Školy by sa mali viac podobať na škôlky a nie naopak

V dnešnej dobe je trend učiť už v materskej škole cudzí jazyk, matematiku alebo konkrétny šport. Je to správne? Majú sa deti už v tomto veku systematicky venovať učeniu, alebo im nič neujde, ak si to nechajú až na čas v škole? Rozprávali sme sa o tom s Gabrielou Gromnicovou, ktorá vedie materskú školu a zároveň je lektorkou Hejného metódy.

Autor: Naďa Urbanová

Ste lektorkou Hejného metódy pre materské školy. Je potrebné deti už v predškolskom veku učiť matematiku?

Nie, nie je potrebné, aby sme deti matematiku učili. Stačí, ak im umožníme, aby sa ju učili samy a my budeme ich sprievodcami na tejto ceste. Deti v predškolskom veku rady zbierajú nové skúsenosti. Chcú experimentovať, formulovať hypotézy, počítať, športovať, tancovať...

Tak, ako sa snažíme sprostredkovať im svet iných oblastí, ktoré zahŕňa Štátny vzdelávací program, tak im umožňujeme spoznávať a orientovať sa vo svete matematiky.

Ako?

Matematika je predsa všade okolo nás a je súčasťou našich, ale aj detských, každodenných aktivít. Je potrebné dieťaťu v predškolskom veku umožniť čo najviac manipulovať, prekladať, prikladať, stavať, rozdeľovať, triediť, usporadúvať, merať, porovnávať, uberať, pridávať... všetko to je predsa matematika!

Stretla som sa s dvomi názormi na výučbu v materskej škole. Jedni hovoria, že deti sa v tom veku majú len hrať a nie učiť matematiku či cudzí jazyk, iní, že deti sú v tom veku ako špongia, prirodzene a s ľahkosťou nasávajú veľké množstvo informácií. A teda ich nezaťažujeme, a že naopak, nevyužiť tento čas by bolo jeho premrhaním. Ako to vidíte Vy?

Na dieťa by mali byť kladené také nároky, s ktorými si dokáže poradiť, no zároveň by ho mali posúvať vpred. Je veľmi dôležité nájsť tú povestnú zlatú strednú cestu. V praxi vidím, že deti v predškolskom veku sú vnútorne motivované a chcú sa učiť. Bola by škoda nevyužiť to a nevymýšľať im úlohy, ktoré im pomáhajú napredovať. Je jedno, či sú z angličtiny, matematiky, fyziky, alebo výtvarného umenia. Dôležité je, že sa to deje s radosťou, ľahkosťou a zápalom.

Čo konkrétne z matematiky je vhodné preberať už v materskej škole?

Štátny vzdelávací program pre materské školy má v jednotlivých oblastiach rozpracované výkonové a obsahové štandardy pre sedem oblastí. Jednou z týchto oblastí je aj matematika. Čiže tu by sme mohli začať hľadať odpoveď na položenú otázku.

No, podľa mňa, je vo všeobecnosti vhodné to, čomu deti dokážu porozumieť, alebo hľadať cesty k porozumeniu. S položenou otázkou „Čo učiť?“ ale súvisí aj otázka „Ako učiť?“ A to už je iná pesnička, pri ktorej sa dostávame k metódam.

Tak povedzte, ako učiť?

Myslím, že je dôležité, aby si každý učiteľ našiel taký spôsob svojho pôsobenia na deti, ktorý bude sedieť jeho naturelu a pri ktorom bude uveriteľný. Je čas už aj v našich školách používať metódy, ktoré sú založené na aktívnej práci dieťaťa, na aktivizovaní jeho myslenia a samozrejmosťou by malo byť menej direktíve pôsobenie učiteľa voči deťom.

Sú deti už v tomto veku rozdielne v tom, do akej hĺbky dokážu porozumieť matematickým úlohám? Alebo je to ešte vyrovnané a rozdiely medzi deťmi sa prejavujú až neskôr?

Ľudia v každom veku sa líšia v tom, do akej hĺbky sú schopní rozumieť čomukoľvek, nielen matematike. Vďaka tomu je dianie medzi deťmi počas hľadania riešení zaujímavé: každé dieťa má iný pohľad na problém aj na jeho riešenie. Dôležité je, že v Hejného metóde nás zaujíma nielen „cieľ“, teda výsledok práce, ale rovnakú váhu má aj „cesta“ dieťaťa k výsledku. A možno aj väčšiu.

