Školský systém je orientovaný na špecialistov, pre multipotenciálov je problematický

Stretli ste sa už s výrazom multipotenciál? Zrejme nie, aj napriek tomu, že po svete ich chodí mnoho. A sú aj medzi žiakmi. Ponúka im náš školský systém priestor na rozvoj alebo je orientovaný skôr na špecialistov? Tému multipotenciálov na Slovensku popularizuje Federika Plesník. Prečítajte si rozhovor s ňou a možno zistíte, že medzi mulitpotenciálov patríte aj vy.

Autor: Naďa Urbanová

Začnime tým, že si definujeme pojmy – kto sú to multipotenciáli a kto špecialisti?

Multipotenciáli sú ľudia s mnohorakým potenciálom a túžbou venovať sa viacerým, rôznorodým činnostiam, často aj tvorivým. Majú široký záber, hovorieva sa im aj všestranný, renesančný človek alebo univerzálny hráč. Sú to tvoriví ľudia, často s nekonvenčným myslením, ktorí sa rýchlo učia a ľahšie sa prispôsobujú zmenám. Sú charakteristickí potrebou rôznorodosti, zmysluplnosti, zápalom pre vec, nadšením, majú radosť z riešenia problémov a nadväzovaním vzťahov s ľuďmi z rôznych oblastí.

V školskom prostredí takíto ľudia na svojich pozíciách často prinášajú a zavádzajú rôzne inovácie a tiež sa môžu stať úspešnými riaditeľmi škôl alebo vedúcimi rôznych medziodborových tímov. Zopár príkladov multipotenciálov zo svetových alebo domácich známych osobností: Leonardo da Vinci (všestranný umelec, vynálezca, matematik), Benjamin Franklin (vynálezca, politik) či Kristína Tormová (herečka, spisovateľka, moderátorka, podnikateľka s vlastnou značkou oblečenia a doplnkov, influencerka a marketérka).

Je naša spoločnosť orientovaná viac na špecialistov?

Určite. Je to dané jednak historicky, druhak pragmaticky, pretože je to jednoduchšie. My ľudia máme všeobecne tendenciu kategorizovať veci aj ľudí, čím jednoduchšie a jasnejšie si to náš mozog vie zadeliť do pomyselných „kastlíkov“, tým lepšie. Je jednoduchšie na pochopenie, keď nám niekto povie, že ide napr. na právo a bude z neho právnik, ako keď nám povie, že ide študovať produktový dizajn, manažment a k tomu aj umenie a kaligrafiu. Pri tom druhom prípade sú z toho ľudia zväčša zmätení, lebo si nevedia predstaviť všeobecne známu pracovnú pozíciu, v ktorej by toto všetko človek dokázal využiť. A pritom je množstvo prác, v ktorých by človek s takýmto širším a rôznorodým záberom bol veľmi žiadaný a úspešný. Mohol by z neho byť napríklad taký Steve Jobs!

Historicky bolo dané, že človek sa učil buď nejakému remeslu, alebo bol roľníkom, lekárom, pisárom atď. Teda dlhé stáročia boli ľudia prevažne špecialistami. Tiež školstvo bolo tak organizované a viac-menej doteraz je, že si študent má vybrať buď už na strednej škole zameranie, ktoré je často špecializované alebo ak aj ide na nejaké gymnázium, tak na vysokej škole si už nejakú špecializáciu vybrať má.

Platí v dnešnom svete, že špecialisti sa majú lepšie ako multipotenciáli?

Pokiaľ viem, neexistujú presné štatistiky, koľko je špecialistov versus multipotenciálov. Ale hovorí sa, že špecialisti prevažujú a ak je to tak, aj to by mohlo vysvetľovať, prečo je spoločnosť skôr orientovaná na nich. S rapídnym vývojom sveta a pracovného trhu však subjektívne v praxi sledujem, že počet multipotenciálov v mladších generáciách stúpa. Aj pracovný trh ich potrebuje stále viac a sú stále žiadanejší.

Svet je komplexnejší ako kedysi, vývoj technológií sa exponenciálne zrýchľuje, zmeny prichádzajú neustále a schopnosti multipotenciálov sa adaptovať na zmeny a tiež schopnosť rýchlo nasávať nové vedomosti z rôznych oblastí a prepájať ich sú v dnešnej dobe veľmi žiadané a potrebné. Neplatí teda podľa mňa, že špecialisti sa majú lepšie ako multipotenciáli. V dnešnej dobe sa vedia mať dobre aj jedni, aj druhí. Svet nutne potrebuje aj špecialistov aj multipotenciálov, jedni aj druhí prinášajú svetu svoje unikátne kvality, ktoré sa krásne dopĺňajú.

Sú učitelia skôr špecialisti? A ak áno, je možné, že je pre nich ťažšie pracovať so žiakmi, ktorí sú multipotenciáli?

