Tábor nie je pre každého, všetci máme inú cestu k osamostatňovaniu sa

Autor: Naďa Urbanová

Letné tábory sú bežnou súčasťou prázdnin mnohých detí. Niektoré si tábor vyberajú podľa svojich záujmov, iné podľa toho, kam ide najlepší kamarát a niektoré len potrebujú rodičia „uschovať“ v konkrétnom termíne. Ako vybrať vhodný tábor a čo by si z neho mali deti odniesť? Ktoré deti sa budú v tábore trápiť? Prečítajte si v rozhovore s táborovou vedúcou, Andreou Tóthovou.

Leto je časom detských táborov. Ich ponuka je na Slovensku veľmi široká. Ako si z nej má rodič vybrať to najlepšie pre svoje dieťa?

Rodič by mal vyberať tábor spolu s dieťaťom. Väčšina detí veľmi dobre vie, čo chce, čo ich baví. Ja plne dôverujem deťom a považujem ich za kompetentných. Ide o ich prázdniny, mali by spolurozhodovať o tom, ako ich strávia.

Dá sa vopred overiť kvalita tábora?

Osobné referencie od bývalých účastníkov sú najlepšie. Ak k nim nemáte prístup, skúste si aspoň pohľadať hodnotenia a skúsenosti na internete.

Je dôležitejšie, aby mal tábor kvalitný program alebo záleží viac na tom, aký kolektív sa stretne a ako sa v ňom dieťa cíti?

Kvalitný program je samozrejmosťou, na ktorej by mal organizátor stavať. Nemožno sa spoliehať na to, že sa určite stretnú deti, ktoré si budú rozumieť. V tábore by mali deti zažiť niečo, čo je zmysluplné a čo bežne nezažívajú. A nemyslím tým niečo adrenalínové. Skôr vidím potenciál ísť do hĺbky danej témy.

Ako to je v Kolobehu života?

Každý rok robíme bezplatný tábor pre deti, ktoré prišli o niekoho blízkeho. Vždy máme inú tému, ktorú prežijeme cez rôznorodé aktivity. Mali sme napr. Čierno-biely svet, 5 jazykov lásky a teraz chystáme tému Straty a nálezy. V každom tábore je mnoho športových aktivít, tie považujeme za veľmi dôležité, tiež umelecké či tvorivé. Samozrejmosťou sú zdieľacie kruhy, kde sa každý môže zdôveriť. Deti si vedú denník, do ktorého získavajú ocenenia od ostatných. Koncom nášho pobytu je tradičné “vystúpenie”, ktoré si deti pripravujú pre hostí - zvyčajne ide o krátke divadelné predstavenie na tému tábora, výtvarné diela a premietame aj fotky toho, čo sme zažili. A, samozrejme, končíme diskotékou - tancom, ktorý je veľmi uvoľnujúci a oslobodzujúci.

Čo chystáte na tému Straty a nálezy?

Kedže naše tábory sú pre deti po traume, všetko prebieha prostredníctvom hier, drama-, arte- a ergoterapie. Nosné sú pre nás každovečerné zdieľacie kruhy v malých skupinách, kde každý za seba povie, za čo je v ten deň vďačný, ale aj čo sa mu nepáčilo a nájsť v tom ponaučenie do života. Napr. nočná hra bude motivovaná tým, že o niečo na začiatku prídu a namiesto toho nájdu inú vec. Síce už nie tú pôvodnú, čo stratili, ale to neznamená, že nemôže byť tiež hodnotná. Uvedomenie si toho, že keď niečo stratím, niečo tým vlastne aj získavam, je dôležité nielen pri hmotných veciach.

Má zmysel dávať deti do tábora za účelom ďalšieho vzdelávania, napr. IT či matematický tábor, alebo je lepšie vyberať skôr tábory zamerané na kreatívne či pohybové aktivity, nech to menej pripomína školu?

