Učiť z učebnice Hejného metódy ešte neznamená, že učíte Hejného metódou

 Učiť z učebnice Hejného metódy ešte neznamená, že učíte Hejného metódou

Mnohé školy si myslia, že nákupom nových učebníc, pomôcok či počítačov nastane u nich výrazná zmena. Ak sa tak nestane, začnú byť z nových učebných materiálov sklamané a podliehajú dojmu, že im neprinášajú to, čo sľubovali. Ale možno iba začali proces zmeny zo zlého konca. Dagmar Dutková sa s nami podelila o to, ako aj oni začali nákupom učebníc Hejného metódy a keď to nešlo, skončili až pri osobnom stretnutí so samotným profesorom Hejným. Našťastie, svoje úsilie o zmenu nevzdali pri prvých zlyhaniach. Naopak, pochopili, že najprv musia veľa pracovať sami na sebe, až potom sa zaoberať učebnicami a pomôckami.

Autor: Naďa Urbanová

Dagmar Dutková (53) je zástupkyňou riaditeľa SZŠ Dotyk v Ružomberku a učiteľkou matematiky a fyziky.

Už v piatej triede v slohovej práci napísala, že chce byť učiteľkou. Vraj preto, že svet detí je úchvatný. Baví ju byť sprievodcom ich života a aspoň na chvíľu formovať ich postoje.

Svoj voľný čas trávi prechádzkami v prírode, rada pláva, chodí cvičiť do posilňovne a číta knihy, ktoré sa týkajú učiteľskej profesie.

 

Pred 11 rokmi ste sa rozhodli urobiť v škole zmenu a prejsť na Hejného metódu. Prečo?

Začalo to, keď sme si prezerali prieskum názorov zamestnávateľov, aké zručnosti vyžadujú od svojich zamestnancov. Zistili sme, že prahnú po proaktívnych ľuďoch, ktorí majú zmysel pre tímovú prácu, prichádzajú s netradičnými riešeniami, vedia obhájiť svoje názory, kriticky myslieť a pružne reagovať na zmeny. A tak sme začali hľadať metódy, ktoré by nám pomohli pripraviť žiakov na takéto požiadavky. Chceli sme im umožniť tieto "soft skills" nadobudnúť a vyskúšať si v bezpečnom školskom prostredí. Pri hľadaní sme narazili na Hejného metódu, ktorá mnohé zo spomínaných zručností u detí pomáha rozvíjať.

Ako ste potom postupovali?

Keď sme aj s kolegyňami boli rozhodnuté, že chceme ísť touto cestou, zorganizovali sme stretnutie s rodičmi. Vysvetlili sme im, o čo sa snažíme, prečo chceme učiť touto metódou, aký potenciál pre rozvoj detí v nej cítime a vyžiadali sme si ich požehnanie pre používanie učebníc a pracovných zošitov písaných v českom jazyku, keďže v slovenčine ešte vtedy neboli. Po ich súhlasnom stanovisku sme si objednali potrebný materiál, zakúpili základné pomôcky a vstávali i usínali s metodikou pod vankúšom.

Fungovalo to tak, ako ste si predstavovali?

Inakosť, ktorú učebnice ponúkali, bola ohurujúca a nútila nás veľmi často siahať po metodike. Ale aj napriek ohromnej snahe nás všetkých sme cítili, že nám chýba ten správny "background", chýbala nám praktická znalosť veľmi dôležitých 12 princípov.

Jednoznačne najťažšie bolo pochopiť a realizovať zmenu postavenia učiteľa - od nositeľa múdrosti k sprievodcovi a partnerovi. Pochopili sme, že používanie učebníc bez zmeny prístupu nás učiteľov neprinesie očakávané zmeny. Museli sme absolvovať viaceré školenia, aby sme dokázali učiť naozaj konštruktivisticky. Pretože to, že učíte z učebnice Hejného metódy, ešte neznamená, že učíte Hejného metódou...

