Revolúcia inovácií: Postrehy z prejavu Petra Vesterbacka

Zakladateľ celosvetovo úspešnej hry Angry Birds s nami na konferencii Učíme pre život zdieľal svoju životnú cestu a víziu pre vzdelávanie. Peter Vesterbacka, fínsky podnikateľ známy svojou úlohou pri uvedení globálnej mobilnej hry Angry Birds na trh, zaujal naše publikum v Poprade inšpiratívnymi anekdotami zo svojej podnikateľskej cesty a víziou pre budúcnosť vzdelávania.

Autor: Naďa Urbanová

Vesterbacka začal svoj prejav spomienkou na svoje predchádzajúce návštevy Slovenska. Hovoril tiež o tom, ako sa deň pred príchodom do Popradu zúčastnil na proteste na Námestí slobody v Bratislave. Zdôraznil dôležitosť aktivizmu pri formovaní spoločnosti a to, aby sme k aktívnemu občianstvu viedli aj naše deti. „Je to fantastický pocit byť späť tu v Poprade. Vždy dávam mladým ľuďom tú istú radu: robte to, čo máte radi.”

Z garážových začiatkov ku globálnemu vplyvu

Prejav P. Vesterbacka začal spomienkou na vznik Silicon Valley, ktoré založili Bill Hewlett a Dave Packard vo svojej garáži v Palo Alto. Porovnával súčasné inovácie s touto historickou udalosťou a zavtipkoval: „Model Silicon Valley je veľmi jednoduchý - stretnete sa na univerzitách, vojdete do svojej garáže a stane sa zázrak.“ Vesterbacka s nami zdieľal aj vlastný vstup do sveta veľkého biznisu. Rozprával, ako na začiatku milénia organizoval súťaž mobilných hier. To nakoniec viedlo k založeniu spoločnosti Rovio, ktorá stojí za hrou Angry Birds. Zdôraznil vytrvalosť trojice študentov, ktorí vytvorili ikonickú hru: „Angry Birds nebola ich prvá, druhá ani tretia hra. Bola to hra číslo 52. Potrebovali 52 pokusov, aby zaznamenali úspech.“ Čím poukázal na hodnotu vytrvalosti, postoja k chybám a neúspechom.

Moment Angry Birds: Zmena hernej kultúry

Peter Vesterbacka odkryl kultúrny posun, ktorý nastal vďaka hre Angry Birds. Popísal, ako hra oslovila nielen tradičných hráčov, ale aj širšie skupiny, vrátane rodičov a starých rodičov. „V roku 2009, keď Niklas (jeden z trojice študentov, ktorí vyhrali Petrovu súťaž, pozn. redakcie) išiel domov na Vianoce a zistil, že aj jeho mama hrala našu hru. To bol moment, kedy sme vedeli, že máme niečo špeciálne,“ povedal. Vesterbacka tiež odhalil, ktoré stratégie premenili Angry Birds na globálny fenomén, vrátane partnerstva s NASA pri uvedení Angry Birds Space. „Všetko sa stalo jednoduchším po tom, čo sme dosiahli míľnik 100 miliónov stiahnutí,“ poznamenal a ilustroval, ako jeden úspech priťahuje ďalšie úspechy.

Vzdelávanie ako základ inovácií

Aj pri téme vzdelávania sa P. Vesterbacka opieral o skúsenosti z fungovania biznisového sveta. Uviedol, že vzdelávanie je trh s hodnotou viac ako 6 triliárd dolárov, čo ho robí druhým najväčším hneď po potravinárstve. Vzdelávanie podľa neho zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji inovácií a podnikateľského ducha. „Vzdelávaním môžeme urobiť najväčší dopad na spoločnosť,“ povedal a obhajoval prístup založený na rovnosti a dostupnosti. Zdôraznil, že vo Fínsku majú pravidlo, že najlepšia škola je najbližšia škola. Teda vytvorili systém, kde všetky školy dokážu zabezpečiť rovnako vysoký štandard a vďaka blízkosti k domovu podporujú aj komunitný život.