Záleží od dieťaťa, čo ho baví a tiež od jeho veku. Moje väčšie deti chodia v lete na 2 tábory, jeden majú pravidelne každý rok s Púpavou. Majú tam už kamarátov a program je veľmi rôznorodý - prudko zážitkový. Druhý si vyberajú sami – syn Viliam preferuje počítače a hry a dcéra Amélia kone. Ako rodičia vieme motivovať deti k niečomu aj cez pobyty v dobrých táboroch. Ak chceme zistiť, či dieťa má potenciál rozvíjať nejaký druh umenia alebo šport, tábory sú skvelé miesto, kde ich vedúci môžu vidieť pri konkrétnych činnostiach a dať rodičom spätnú väzbu. Ale pre mňa je vždy rozhodujúci názor dieťaťa. Predsa len, ono tam strávi tie dni a noci.

Ak ide dieťa do tábora so špecifickým zameraním, ku ktorému inklinuje, je väčšia šanca, že si tam bude rozumieť aj s ostatnými?

Podľa mňa áno. Je väčšia šanca, že sa spriatelia rýchlejšie práve cez tú svoju tému.

Čo ak dieťa nechce ísť do tábora a chce len doma „leňošiť“? Rodič ho môže donútiť tam ísť a dieťa je tam nakoniec spokojné, ale môže to dopadnúť aj tak, že tam celý čas trpí... dá sa to vopred odhadnúť?

Dá. Čiastočne práve podľa toho, či dieťa chce/nechce. Je dobré, ak rodičia dajú o tom vedieť vedúcim tábora. Ak je dieťa menšie, tak odporúčam dohodnúť sa s ním na nejakom časovom úseku, ktorý “musí” vydržať a potom kontaktovať vedúcich. Mám zlé skúsenosti s deťmi, ktoré majú so sebou v tábore mobil. Vedúci majú potom prácu navyše, keď niektorí rodičia príliš často kontaktujú deti, tie sú vyrušované a zároveň sa vracajú k myšlienke návratu domov. Odporúčam dohodnúť si čas, kedy sa telefonuje s vedúcim. Ale každý tábor to môže mať nastavené inak.

Je dôležité, aby každé dieťa do istého veku zažilo takúto formu „odlúčenia“ a postupne sa tak osamostatňovalo?

Určite sú deti, ktorým nevyhovuje tábor. Nemáme všetci rovnakú cestu, ani pri osamostatňovaní sa. Každý sme iný, myslime na to. Napríklad introverti sa nemusia cítiť vo veľkom kolektíve v akomkoľvek veku dobre a môžu tam viac trpieť ako si to užívať.

Ako rodič zistí, že tábor nie je pre jeho dieťa vhodný? Resp. ako vie odlíšiť, kedy mu tábor pomôže zabojovať s niečím (ako napríklad strach z odlúčenia) a kedy mu naopak ešte viac ublíži?

Moja skúsenosť je, že ak ja ako rodič mám pevné rozhodnutie, pretože tomu dieťaťu verím a dieťa vie, že som si tým istá, tak je vysoká šanca, že sa daná vec podarí. Ak však váham a sama si nie som istá, rozkývem aj dieťa a obaja strácame pôdu pod nohami a viac sa bojíme. Zároveň, ak váham, snažím sa v sebe zistiť, čo to je, čo ma zneisťuje a s tým sa snažím pracovať alebo to prijať a dieťa nikam nepošlem. Často, keď je tábor nevyhnutnosť, lebo rodičia nemajú toľko dovolenky, tak sa istota nadobudne jednoduchšie. :)

V akom veku má tábor pre deti najväčší význam? Resp. učí nás v rôznom veku rôznym zručnostiam?

Podľa mňa má význam väčšinu detstva. Mávame aj 5-ročné deti, ale chodievajú ešte aj 20-roční. Každému môže pomôcť v niečom inom, aj keď podľa mňa sú tábory hlavne o vzťahoch.