A vy ste si chceli byť istí natoľko, že ste pozvali samotného profesora Hejného na kontrolu...

Pán profesor v tom čase pôsobil ako garant pre vzdelávanie budúcich učiteľov primárneho vzdelávania na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Naša škola sa stala cvičnou školou a niektoré študentky chodili k nám na prax. Pán profesor prijal naše pozvanie a prišiel medzi nás a našich žiakov.

Bol to nezabudnuteľný zážitok vidieť ho priamo pri práci s deťmi. Zadal im úlohy a spolu s nimi na koberci pracoval ako ich starší kamarát. Mali sme možnosť vidieť, ako má rešpekt pred názormi malých detí, ako s nimi komunikuje a dáva im pocítiť, že ich názory ho zaujímajú, ako im kladie dôkladne premyslené otázky, ako si ich získava na svoju stranu, ako sa teší z ich zistení, ako trpezlivo čaká, kým odprezentujú svoje nápady.

A ako teda dopadla táto vaša skúška správnosti pre vás? Zistili ste, že učíte správne alebo naopak, že ešte musíte na sebe pracovať?

Stretnutie s pánom profesorom a diskusia s ním nás utvrdili v tom, že naša snaha o zmenu je správne rozhodnutie, ale že je pred nami ešte dlhá cesta. Naučiť sa klásť otázky, ktoré žiaka pri jeho úvahách posunú, ale zároveň mu nezoberú radosť z objavovania, dať dostatočný priestor a čas každému žiakovi, to sú veci, na ktoré je treba veľa reálnych skúseností.

Je dobré si každú hodinu sám pre seba zhodnotiť, či som dodržal tých často spomínaných 12 princípov. Ak zistíme, že sme niečo neurobili celkom správne, nebyť na seba veľmi prísny, veď nový deň prináša novú šancu začať znova a lepšie. Urobiť chybu a poučiť sa z nej je najprirodzenejší spôsob hľadania riešení a to platí nielen v matematike, ale i v každodennom živote.

prof. Milan Hejný:

"Rozhovor s Dáškou Dutkovou je pre mňa radostnou spomienkou a povzbudením. Povzbudením, že naše úsilie o zmenu presvedčenia učiteľov a rodičov o cieľoch školy si nachádza "odberateľov" ochotných na sebe tvrdo pracovať.

V dnešnom svete znalosti rýchlo starnú, ale tvorivosť či schopnosť efektívne pracovať v tíme, budú čoraz potrebnejšie. Článok je výpoveďou o náročnej ceste učiteľa, ktorý chce dať svojim žiakom viac a je preto ochotný na sebe tvrdo pracovať.

Sám som touto cestou pred polstoročím šiel. Jedna vec, ktorú by som ešte rád spomenul, je radosť. Radosť, ktorú som ako učiteľ zažíval, keď som videl natešených žiakov a sledoval ich pokroky i nárast pokorného sebavedomia. Z tejto radosti čerpám silu dodnes."

 

Teraz už ste spokojní?

Pri zavádzaní každej novej metódy má pedagóg obavy, či sa dostavia očakávané výsledky. Pre nás takým lakmusovým papierikom bolo Testovanie 5. Naši piataci však vždy dosahujú výborné výsledky, a pritom sa nijako špeciálne nevenujeme príprave na túto formu preverovania. Presvedčili sme sa tak, že pri Hejného metóde si osvoja žiaci všetky potrebné vedomosti i zručnosti a navyše vnímame aj pridanú hodnotu v podobe schopnosti diskutovať, argumentovať, obhajovať svoje riešenie, spolupracovať, triediť a analyzovať databázu informácii.

Začali ste po tomto zistení prinášať konštruktivizmus aj do iných predmetov?

Pokiaľ učiteľ začne uplatňovať konštruktivistický prístup, postupne sa zmení celá jeho osobnosť. Jeho komunikácia so žiakmi, schopnosť naplánovať činnosť, a to sa, samozrejme, prejaví vo všetkých predmetoch, ktoré učí, nielen na matematike. Postupne sme začali objavovať možnosti rozvíjať zručnosti našich žiakov metódami založenými na konštruktivizme aj v iných premetoch.