“Viete, ktorý systém je najhorší na svete? Singapurský. A tvrdím to napriek tomu, že dosahujú výborné výsledky v testovaniach.” Peter toto svoje tvrdenie vysvetlil na príklade. “Viete, čo sa stane, keď v Singapure dáte dieťaťu úlohu niečo nakresliť?” Z publika prišla odpoveď, že žiak sa opýta, čo má nakresliť. “Presne tak, bude sa pýtať, čo má nakresliť. Ak mu poviete napríklad, že mačku, tak sa opýta, aká ma byť veľká, akú ma mať farbu a podobne. A viete, čo sa stane, ak takéto zadanie dáte dieťaťu vo Fínsku?” Z publika zaznel tip, že dieťa začne kresliť bez doplňujúcich otázok. “Nie. Naše deti sa opýtajú, prečo si ju nenakreslíš sám.” A dodal, že to nie je absencia rešpektu, ale to, že deti učia, aby boli zvyknuté veľa sa pýtať, hľadať podstatu vecí, rozumieť tomu, čo a prečo robia. A pokojne aj spochybňovať zadania od dospelých. “Ak vieme dokonale odpovedať na otázku, čo treba urobiť, tak to vie vykonať stroj, umelá inteligencia. Potrebujeme ľudí, ktorí sami vymyslia, čo a prečo ideme robiť.”

“Pred pandémiou som bol v Pekingu a profesor z najlepšej čínskej univerzity bol veľmi hrdý na to, že majú 200 jednorožcov (start up s hodnotou viac ako miliarda dolárov pozn. redakcie). Naši priatelia v Estónsku mali v tom čase 10, teraz majú 13 jednorožcov. Ak si to prepočítate na počet obyvateľov, je potrebných 7 miliónov Číňanov na vytvorenie jedného jednorožca, pričom Estóncov stačí stotisíc. Kto teda vyhrá?” Peter na tomto príklade ilustroval, ako rastie počet inovatívnych spoločností v krajine aj vďaka lepšiemu vzdelávaciemu systému. Popísal, ako Estónci v 90. rokoch pozvali odborníkov z Fínska, ktorí im pomohli zlepšiť prípravu budúcich učiteľov na pedagocikých fakultách. Tiež pripomenul, že takéto zdieľanie skúseností je dnes ešte jednoduchšie aj vďaka Európskej únii a programom ako napr. Erasmus+. Práve vo vzájomnej inšpirácii vidí veľký potenciál na pomoc aj slovenskému vzdelávaniu.

Spolu s Petrom Vesterbackom prišla do Popradu aj Mari Pirkkala, riaditeľka fínskej strednej školy. Podelila sa s nami o praktické skúsenosti z ich vzdelávacieho systému. Hovorila napríklad aj o tom, že ako riaditeľka nikdy nehovorí učiteľom, ako majú učiť. Sú zvyknutí na veľkú autonómnosť. Zároveň uviedla, že ako svoju najdôležitejšiu úlohu vidí odbremenenie učiteľov od administratívnej záťaže, aby mohli všetok svoj čas venovať žiakom. “Ak zavádzame v škole nejaké zmeny, akékoľvek, vždy máme k tomu celotímovú diskusiu. Nikdy neprijímam rozhodnutia sama.”

K vystúpeniu Petra a Mari sa vrátil vo svojom príspevku na záver konferencie aj bývalý minister školstva, Daniel Bútora. Poznamenal, že Fíni vlastne robia hrozne obyčajné veci. Ale na rozdiel od nás, kde sa každú chvíľu hýbeme iným smerom a vo výsledku poletujeme stále okolo toho istého miesta, oni robia veci systematicky vytrvalo. “Z toho vznikne najlepší školský systém na svete len vďaka tomu, že to neustále nemenia a že to depolitizovali. To je presný opak toho, čo robíme my.”