika ako porozumenie tomu, ako funguje vláda v našej krajine, kto aké hodnoty reprezentuje, aká je história rôznych politických názorov a podobne, to do školy určite patrí.
Daniel Bútora, riaditeľ Združenia škôl C.S.Lewisa: Do škôl nepochybne patrí kvalifikovaná diskusia o spoločenských témach, vrátane politických. Tenká, ale dôležitá hranica ide však medzi politickými témami a propagandou strán, či dokonca ideológií. Lakmusovým papierikom je jemné rozlišovanie: pomáha táto diskusia rozvoju nezávislého myslenia mladých ľudí, alebo iba pomáha tým, ktorí do škôl prichádzajú s vlastnou agendou? To druhé do škôl nepatrí, to prvé áno.
Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola: Do škôl patrí výklad politického systému, vývoja Slovenska v minulosti aj diskusie o spoločenských témach, ktoré predstavujú politikum (demokracia, práva menšín, ekonomika, ekológia, zahraničná politika, bezpečnosť atď). Do škôl nepatrí len propagácia konkrétnych politikov a strán.
Peter Demkanin, Katedra didaktiky matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského: V škole rozvíjame osobnosť dieťaťa, teda jeho sebariadenie, kooperáciu, sebapresiahnutie a identitu. Keďže dve z týchto zložiek osobnosti sú priamo prepojené na miesto človeka medzi inými, teda na politiku, politika, ako správa vecí verejných, jednoznačne patrí do vzdelávania, do školy. Plytké politikárčenie nie.
Juraj Droppa, zriaďovateľ ZŠ U Filipa v Banskej Bystrici: Škola by nemala deti len informovať, ale aj formovať. Nemala by rezignovať na dôležitú úlohu vytvárania a formovanie postojov žiakov. Nie však postoja k jednotlivým politikom alebo politickým stranám, ale k demokracii, k voľbám, k veciam verejným, k aktívnemu občianstvu. Postoj si ale neutvoríme k veciam, ktoré sú nám ľahostajné. Pre tvorbu postojov je dôležitý pocit relevancie. Preto, aby škola dokázala ovplyvňovať postoje žiakov, musíme z nej odstrániť povrchnosť (nestačí žiakom nadiktovať poučku, že slobodné voľby sú jedným zo základných princípov demokracie), sterilnú akademickosť (nesmieme sa báť doviesť do školy reálneho politika, s ktorým môžu žiaci diskutovať) a neaktuálnosť učiva (kedy je najlepšie vysvetliť žiakom, čo to je volebná kampaň, ak nie priamo počas nej). Racionálne fakty nemajú ani zďaleka taký vplyv na postoje ako emócie. Rovnako pasívne prijímanie informácií nemá ani zďaleka taký vplyv na postoje ako aktivita. Preto musíme dostať do školy širokú škálu emócii (zážitok z debaty s reálnym politikom) a žiackych aktivít (žiaci sa priamo zúčastnia na voľbe skutočného politika, aj keď simulovanej). Počúvaním, ani písaním si žiaci postoje nevybudujú, ani nezmenia. Musíme im dať priestor formulovať, prejavovať a obhajovať svoje postoje, diskutovať o nich. Musíme im dať možnosť robiť rôzne voľby, v ktorých by mohli svoje postoje prejaviť a uplatniť.
Branislav Gröhling, poslanec NR SR, člen výboru pre vzdelávanie: Do školy nepatrí propagácia strany (napr. rozdávanie reklamných predmetov, či letákov), ale diskusia s politikom určite áno. Pod diskusiou si nepredstavujme 40-minútový monológ politika na tému, aký je úžasný, ale odpovede na otázky od študentov. Zažil som množstvo diskusií so študentmi za 20 rokov, čo spolupracujem so školami. Svet naokolo ich zaujíma. Chcú vedieť, prečo používajú jedny učebnice a nie iné, prečo niektoré učebnice nemajú, prečo sa učia to, čo sa učia, pýtajú sa na maturity, aj na spoločenské dianie. Škola by mala byť v kontakte s vonkajším svetom a nemala by byť od neho odrezaná. Politika ovplyvňuje množstvo vecí, chod škôl, je spoločenskou témou a žiaci sa o nej učia na občianskej náuke. S kým iným by mali o nej diskutovať, ak nie s človekom, ktorý ju tvorí? Myslím si, že je to prínosné pre študentov a žiakov, ale aj pre politikov. Politici by, podľa mňa, mali viac diskutovať so školami, učiteľmi aj študentmi, aby spoznali problémy škôl v praxi a aby nedávali návrhy od zeleného stola.
Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum: Politika do školy patrí, nie však ako agitácia pre konkrétnu politickú stranu. Ale ako výchova aktívnych občanov, ktorí vedia, že sa majú a ako sa majú ozvať a angažovať, keď vidia problém v ich meste, regióne, krajine, či vo svete.
Dušan Jaura, riaditeľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave v rokoch 2011 - 2019: Som presvedčený, že apolitickosť je dávno prekonaný koncept. Ak by sme aj prijali, že je realizovateľný (nie je) treba pripomenúť biblickú múdrosť, že prázdnota priťahuje démonov. Školy majú byť priestorom na formuláciu rôznorodých politických názorov, určite však nie je priestorom na kampane a získavanie politických prívržencov. Pred časom bol na našej škole Bernhard Schlink a študentom to povedal výstižne: „Ak sa nebudete zaujímať o politiku, riskujete, že politika sa začne zaujímať o vás, a to spôsobom, ktorý sa vám možno nebude páčiť.“
Michal Kovács, vedie tím školstvo strany Za ľudí: Politika áno, stranícka propaganda nie. Škola má pripraviť človeka do života. Jeho súčasťou je zatiaľ vďaka Bohu aj politické rozhodovanie a občianska angažovanosť. Ak nenaučíme naše deti kriticky myslieť, môžu o túto slobodu rýchlo prísť.
Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy, Univerzita Komenského: Politika do školy patrí. Politická propaganda nie.
Norbert Maur, senior programový manažér Nadácie Pontis: Školy sa musia venovať hodnotovým témam a vychovávať študentov, ktorí nebudú iba pasívni prijímatelia vedomostí, ale dokážu formovať vlastnú budúcnosť. Rozlišujme však medzi podporou politickej strany a vzdelávaním k aktívnemu občianstvu.
Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, UMB v Banskej Bystrici a analytička projektu To dá rozum: Politiku kreujú občania. Mnohí sedia v školských laviciach. Práve v nich majú premýšľať o princípoch fungovania demokracie, utvárať si postoje k spoločenským témam, objavovať význam angažovanosti a kritického myslenia pre uchovanie slobody.
Komentáre