Lebo to je tá chvíľa, kedy deti nadobúdajú poznatky vlastnou aktivitou. Vyzývame deti k tomu, aby nám povedali, ako na riešenie prišli, čo si o probléme myslia. Vďaka tomuto rozprávaniu majú veľkú šancu pochopiť úlohu aj deti, ktorým sa na prvé zamyslenie zdá nezrozumiteľná, alebo neuchopiteľná. V podstate sa rozprávame o rovesníckom učení, ktoré vychádza z princípu „peer to peer“, teda rovný s rovným.

Ako učenie prebieha? Pripomína to hodinu matematiky v škole?

Učenie v materskej škole by vždy malo prebiehať hravou formou a tak, aby boli deti aktívne a neostali len pasívnymi prijímateľmi učiteľských múdrostí.

Na začiatku deťom zadám jednoduchú úlohu, napr. aby si vzali 5 drievok (podobné lekárskym špachtliam) z boxu. Deti pristupujú k drievkam a ja si všímam, či každé dieťa rozumie tomu, koľko je to „5“. Samozrejme, nájdu sa deti, ktoré ešte nemajú vytvorený pojem čísla 5 a vezmú si viac, alebo menej drievok. Hoci to vidím, nezasahujem.

Deti sa usadia na koberec a skontrolujú, či sa všetkým podarilo dodržať podmienku a vybrali si 5 drievok. Väčšinou sa v skupine nájde ten, kto odhalí chybu kamaráta. A vtedy nastáva dôležitý moment, lebo nám chyba nevadí a ostatné deti z triedy dokážu vysvetliť kamarátovi, kde vidia problém.

Keď doriešime túto časť, nasleduje ďalšie zadanie, napríklad rozdeliť tých 5 drievok na 2 rovnaké kôpky. Deti úplne prirodzene začnú rozdeľovať drievka na 2 kôpky a po chvíli mi oznámia, že táto úloha sa nedá vyriešiť. Ja sa veľmi čudujem, ako je to možné, a ony mi ochotne vysvetlia svoje dôvody. Dokonca dokážu prísť aj na to, že úloha by sa dala vyriešiť, ak by si vzali o jedno drievko viac, alebo o jedno menej. Veľa času strávime rozhovormi.

V opísanej, zdanlivo jednoduchej, úlohe teda deti pracovali s párnymi a nepárnymi číslami, delili, a to dokonca so zvyškom, poskytovali si spätnú väzbu, argumentovali, počúvali sa. Priala by som každému, aby mal možnosť zažiť tú pracovnú atmosféru: šum detského vysvetľovania, ticho detského načúvania, vzájomný rešpekt...

No a v závere si vyčleníme čas, aby deti, ak chcú, mohli poradiť niektorému kamarátovi, čo by mohol spraviť, aby sa mu nabudúce lepšie darilo. Majú priestor aj na to, aby pochválili kamaráta za niečo konkrétne, čo sa počas aktivity udialo.

Čo všetko sa týmito aktivitami rozvíja?

Deti vzdelávané Hejného metódou, podľa môjho názoru, disponujú vo výrazne väčšej miere všestranne využiteľnými schopnosťami, ktoré im pomôžu nielen v matematike. Dokážu samostatne premýšľať, ale aj pracovať v tíme, dokážu naformulovať argumenty, vedieme ich k tomu, aby chybu nevnímali ako niečo tragické, ale aby na jej základe hľadali, ako zmeniť riešenie. Dokážu byť nesmierne kreatívne a v priebehu práce s nimi sú chvíle, kedy si uvedomím, ako sa ich bariéry tvorivosti strácajú a dokážu produkovať množstvo nápadov.

Pomáha to deťom neskôr pri nástupe do školy? Nemôže sa stať, že sa v škole budú nudiť, lebo budú mať pred spolužiakmi náskok?

Každé dieťa, ktoré materskú školu absolvovalo, sa stretlo s úlohami z oblasti matematiky približne v rozsahu stanovenom Štátnym vzdelávacím programom. Neexistujú teda deti, ktoré matematiku v materskej škole nemali. Rozdiel je v spôsobe, akým sa matematike venujeme.

A či sa budú nudiť v škole? Dávame si veľký pozor na to, aby sme v materskej škole neriešili s deťmi také úlohy, s ktorými sa stretnú na základnej škole.

A čo dieťa, ktoré bolo v materskej škole učené Hejného metódou, a potom nastúpi na základnú školu, kde učia klasicky?

Presne to je prípad väčšiny detí, ktoré sú v našej materskej škole. Ale to, čo sa naučia v materskej škole, im nikdy nikto nevezme a vytvorí to skvelý základ pre ich prácu v základnej škole. Každá prvácka pani učiteľka ocení, ak bude mať v triede dieťa, ktoré dokáže samostatne rozmýšľať, aj pracovať v tíme. Také, ktoré vie argumentovať, aj počúvať druhých. Dieťa, ktoré hľadá s radosťou a nadšením riešenia predkladaných úloh. Hejného metóda má význam pre dieťa aj v prípade, ak nebude pokračovať na základnej škole touto metódou.