Ako ktorí učitelia. Učitelia na 1. stupni ZŠ potrebujú byť prirodzene všestrannejší a viac multiodboroví, viem si predstaviť, že multipotenciálnemu človeku môže byť v tejto pozícii dobre. Alebo učitelia aj na vyšších stupňoch, ktorí učia viacero rôznych predmetov, prepájajú ich a vyhovuje im tá rôznorodosť. Poznám tiež multipotenciálnych učiteľov, ktorí učia na čiastočný úväzok a popri učení majú aj inú prácu, ktorou si dopĺňajú potrebu rôznorodosti.

Naproti tomu takí profesori na vysokej škole vyučujúci nejaký úzko špecializovaný odbor (napr. chirurgia oka alebo konkrétne techniky maľby) budú pravdepodobne viac špecialistami. Alebo učitelia ZŠ a SŠ, ktorí dlhodobo učia jeden špecializovaný predmet (napr. slovenčina alebo chémia), tí budú pravdepodobne špecialisti a môžu mať problém vcítiť sa do multipotenciálnych študentov.

Celkovo školský systém, ktorý sa snaží tak trochu umelo rozdeliť svet aj vyučovanie do veľmi ohraničených samostatných špecializovaných predmetov, býva pre multipotenciálnych ľudí problematický. V reálnom svete nie je predsa tiež príroda rozdelená tak, že biológia je samostatná, geografia je samostatná alebo ekológia je oddelená. V reálnom svete tečie rieka cez hory a v závislosti od typu hornín a typu pôdy a tiež v závislosti od úrovne znečistenia životného prostredia v nej možno žijú nejaké ryby a rastú v nej a pri nej nejaké rastliny. Aj preto moderné školstvo sa od úzko špecializovaných a oddelených predmetov viac posúva k prepájaniu tém a predmetov, čo jednak viac reflektuje realitu sveta a druhak viac vyhovuje multipotenciálom.

Teda naše školy nedávajú veľký priestor na rozvoj multipotenciálov...

Ešte na základnej a strednej škole to celkom ide, vďaka rôznorodým paralelným témam/predmetom. Ak nejaké dieťa zaujíma aj umenie, aj vedecké predmety, aj literatúra, aj športy, je to v poriadku a môže sa im venovať. Výhodou je, ak dieťa môže v škole pracovať na nejakých medziodborových projektoch, kde tie témy aj prepája.

Môj mladší brat napríklad aktuálne chodí na praktické Lýceum C. S. Lewisa a momentálne majú skupinovú úlohu, kde majú vymyslieť nápad na produkt alebo službu, ktorá by zlepšovala svet cez ekológiu. Majú urobiť biznisový plán, vytvoriť kampaň a odprezentovať svoj projekt pred publikom. To v sebe spája toľko zručností, toľko oblastí a predmetov a ešte je to aj reálne – super!

Multipotenciálni ľudia majú na Slovensku zväčša väčší problém si vybrať štúdium na vysokej škole, pretože je to u nás, žiaľ, ešte stále nastavené viac na špecializáciu. V zahraničí je bežnejšie, že si študenti môžu vybrať takzvaný Major (čiže oblasť štúdia, ktorej sa budú venovať z väčšiny) a Minor (oblasť, ktorej sa budú venovať v menšej miere). Tieto oblasti môžu byť úplne rôznorodé, čo multipotenciálom, ktorí si nevedia a nechcú vybrať len jednu oblasť, veľmi vyhovuje. Zároveň existujú v zahraničí takzvané Joint Degrees (laicky by som to preložila ako spojené tituly alebo spojené štúdiá). Ja sama som takýto Joint Degree v Anglicku študovala, kde som študovala polovicu predmetov na umeleckej fakulte (teóriu masmédií) a na biznisovej fakulte som polovicu času študovala marketing. Neskôr som to v praxi krásne využila napríklad na pozícii riaditeľky vydavateľstva. Bolo by, podľa mňa, žiaduce a skvelé, keby sa týmto smerom posúvali aj školy u nás.

V akom veku podľa vás už vieme či je človek špecialista alebo multipotenciál? Aké znaky by nám mohli pomôcť to odhaliť?

Ak to dieťa odmalička ťahá k rôznorodým krúžkom a záujmom. Napríklad chce chodiť aj na hudobný nástroj, aj na šport, aj na šach, aj na dramatický krúžok či skauting a ešte má aj v škole rado matematiku alebo vedecké predmety. Ak má kamarátov z rôznych skupín detí a vie sa týmto skupinám a ich špecifikám dobre prispôsobiť. Ak sa vie zahĺbiť do rôznych nových oblastí s veľkou vervou a má rôzne fázy, kedy strieda tieto oblasti záujmu. Najprv sú to trebárs dinosaury, o ktorých si všetko študuje, neskôr má fázu veľkého záujmu o futbal a basketbal, kde ide naozaj do hĺbky a veľa si o tom študuje a nasáva nové informácie. A potom zas príde nejaká iná fáza z inej oblasti záujmu.

Sme v období prijímacích pohovorov na stredné či vysoké školy. Je pre multipotenciálov ťažké urobiť rozhodnutie, kam ísť na strednú či vysokú?

