Reštart Gemera

Autor: Naďa Urbanová

Prečo ste sa rozhodli realizovať projekt Reštart Gemera?

Horný Gemer je región s vysokou nezamestnanosťou a ak nepríde nejaká forma podpory, veľmi pravdepodobne budeme patriť k najchudobnejším častiam nie len Slovenska, ale aj EÚ. Pomer detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je už teraz vysoký. Vzdelávanie takýchto žiakov je náročnejšie vzhľadom na prostredie, z akého pochádzajú, absenciu správneho spoločensko-sociálneho vzoru, finančné podmienky rodín atď. Preto sme cítili potrebu pomôcť regiónu zvyšovaním kvality vzdelania. Ponúkli sme školám rozvojové programy, ktoré pomáhajú pedagógom meniť ich vyučovací štýl.

Ako školy reagovali na tento váš nápad?

Za posledné roky sme na odbore školstva mapovali situáciu v školách a snažili sme sa zamerať na to, čo sa deje v triedach. Výsledkom bolo vytvorenie Koncepcie rozvoja školstva mesta Rožňava a okolia. Pre mnohé školy bol tak náš projekt napĺňaním tejto koncepcie. V prvom rade bolo treba presvedčiť riaditeľov, podrobne im vysvetliť, prečo to bude pre nich dobré. Aby boli ochotní uvoľniť svojich zamestnancov na vzdelávania, ktorých bolo dosť veľa.

Účastníci ocenili možnosť zistiť, ako fungujú iné školy, ako riešia podobné problémy, akými metódami pracujú, komu môžu zavolať, keď si nevedia rady. Ale hlavne sa spoznali a vytvorili si tak sieť kontaktov. A materské školy boli nadšené, že konečne sa na ne nezabudlo a nemusia za vzdelávaním vycestovať. Nie všetky školy však využili kompletnú ponuku projektu. Sme radi, že nakoniec vníma región projekt ako veľmi úspešný a spolu s aktivitami RCPU a EDUpointu Rožňava reálne prepájame školy, učiteľov a vytvárame učiacu sa komunitu.

Koľko škôl/učiteľov sa zapojilo? Bolo to dostatočné množstvo, aby naozaj nastal reštart regiónu?

Našou ambíciou bola práca s tzv. kritickou masou. Aby na každej škole mali vyškoleného experta v inováciách a mohlo tak dôjsť ku sieťovaniu. Takisto práca s lídrami z okresu bola prioritou, aby celý projekt mohol byť efektívne začleňovaný do práce škôl. Čo sa týka štatistiky, do projektu sa zapojilo 38 materských a 26 základných škôl. Celkovo sa projektu zúčastnilo 418 učiteľov/učiteliek. (*počet MŠ v regióne 52, ZŠ 34)

Čo všetko bolo súčasťou projektu?

Celý projekt sme koncipovali v niekoľkých líniách. Hlavnou líniou boli školenia. Synergickým efektom našej práce a práce RCPU bolo, že kultúra školení a aj očakávania od nich sa zmenili. Už to nie je len o získaní papiera o absolvovaní a uliatie sa zo školy. Účastníci sú náročnejší, hľadajú školenia, ktoré im reálne pomôžu v triede a posúvajú ich aj osobnostne.

Druhou líniou bolo zabezpečenie tzv. štartovacieho balíka pomôcok, aby učiteľ vedel získané vedomosti zo školenia aj využiť na hodine bez dodatočných nákladov. Cestovanie na vzdialené školenia a nákup pomôcok patria k najčastejším bariéram pri zmenách, preto bolo pre nás kľúčové ich odstrániť.

Treťou líniou bola podpora v predčitateľskej a čitateľskej gramotnosti. Na 20 školách boli vytvorené pozície koordinátorov, ktorí implementovali nové trendy do práce so žiakom. Zároveň mali možnosť vytvoriť resp. doplniť knižničný fond škôl o ďalšie knihy a publikácie. Školy s vyučovacím jazykom maďarským mali možnosť získať knihy nielen v slovenskom, ale aj v maďarskom jazyku.

Štvrtou líniou bolo vytvorenie samostatnej internej metodiky práce so žiakom z marginalizovaných komunít. Materiály boli vytvorené na základe skúseností a príkladov dobrej praxe a preložené pracovné listy sú v rómskom jazyku, ktorý je používaný na Hornom Gemeri.

