Autor: Naďa Urbanová
"Mal som necelých osem rokov, keď do našej dediny vtrhli vojaci. Videl som, ako znásilnili moju staršiu sestru. Potom nás všetkých naložili do nákladných áut a odviezli do susednej dediny. Postavili nás k čerstvo vykopanej jame a začali strieľať. Moja mama a mladší brat to neprežili. Keď odišli, podarilo sa mi vyhrabať sa spod mŕtvych tiel."
Toto je úryvok z rozprávania teraz už 35-ročného Zija Ribiča z bosnianskeho mesta Tuzla. Svoj mrazivý príbeh tam porozprával študentom a ich učiteľom zo štyroch slovenských a troch českých stredných škôl. Týždennú študijnú cestu pre nich zorganizovali Centrum pre európsku politiku a EUTIS, o.p.s., s podporou Nadácie Konrada Adenauera s cieľom ukázať im, kam až môže viesť nacionalizmus a extrémizmus.
"V Chorvátsku som bol párkrát na dovolenke, ale nemal som ani tušenie, že sa tu takéto niečo odohralo," povedal jeden zo zúčastnených študentov počas návštevy Vukovaru. Toto mesto je symbolom vojny v Chorvátsku. Od čias druhej svetovej vojny je prvým mestom v Európe, ktoré bolo zrovnané so zemou vo vojenskom konflikte. Účastníci pobytu tu navštívili Múzeum vlasteneckej vojny, pamätník masového hrobu v Ovčare, kde bolo zabitých vyše 260 civilistov a tiež miestnu nemocnicu. Tá sa napriek útokom stala symbolom pokračujúceho života tým, že aj po zásahu mínou, naďalej plne fungovala. Okrem iného, aj ako pôrodnica.
"Keď sa na dejepise učíme o vojnách, vždy sú to len čísla, mená, dátumy. Fakty, ktoré v nás nevyvolávajú žiadne emócie. Teraz sme však pochopili, že sa za tým skrývajú ozajstní ľudia a ich príbehy. Už sa na to učivo budeme pozerať inak," zhodujú sa stredoškoláci. A učitelia ich dopĺňajú: "Učíme sa o praveku či Mezopotámii, ale o tom, čo sprevádzalo rozpad bývalej Juhoslávie sa naše deti v škole nedozvedia nič. Pri tom by to pre nich bolo oveľa užitočnejšie. Aj v súvislosti s tým, že opäť v Európe silnejú nacionalistické hlasy."
Študijná cesta s názvom Kam vedie nacionalizmus a extrémizmus trvá 6 dní, počas ktorých účastníci navštívia mestá Vukovar, Srebrenica, Sarajevo a Tuzla. Dostanú sa na miesta, kde prebiehali boje, stretnú sa s ľuďmi, ktorých sa vojna priamo dotkla, navštívia múzeá a pamätníky. Každý deň je zakončený spoločnou diskusiou a reflexiou, vďaka ktorej si študenti aj učitelia utriedia svoje myšlienky a pocity.
Kamil Sládek z Centra pre európsku politiku hovorí: "Učitelia i žiaci nám hovoria, že téma nacionalizmu na našich školách končí 2. svetovou vojnou. Pritom je to však veľmi aktuálna téma, respektíve skôr hrozba. Chceme dať školám nástroj, ktorý im pomôže s ňou pracovať efektívne. Viete, aj Chorváti, Bosniaci a Srbi si na začiatku mysleli, že nemajú medzi sebou žiadny problém, že sú to len reči politikov. A zrazu po sebe strieľali spolužiaci zo školy či kolegovia z práce. Pretože uverili, že sa nenávidia. Podobne dnes rozprávajú aj niektorí politici na Slovensku. Počas cesty na Balkáne sa rozprávame so študentmi - čo nás na Slovensku vzďaľuje, a čo naopak približuje k situácii, aká nastala v Juhoslávii?"
"Ja učím na strednej odbornej škole. Na Slovensku klesá počet žiakov, a preto najmä stredné odborné školy v snahe primárne si udržať pedagógov odborných predmetov im dopĺňajú úväzky občianskou náukou, dejepisom a etickou výchovou. Predmety teda nie sú vyučované odborne a bežnou praxou sú aj prípady, kedy tieto hodiny slúžia na vybavovanie agendy triedneho učiteľa," vysvetľuje Roman Balko, zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Bratislave, prečo spomínané predmety neplnia svoju funkciu.
Kolegyňa Ivana Jecušková z gymnázia v Stropkove ho dopĺňa: "Na občianskej hlavne preberajú učivo potrebné na maturitu. Extrémizmus je v osnovách iba ako súčasť sociálnopatologických javov v spoločnosti, kde sa rozoberá najmä teoreticky. Učitelia neradi preberajú súčasné témy, lebo hrozí konflikt s rodičmi, ktorí majú iný názor. Pri prezidentských voľbách sme u nás na škole robili simulované voľby a Harabin s Kotlebom mali spolu 15 %, a práve aj preto má zmysel absolvovať také cesty do Srebrenice. Extrémizmus medzi mladými narastá a, podľa mňa, to majú z rodín. My by sme radi šli na školenie o kritickom myslení a podobných témach, ale čo myslíte, koľko ich v Stropkove máme? A nemáme kapacity na to, aby každý náš pedagóg mohol chodiť na vzdelávanie do Bratislavy. Pozývame k nám aj hostí na diskusie, ale tiež im treba zaplatiť cestu, ubytovanie, honorár a v tom nás limituje rozpočet školy."
Učitelia aj študenti nám počas pobytu na Balkáne v rozhovoroch potvrdili, že vnímajú nárast extrémistických názorov medzi žiakmi. Zároveň si všetci myslia, že školy s touto témou nevedia dostatočne dobre pracovať.
Súčasťou pobytu v Sarajeve bola aj diskusia s veľvyslancami Slovenska a Českej republiky v Bosne a Hercegovine. Obaja potvrdili to, čo už účastníci pobytu stihli za tých pár dní pochopiť. A teda, že hoci vojna oficiálne skončila pred 25 rokmi, v dušiach mnohých ľudí stále pokračuje.