Často je to pre nich veľmi ťažké, pretože je pre nich takmer nemožné vybrať si len jeden špecializovaný smer. Majú tendenciu vyberať si vo väčšej miere gymnázium. Neskôr sa často snažia vyberať si také vysoké školy, ktoré majú širší záber a ponúkajú cesty k viacerým nie až tak úzko špecializovaným prácam (napr. manažment, kulturológia, filozofické smery apod.)

Dá sa povedať, že obe skupiny venujú vzdelávaniu rovnaký čas/kapacitu, ale špecialisti to venujú jednej oblasti a multipotenciáli viacerým oblastiam? A teda nikdy nebudú v ničom nadpriemerní, ale ten priemer dokážu mať vo veľa rôznorodých činnostiach od podnikania, cez kultúru až po šport?

Nedá sa to podľa mňa takto povedať a zjednodušiť. Multipotenciáli vedia byť vo viacerých sférach nadpriemerní a hlavne dokážu byť výnimoční práve tým, ako dokážu viaceré oblasti prepájať, zvládať aj súbežne, aké inovácie dokážu priniesť. Mnohí multipotenciáli sú laureátmi Nobelovej ceny práve pre toto a Albert Einstein bol tiež multipotenciálny. Nepovedala by som rozhodne o týchto ľuďoch, že v ničom neboli nadpriemerní.

Keď sa dostaneme zo študentských čias do pracovného života – viete nám opísať, ako vyzerá kariérna krivka špecialistov a ako multipotenciálov?

Špecialisti sa klasicky posúvajú napríklad v korporátnej hierarchii od juniorov, cez mediorov až po seniorov v rámci jednej špecializovanej oblasti. Multipotenciálni ľudia nemávajú takto predvídateľne lineárne kariéry. Ich kariérne krivky mávajú viacero zmien, odbočiek.

Niektorí multipotenciáli majú jednu zastrešujúcu kariéru, v ktorej sa venujú mnohým rôznym oblastiam (napríklad riadenie školy, firmy, filmárčina, alebo umelá inteligencia, ktorá zahŕňa viaceré disciplíny od technologických, cez filozofiu, sociológiu, či psychológiu). Niektorí majú paralelne viacero rôznych prác či úväzkov. Iní multipotenciáli si potrebu rôznorodosti napĺňajú popri jednej práci mimopracovnými činnosťami alebo striedajú práce v odlišných oblastiach, pričom sa nejaký čas venujú jednej oblasti a potom ako fénix povstanú v úplne inej pracovnej oblasti.

Dokážu skákať z kariéry na kariéru a začínať od znova s úplnou ľahkosťou? Nikdy netrpia výčitkami typu „kde už som mohol byť, keby som v tom pokračoval“?

Dokážu a zároveň tie výčitky sa im tiež môžu vynárať. Faktom však je, že keby v tom jednom vedeli pokračovať a byť pri tom navždy spokojní, tak by to urobili. Lenže to by neboli multipotenciálni. Veľkú rolu zohráva aj okolie – keď je podporné, neodsudzujúce. Keď to okolie multipotenciálom nevyčíta, kde už mohli byť, keby boli špecialistami, vtedy sa im darí viac aj s väčšou ľahkosťou.

Multipotenciáli a špecialisti prinášajú iné kvality, nedáva zmysel porovnávať ich. Bolo by to ako porovnávať švajčiarsky nožík napr. so špecializovaným kuchynským nožom. V súťaži najlepších kuchynských nožov určite švajčiarsky nožík nevyhrá, a naopak zas v súťaži švajčiarskych nožíkov nevyhrá kuchynský nôž, nech by bol sebelepší. Tiež si veľký kuchynský nôž so sebou nezoberie človek do vrecka do lesa, alebo na cesty. A naopak, v kuchyni doma nebudeme rezať švajčiarskym nožíkom.

Na rôzne typy prác a úloh potrebujeme rôzne typy ľudí. Je však pravdou, že multipotenciálni ľudia, ktorí sa snažia prerobiť na špecialistov a nasilu chcú zostať celý život pri jednej oblasti a nenapĺňajú svoju potrebu rôznorodosti a pestrosti a nasávania nových informácií z rôznych oblastí, často končia nespokojní až vyhorení.

Ako vieme ako spoločnosť lepšie komunikovať s multipotenciálmi, aby sa v tomto svete orientovanom na špecialistov necítili pod takým tlakom?

Môžeme sa zaujímať o nich, o ich potreby. Môžeme ich počúvať a prijímať. Môžeme akceptovať, že nie všetci sú a musia byť špecialisti a je to tak úplne v poriadku, ba je to priam skvelé. Môžeme viac hovoriť o tom, že niečo ako multipotencialita vôbec existuje a normalizovať to. To vlastne robíme už aj týmto rozhovorom. Mám nádej, že keď si budeme viac rozumieť, budeme sa vedieť aj viac prijímať navzájom. Potom by sme to vzájomné porozumenie a prijatie mohli pretaviť aj do systémových zmien, aby sa v školstve aj v spoločnosti dobre cítili všetci a aby sme vedeli ako spoločnosť čerpať z našich talentov a darov.