Piatou líniou boli školenia pre riaditeľov, manažment škôl a lídrov a ich exkurzie do škôl, v ktorých zmeny prebiehajú dlhodobo a kde sa mohli inšpirovať. Samostatnou líniou pre posun v oblasti inklúzie bolo zavedenie dlhodobého programu Feuersteinova metóda inštrumentálneho obohacovania.

Podľa čoho ste vyberali, že to budú práve tieto aktivity?

Prioritou bolo prepojenie prostredí materskej a základnej školy, ktoré by umožnilo deťom plynulý prechod z MŠ na ZŠ. Účastníci tak prešli školeniami predčitateľskej a čitateľskej gramotnosti, a to aj s ohľadom na trojjazyčné prostredie, v ktorom deti v našom okrese žijú.

Ďalšími témami, kde sme videli zmysel pri prepájaní MŠ a ZŠ, boli motivujúce prostredia Hejného metódy či Informatiky s Emilom. Veľkou výzvou v regióne je absencia dochádzky do školy a s tým súvisiaci problém nácviku písania. Preto sme sa rozhodli priniesť metodiku nespojitého písma Comenia Script a dať tak možnosť učiteľom si vybrať, ako pracovať so žiakmi s ohľadom na ich možnosti a schopnosti.

Špeciálnym pedagógom sme chceli priniesť metodiku, ktorá je jedinečná a vytvoriť komunitu ľudí, ktorá sa vie v regióne podporovať a posúvať aj v tejto oblasti. Riaditeľom škôl sme vyskladali Akadémiu postavenú na reálnych prípadových štúdiách, dali sme im priestor na otázky, ktoré by sa inak nespýtali, ukázali im manažérske nástroje, ktoré si vyskúšali pri aktivitách priamo na školení.

Projekt sa skončil v máji 2023. Viete už zhodnotiť jeho dopady?

Na jednej strane je ešte predčasné hovoriť o celkových dopadoch, keďže niektoré metódy a zmeny sa dostávajú do škôl až od začiatku tohto školského roka. Čo však vieme už teraz, je napríklad, že na základe školení čitateľskej gramotnosti sa cez leto zrealizovala Letná škola čitateľov a v rámci EDUpointu Rožňava s ňou budeme pokračovať, pretože je o ňu záujem. Ďalším príkladom je formát Káva s riaditeľmi. Vytvorila sa komunita ľudí, ktorí vnímajú svoju pozíciu a rozhodnutia ako súčasť budúcnosti Gemera.

Po ukončení projektu sme si pomocou dotazníkov zisťovali spätnú väzbu, tak viem poskytnúť aj nejaké konkrétne čísla. Hejného metóda – 100 % účastníkov (73 respondentov) sa vyjadrilo, že považuje školenie za veľmi prínosné pre svoju prax a obohatenie vedomostí. 77,3 % respondentov sa vyjadrilo, že viacero námetov a podnetov zapracovali do svojej práce hneď po skončení školení. Pri Informatike s Emilom považovalo školenie za prínosné 97,1 % respondentov (69 odpovedajúcich) a všetci odpovedali, že už začali pracovať s metodikou alebo určite začlenia jej prvky do svojej práce. Po ukončení školení čitateľskej gramotnosti 88,2 % respondentov odpovedalo, že námety a podnety zo školenia už zapracovali do svojej práce, 11,8 % tak plánovalo urobiť.

Viaceré školy postupne pracujú s témami, vytvárajú pracovné tímy a majú podporu aj zo strany odboru školstva alebo mentorov RCPU v Rožňave. Mentori sa takisto zúčastnili školení a sú tak zorientovaní v témach. Na viacerých školách je aj zvýšený záujem o mentorov, čo považujem za veľký úspech.

Koľko škôl/učiteľov zmenilo celkový spôsob výučby?

Určite náš projekt neoslovil všetkých a nie všetci kolegovia sú už nastavení na zmeny v školách. Jeden projekt môže zmeny pohľadu naštartovať, v lepšom prípade ukázať cestu. My sme sa v regióne snažili v prvom kroku odstrániť bariéry, prečo sa učitelia „nemôžu“ učiteľsky meniť a rozvíjať. Nemuseli cestovať za školeniami mimo okresu. Ušetrili sme im čas i peniaze na cestovné náhrady. Priniesli sme expertov do regiónu. Dali im možnosť sa osobne stretnúť nielen s lektorskou špičkou, ale aj vzájomne. Dali sme im priestor na diskusiu, vzájomné obohacovanie sa. Poskytli sme štartovacie balíky pomôcok, aby mohli získané vedomosti a zručnosti aplikovať, bez potreby ďalšej investície. Aktuálne majú podporu od mentorov nášho RCPU, takže po ceste zmien môžu pokračovať a nie sú v tom sami.

