Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Pre nás ako školu je jeden z najdôležitejších parametrov, aby deti chodili do školy rady. Veríme, že zmysluplne sa učiť vieme len v prostredí, ku ktorému máme pozitívny emocionálny vzťah. Bez neho nemá zmysel do školy chodiť.
Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola: „Šťastné“ je prisilné slovo. Nikde na svete nie sú deti v školách šťastné, ani vo Fínsku. Škola má predsa iné ciele, ako robiť deti šťastnými. Dôležité je, aby tie ciele plnila tak, že žiaci pri tom nebudú nešťastní. Úplne by stačilo, keby boli spokojní a občas zažili aj nejaký ten krátky okamih šťastia.
Michal Kovács, odborník na vzdelávanie: Nie. Máme jedny z najnešťastnejších detí v OECD. Mnohé sa v škole necítia bezpečne a o vzťahu k učeniu sa nemôže byť potom reč. Najtragickejšie pritom je, že túto otázku vnímajú cynicky už aj mnohí učitelia, zriaďovatelia a politici.
Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: Je ťažké odpovedať či sú deti v našich školách šťastné. Možno by stačilo, ak by boli spokojné. Tie, ktoré môžu zažívať v škole pocit úspechu vďaka podpore svojich rodín, spokojné byť môžu, pre tie ktoré ju nemajú, to je v našich školách ťažké. A takých nie je ich málo.
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Videla som veľakrát iskričky v očiach žiakov, lebo vyriešili náročnú úlohu, aj zvedavosť čo bude ďalej. Videla som aj iskričky v očiach, lebo sa ich niekto zastal, alebo preto že sami štartovali niekomu na pomoc.
Miroslav Sopko, autor a správca zavretaskola.sk: Niektoré áno, ak im šťastní učitelia v škole dajú dostatok príležitostí. No mnoho detí nemá to šťastie na stretnutie so šťastnými ľuďmi. Musíme vytvárať priestor, kde láskavosťou dovolíme rásť sebavedomiu a vytvoríme podmienky zažiť úspech.
Mária Smreková, zástupkyňa riaditeľky, 1. súkromné gymnázium v Bratislave: Rozumiem otázke skôr tak, či sa deti v našich školách cítia dobre, lebo hovoriť o šťastí je silná káva. Dáva to predstavu, že len niekto mimo mňa ma môže urobiť šťastným, že ja mám nezmeniteľné právo byť šťastný, že niekto iný je zodpovedný za moje šťastie. My učitelia môžeme, podľa mňa, chcieť vytvoriť atmosféru dôvery, že spoločne budeme poznávať nové skutočnosti a riešiť problémy. Pocit šťastia sa potom možno dostaví, ako hovorí Feymann v Knihe Radosť z poznania.
Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, UMB v Banskej Bystrici: Podľa medzinárodného porovnania PISA patria medzi najmenej šťastné. Ak chceme nájsť odpoveď na otázku prečo, musíme sa pýtať ČO a AKO sa v našich školách učí. V neposlednom rade aj to, či v našich školách učia spokojní a šťastní učitelia.
Komentáre