Počas Konferencie Učíme pre život 2022 sme realizovali dva intenzívne workshopy, ktoré sa venovali kritickému mysleniu a boju proti dezinfomáciám. Predstavujeme krátke zhrnutie výstupov z workshopov.
Autor: Marek Kmeť
Na konferencii v Poprade mali počas troch dní účastníci možnosť zažiť celkovo 66 rôznych prezentácií, prednáškok či workshopov. Všetky spájal slogan tohto roka - problém ako príležitosť. My sa však budeme venovať najmä aktivitám, ktoré boli zaradené v sobotu poobede.
Séria aktivít sa začala prednáškou Juliane von Reppert-Bismarck o riešeniach v boji proti dezinformáciam v triede. Prezentované štatistiky a fakty boli doplnené reálnymi odporúčaniami Európskej komisie pre učiteľov.
Celkovo ich je možné zhrnúť do 7 bodov:
- Vyučujte digitálnu gramotnosť naprieč predmetmi a ideálne aj ako samostatný predmet.
Tento „prierezový“ prístup je založený na koncepte, že digitálna mediálna gramotnosť je skutočne základnou gramotnosťou, rovnako ako čítanie, písanie a počítanie. Ak každý učiteľ podporuje čítanie, písanie a počítanie bez ohľadu na to, aký predmet vyučuje, potom by mal každý učiteľ podporovať aj prvky digitálnej mediálnej gramotnosti relevantné pre to, čo vyučujú.
- Pozvite dôveryhodných externých odborníkov, ako sú novinári/knihovníci, aby ste získali autentickú perspektívu.
Tento prístup uznáva, že podpora digitálnej mediálnej gramotnosti je naliehavou úlohou a že učitelia v tom môžu potrebovať podporu, určite v krátkodobom horizonte a možno dokonca v podobe pomocných opatrení z dlhodobého hľadiska.
- Venujte sa rôznym aspektom digitálnej gramotnosti vrátane spravodajskej gramotnosti, algoritmickej gramotnosti a online obchodných modelov.
Je dôležité si uvedomiť, že mediálna gramotnosť je téma so širokým záberom – najmä ak sa s ňou zaobchádza transverzálne, vo všetkých tematických oblastiach.
- Učte sa spolu so študentmi prostredníctvom dopytovania.
Dnešný informačný svet sa mení rýchlym tempom. Deti uvádzajú, že ako zdroje informácií a učenia používajú herné platformy ako Discord, Fortnite a platformy na živé vysielanie, ako je Twitch. Materiály nachystané a vytlačené minulý rok nemusia byť pre deti atraktívne a zrozumiteľné. Je ťažké poskytnúť odpovede v tak rýchlo sa meniacom svete. Expertný konsenzus sa zameriava na potrebu, aby učitelia boli schopní zbierať podnety od svojich študentov; zhromažďovať fakty a klásť otázky tak, aby ich do témy zapájali.
- Zmerajte a vyhodnoťte vplyv.
S pribúdajúcimi materiálmi zameranými na mediálnu gramotnosť, tréningovými cvičeniami a plánmi vyučovacích hodín učitelia potrebujú štandardy kvality a jasné ciele dopadu, aby mohli pracovať so svojimi študentmi. Treba, aby identifikovali vplyvné moduly v polarizovanom svete. Toto je úloha, pri ktorej sa akademický výskum, verejné financovanie a spätná väzba učiteľov z terénu musia stretnúť a byť súčinní.
- Zabezpečte nezávislosť materiálov mediálnej gramotnosti od politického a korporátneho vplyvu.
Je to aj úloha pre verejnú politiku: zabezpečiť, aby sa mediálna gramotnosť nevyučovala s politickým alebo komerčným cieľom. Medzinárodný fond pre médiá verejného záujmu (http://www.ifpim.org) má zaujímavé osvedčené postupy pri zabezpečovaní nezávislosti.
- Poskytujte materiály, ktoré sú prístupné všetkým, bez ohľadu na digitálne prepojenie.
Nie všetky učebne majú rýchle internetové pripojenie; nie všetky deti majú vlastný tablet alebo počítač. V čase lockdownu môžu byť študenti úplne odrezaní od digitálneho vzdelávania. A nie všetky lekcie sú relevantné pre všetky deti. Tvorcovia politík by mali uprednostňovať a podporovať moduly, ktoré sú prakticky dostupné tým, že sú stiahnuteľné, digitálne jednoduché, ale aj primerané veku.
Samotná prezentácia poskytla účastníkom rámec odporúčaní, ktoré môžu znieť logicky a zaujímavo.
Ako však tieto odporúčania implementovať do vyučovacích hodín na Slovensku?
Táto otázka bola hlavným motívom pokračujúceho workshopu, ktorý nasledoval po prednáške Juliane. Na úvod workshopu Peter Šinály zosumarizoval vyššie uvedených sedem bodov, aby mali všetci účastníci jednotnú bázu informácií. Následne delenie do skupín a práca v nich priniesli pohľady ľudí z praxe, v čom vidia najväčšie bariéry pri zavádzaní opatrení. V každej skupine bol facilitátor, ktorý v prípade potreby bol podporou pri efektívnom zvládaní zadaných úloh. Na záver workshopu každá skupina prezentovala svoje výstupy a spoločne sme tak identifikovali nasledovné:
Osobné bariéry
(Čo mi bráni, aby som v pondelok po návrate z konferencie realizoval odporúčania na mojich hodinách?)