Je pre materskú školu náročné začať sa venovať Hejného metóde? Čo na to potrebuje?

Prvý a najdôležitejší predpoklad je chuť pedagógov prijať princípy tejto metódy a ich snaha uplatňovať ich v praxi. Pedagógovia by mali cítiť vnútorný súlad a dôveru v Hejného metódu. Len vtedy to prinesie to pravé, orechové.

Nemá význam, aby prišiel začiatok s Hejného metódou „zhora“, teda nariadením vedenia školy. Ak nemáme všetkých členov pedagogického zboru takto orientovaných, vôbec nevadí, ak sa cestou Hejného metódy vyberie len jedna trieda, alebo aj jedna pani učiteľka.

Zvykne sa hovoriť, že pedagogickú školu si často vyberajú tí, čo nemajú radi matematiku. Máte ten pocit z učiteliek v materských školách?

Na školeniach sa stretávame aj s učiteľkami, ktoré majú matematiku rady, aj s takými, ktoré ju rady nemajú. Začiatok tejto nelásky udávajú najmä do obdobia školského vzdelávania. A práve Hejného metódu vnímajú ako spôsob, ako v sebe prebudiť lásku k matematike. V závere školenia mnohé povedia, že ľutujú, že ony nemali šancu takto sa učiť matematiku, pretože predpokladajú, že tá láska k matematike by tam vznikla.

V čom je iné školiť učiteľov z materských škôl oproti učiteľom zo základných škôl?

Na školeniach stretávam učiteľky materských škôl, ktoré chcú priniesť do svojej praxe niečo nové a hľadajú podnety, ktoré by im v tom pomohli. Prídu aj také, ktorým sú blízke myšlienky konštruktivizmu, také, ktoré videli u kolegyne, ako Hejného metóda funguje, a aj také, ktoré prídu zo zvedavosti.

Neviem sa vyjadriť k tomu, či je iné školiť učiteľky predprimárneho a primárneho vzdelávania. Podstatné je, že chcú niečo zmeniť, že sú ochotné podeliť sa počas školenia so svojimi myšlienkami bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú správne. Dôležité je aj to, že sú otvorené Hejného metóde. Vtedy sa vždy školí výborne.

Dnes je bežné, že materské školy sa systematickejšie venujú výučbe niektorých konkrétnych predmetov. Okrem spomínanej matematiky to bývajú napr. cudzie jazyky. Je toto smer, akým pôjde čoraz viac zariadení? Budú sa materské školy čoraz viac podobať na školy základné?

Ja pevne verím, že materské školy ostanú materskými školami a potešilo by ma, ak by sa, naopak, základné školy začali v niečom podobať na materské školy. Aby teda v nich mala miesto hra a zábava, radosť, vnútorná motivácia, aby v nich bol priestor na prezentáciu vlastných myšlienok, na rozvoj mäkkých zručností.

Chcela by som, aby sme ani v jednom type škôl nebažili po výkone, ale po kvalite a mali dostatok času na to, aby deti mohli ísť do hĺbky problému. Čo sa týka špecializácie na niektorú oblasť – jazykovú, alebo športovú, je vhodné nájsť balans medzi týmito oblasťami a robiť všetko s mierou.

Kde tento trend vznikol? Vyžiadali si ho deti, rodičia, doba?

Veru netuším, odkiaľ sa to vzalo. Viem ale, že je čím ďalej, tým viac rodičov, ktorí si dávajú záležať na výbere materskej školy pre svoje dieťa. Pýtajú sa na aktivity počas dňa, na metódy, teda na to, čím sa ktorá materská škola líši. Ak tá „naj“ materská škola pre ich dieťa nie je práve v ich tesnom susedstve, sú za ňou ochotní aj cestovať.

Na druhej strane, mnohé materské školy sledujú inovatívne trendy a snažia sa ich priniesť do predprimárneho vzdelávania. Je ale dôležité pri tom všetkom vnímať dieťa ako samostatnú bytosť s vlastnými túžbami, cieľmi, ale aj limitmi vyplývajúcimi z veku.

Venujete sa vzdelávaniu 10 rokov. Máte pocit, že deti sa menia?

Podstata detí ostáva rovnaká – chcú sa hrať a byť veselé, majú krásne čisté dušičky a srdce na dlani. A to je presne to, čo ma pri nich drží.