Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Faktorov, ktoré ovplyvňujú nárast extrémizmu, je mnoho. Aj naše školy (učiteľov) vnímam ako spoluzodpovedných, ale ako spoluzodpovedných vnímam aj nás všetkých.
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Školy sú súčasťou výchovy mladých ľudí spolu s rodičmi, politikmi, médiami. Pokiaľ celý ekosystém viac menej funguje, je možné ich vychovávať inak ako k fašizmu. Pokiaľ väčšia časť tohto ekosystému kolabuje, od škôl sa zázraky očakávať nedajú.
Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola: Zodpovedné? Určite nie. Čiastočne spoluzodpovedné? To asi áno. Ale väčšiu mieru zodpovednosti majú rodina, politici, médiá a dianie v spoločnosti. Navyše, extrémizmus býva zameraný proti systému a školy sú súčasťou systému. To znižuje ich šance ovplyvniť sympatizantov extrému.
Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum: Spoluzodpovedné sú školy, ktoré nerozvíjajú analytické a kritické myslenie naprieč všetkými aktivitami v rámci aj mimo výučby. Tiež školy, kde sa nepestuje úcta k jednotlivcovi a autorita sa vydobýja mocou a nadradenosťou podobne ako u extrémistov.
Ivan Ježík, riaditeľ Voices: Spoluzodpovedné asi áno, ale len tak, ako my všetci. Ani menej, ani viac. Treba odstraňovať skutočné príčiny. Tie sú v korupcii, zneužívaní moci, nevymožiteľnosti práva, nerovnosti príležitostí, rastúcej nenásytnosti a sebeckosti.
Romana Kanovská, riaditeľka, NÚCEM: Áno. Škola nemá žiakom len pasívne odovzdávať vedomosti. Má aj formovať ich občianske postoje, etické a morálne hodnoty. Učiteľ má učiť žiakov logicky argumentovať a kriticky prehodnocovať informácie – aj tie zo sociálnych sietí.
Michal Kovács, vedie tím školstvo strany Za ľudí: Nie sú príčinou, ale v súčasnosti, žiaľ ,ani riešením. Neverím, že stačia povinné návštevy Osvienčimu. Verím na dobrého učiteľa. Takého, ktorý má na žiakov čas a rozpráva sa s nimi o ich názoroch (aj politických) a každodenných problémoch.
Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy, Univerzita Komenského: Podľa mňa nie sú. Školy v tomto len reflektujú diskurz v spoločnosti, kde očividne narastá podpora pre autoritatívny prístup k riešeniu veľkých spoločenských problémov. Na druhej strane však verím, že školy dokážu tieto tendencie zmierňovať.
Norbert Maur, senior programový manažér Nadácie Pontis: Nekritické názory mladých prisudzujeme buď politikom, alebo učiteľom. Na druhej strane musíme byť kritickí aj k sebe samým. Predstavme si, ako každodenná spoločná večera a diskusia počas nej môže ovplyvniť ich pohľad na svet.
Dagmar Môťovská, tútorka Hejného metódy: Hádzať zodpovednosť na školy je iste pohodlné riešenie. Ale toto je problém celej spoločnosti, ako funguje a ako sa vyvíja. Mladí nasávajú aj cez všetky médiá jej stav. Na druhej strane, škola má iste dobrú možnosť mladých ovplyvniť aj v tomto smere. To, ako si to dovolí a aké kreatívne metódy na to použije, záleží najmä od konkrétnych učiteľov. Ich vlastný príklad je stále pre mladých atraktívny.
Radoslav Plánička, programový manažér, Komenského inštitút: Sú spoluzodpovedné za podporu alebo prevenciu. Tým, ako ne/rozvíjajú čítanie s porozumením, kritické myslenie, či mediálnu gramotnosť. Ale aj prístupom k menšinám, inakosti, či demokratickým princípom vo svojom každodennom fungovaní. A nepochybne aj tým, či pomáhajú autoritatívne vytvárať poslušných „robotov“ preplnených zbytočnými informáciami, alebo ľudí vedomých si svojich kvalít, s praktickými zručnosťami, schopnosťou komunikovať a kreatívne myslieť. Tí prví zvyknú byť frustrovaní a čakať na „vodcu spasiteľa“, tí druhí majú šancu spoluvytvárať a žiť spokojný život.