Považujete teda tento projekt za úspešný? Naplnil vaše očakávania?

Nielen po skončení projektu Reštart, ale aj vďaka ďalším našim aktivitám, veľmi pozitívne vnímame, že do pilotu postupného zavádzania zmien (nový ŠVP) sa prihlásili v regióne až 4 školy a dve sú dnes v pilotovaní (v Košickom kraji je spolu 5 škôl, z toho 2 z okresu RV). To je skvelý výsledok pre náš región. A už teraz máme informáciu, že na budúci rok by to mohlo byť až 10, čo je tretina škôl regiónu, ktorá „neplánuje“ čakať so zmenami až do roku 2026.

Projekt Reštart zmenil región. Akčným učiteľom dal priestor sa posúvať rýchlejšie, skeptikom aspoň ukázal smer, kam sa naše školstvo posúva a že každý učiteľ má vplyv na to, ako bude náš okres vyzerať. A aj keď učitelia na 2. stupni ZŠ nemali toľko možností sa zapojiť, veríme, že budú môcť stavať na inováciách, ktoré kolegyne a kolegovia MŠ a 1. stupňa ZŠ prinášajú do tried už dnes a menia pohľad na vyučovanie i na kvalitu školy. Samotných učiteľov, rodičov i verejnosti.

Čo všetko musel váš úrad zabezpečiť pre chod projektu?

Mesto Rožňava ako zriaďovateľ škôl nemá legislatívnu povinnosť žiadny podobný projekt riešiť. A preto ani procesy nie sú takto nastavené. Príchodom primátora Michala Domika sa však začal meniť pohľad na školstvo a priradila sa mu vysoká priorita. Školy v Rožňave poskytujú služby aj žiakom z okolitých dedín, resp. regiónu. Čiže téma školstva sa netýka len Rožňavy. Pre lepšie sieťovanie sme vytvorili platformu Rožňavský edukačný klaster (REK), ktorý dáva priestor posúvať školstvo a región všetkým typom škôl v okrese, rôznym organizátorom, partnerom a aktérom.

Súbežne sme v školskom roku 2022/23 pracovali na odbore školstva na 3 nových projektoch (Reštart Horného Gemera, RCPU – Učitelia pre 21. storočie, EDUpoint) a to si vyžaduje strategické riadenie, prísny projektový manažment, časovú synchronizáciu, administratívne zabezpečenie, riadenie finančných tokov a komunikáciu s ľuďmi.

Ak by som to zosumarizovala, počas projektu potrebujete kapacitu 4 -5 ľudí, ktorí sú k dispozícii a celkovo do projektu vstupovalo cca 10 -12 ľudí, vrátane zamestnancov úradu na rôznych odboroch a najmä pomoc a podporu riaditeľov škôl. Nám sa však podarilo vyskladať tím, ktorý aj v krízovom období dokázal dosiahnuť ciele, ktoré zapadajú do puzzle našej Koncepcie rozvoja školstva. V každom prípade, bola to veľká výzva. Pedagogická i manažérska.

Aké sú vaše plány v oblasti vzdelávania do budúcna?

V okrese máme v rámci školstva dlh. Jedno obdobie to šlo skôr samospádom (ako zrejme vo väčšine samospráv). Opravovali sa budovy, nakupovalo zariadenie. Rozvoj učiteľov nebol koncepčný a najmä sa na školy nepozeralo ako na súčasť budúcnosti regiónov.

To, ako bude vyzerať Horný Gemer o 10 -15 rokov, formujeme teraz v triedach my. V materských, základných a nepriamo aj v stredných školách. Dnes realizujeme projekty RCPU a EDUpoint. Žijeme však v meniacom sa svete a už dnes máme s kolegami ďalšie vízie, čo by sme pre podporu škôl a učiteľov mohli ešte urobiť. Pracujeme na tom, akým spôsobom by sa dalo čo najviac odbremeniť riaditeľov škôl od administratívnych povinností, aby sa mohli viac času venovať výchovno-vzdelávaciemu procesu, čo je ich hlavnou úlohou. Máme jasnú predstavu, potrebujeme k tomu ďalšieho partnera, možno partnerov a finančné prostriedky, aby sme to mohli pilotne vyskúšať.