- Limitovaný čas (súvisiaci s plánmi ŠkVP)
- Strach zo zlyhania (zručnosti, vedomosti, ... )
- Chýbajúca vnútorná motivácia
- Nedostatok informácií
- Neznalosť kurikula
- Vonkajšia kontrola – rodičia (rozdielna hodnotová orientácia)
- Autocenzúra (moje hodnoty vs. ... )
- Priveľa zdrojov (rozhodovacia paralýza)
- Nestíham! – rýchlosť vývoja IKT
- Strach z neznámeho
Bariéry v škole
(Ja určite chcem odporúčania realizovať na mojich hodinách. Čo mi však bráni z úrovne školy, aby som v pondelok po návrate z konferencie realizoval odporúčania?)
- Nedostatočná technika v škole
- Čas
- Rozpor s filozofiou školy
- Strach z reakcie rodičov
- Metodický a študijný materiál („filtrovaný“ a overený zoznam)
- Chýbajúci dôveryhodní garanti / odborníci
- Nedostatok financií na odborníkov
- Kultúra školy
- Neochota vedenia / učiteľského vzoru
- Multikultúrna bariéra
- Nevyhovujúce geografické podmienky (regionalita)
- Chýbajúci digitálny koordinátor
- Chýbajúca / nedostatočná spolupráca medzi učiteľmi
Výstupy môžu byť dôležitým podkladom pre nastavovanie zmien pri boji proti dezinformáciám na školách.
Tretia časť pokračovala v línii predchádzajúcich dvoch aktivít o boji proti dezinformáciám, o práci s faktami a o schopnosti kriticky myslieť. Do workshopu sme však zaradili ďalšie parametre, ktorými sme sa snažili navodiť kontext tímovej práce.
Účastníci boli rozdelení do skupín podľa predmetov/oblastí, ktoré zadali pri registrácii na konferenciu. O rozdelení nevedeli, a tak sa ocitli v skupine kolegov, ktorých väčšinou nepoznali. Nakoľko všetci účastníci neboli na predchádzajúcich aktivitách, simulácia práce v skupine, kde nebol každý účastník na predchádzajúcej hodine, bola realistickejšia.
Hlavnou úlohou každej skupiny bolo vybrať jednu tému (cez predmety), pri ktorej by bolo možné so žiakmi pracovať so zručnosťami, ktoré súvisia s kritickým myslením, mediálnou gramotnosťou a objektívnym vyhodnocovaním situácie, dát a faktov.
Predpokladom na efektívnu prácu v skupine je rozdelenie rolí, správny time manažment, dodržiavanie pravidiel skupiny či leadership. Opodstatnenie týchto zručnosti mali možnosť členovia skupín zažiť na vlastnej koži a ocitnúť sa tak na chvíľu v „topánkach" žiaka.
Niektoré skupiny sa dostali až do finále úlohy a pripravili kompletnú aktivitu. Niektoré zostali v istej fáze procesu. To však vôbec nevadilo, pretože samotný zážitok s prácou v skupine nám pomáha pri uvedomovaní si: „Čo by som nabudúce urobil inak?", „Ako by som zmenil prácu v skupine, aby bola efektívnejšia?" A o to šlo.
Záverečná časť aktivity bola spoločná a prostredníctvom metódy Gallery Walk sa mali možnosť účastníci dozvedieť o práci jednotlivých skupín. Výstupy za skupiny prezentovali členovia skupiny, ktorí boli v rámci rozdelenia rolí určení ako prezentátori.
Záver:
Počas troch aktivít sme získali informácie od Juliane. Analyzovali sme možnosti jej odporúčaní pre prácu s dezinformáciami a identifikovali bariéry, ktoré nám môžu tieto odporúčania aplikovať do praxe z pohľadu učiteľa či školy. Ukázali sme účastníkom, že téma nie je izolovaná a výstupy zo skupín dokázali kolegovia pripraviť na väčšinu predmetov zo ŠkVP. Zároveň sme si vyskúšali prácu v skupine, špecifiká práce s neznámymi ľuďmi, precvičili argumentačné zručnosti či kreativitu pri tvorbe aktivít. Celkovo sa do prípravy aktivít pre jednotlivé predmety zapojilo 150 kolegýň a kolegov. Ďakujeme im za odvahu, angažovanosť, entuziazmus a energiu, ktorú vložili do tímovej práce.
Veľká vďaka patrí aj facilitátorom, ktorí sa rozhodli byť súčasťou workshopov, kde výstupy boli závislé na práci ich skupín a "chémii" v skupine: Michaela Danišová, Juraj Droppa, Ondrej Gažo, Zuzana Herbrychová, Zuzana Laurincová, Ivana Ľuptáčiková, Katarína Martináková, Alena Rapčan Štrompová, Nataša Rokická, Zuzana Sojková, Peter Šinály, Roman Veverka.