Sme zapojení do projektu ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj (v ňom sú zahrnuté prírodovedné predmety - biológia, fyzika, geografia, chémia), skúšame pri vhodných témach uplatňovať STEAM (science, technology, engineering, art and mathematics). Pri tejto metóde žiaci navrhnú a zostroja napríklad plavidlo, most, vežu s určenou nosnosťou, lanovku či skleník. Urobia plán svojho diela, vypočítajú spotrebu materiálu potrebného na stavbu, navrhnuté dielo vytvoria a podrobia záťažovému testu. Projekt končí vyhodnotením a návrhom, čo by v budúcnosti pri svojom postupe vylepšili, urobili inak.

Viete si ešte predstaviť učiť klasicky?

Dá sa povedať, že na našej škole sa nikdy neučilo "klasicky". Máme šťastie na učiteľov, ktorí sú ochotní na sebe pracovať, sú si vedomí, že celoživotné vzdelávanie nie je len fráza, ale je to prirodzená súčasť ich profesijného života.

Naša škola vzdeláva deti už 16 rokov a dlho trvalo, kým sme našli vhodné zloženie učiteľského kolektívu - jednoducho povedané, skvelú bandu tak trochu strelených pedagógov, pre ktorých nie je priorita splniť predstavy školskej inšpekcie, ale pripraviť deti, ktoré nám zverili ich rodičia, na reálny život. Naším hlavným cieľom je, aby boli šťastné a aby objavili svoje silné a slabé stránky.

Čo by ste radili školám, ktoré ešte nenastúpili na cestu zmeny?

Žiadna zmena, podľa môjho názoru, nie je možná, pokiaľ o jej potrebe nie je presvedčená väčšina pedagógov školy. Konkurencia na trhu práce je omnoho väčšia, ako bola za čias, kedy sa o prácu uchádzali ich rodičia. Za posledný rok sa vďaka epidemiologickej situácii ukázali ďalšie, priam neuveriteľné možnosti. Firmy zistili, že nemusia zamestnávať iba pracovníkov z mesta, kde firma sídli. Pokojne môže zamestnať schopného človeka aj z iného štátu. Online porady, zdieľané dokumenty, na ktorých môžu pracovať v reálnom čase ľudia, ktorí sú na opačných pologuliach – to sú možnosti, na ktoré má súčasné školstvo pripraviť svojich žiakov.

Škola nemá pripraviť žiakov tak, aby vedeli zopakovať nejaké algoritmy, ktoré vymysleli ešte v starovekom Grécku, ale aby boli schopní správne sa postaviť k akémukoľvek problému. Čaká ich boj o prežitie. Naše deti musia byť učené tak, aby mali tvorivé myslenie a dokázali riešiť problémy, ktoré nikto pred nimi nevyriešil.

Stoja nám naše deti za to, aby sme zmenili svoje postoje a zmýšľanie, vyšli zo svojej komfortnej zóny a popracovali na inovácii našich vyučovacích metód? Zaslúžia si naši žiaci modernú školu a moderné metódy práce? Na tieto a mnohé ďalšie otázky si musí každá škola nájsť odpovede.

Čo je dôležité, aby sa snaha o zmenu neskončila kúpou učebníc alebo školením? Čo sa musí udiať, aby to bola "ozajstná" zmena?

Školstvo stojí a padá na učiteľoch. Som presvedčená, že žiadne super pomôcky, skvelé učebnice, moderné tablety, počítače, nič z toho nepomôže uskutočniť oprávnene požadovanú zmenu. To môže urobiť iba učiteľ, ktorý všetkým tým bezduchým veciam vdýchne život. Musí mať predstavu, ako ich využije na rozvoj potrebných zručností svojich žiakov. Musí si uvedomiť, že hlavu na hodine majú používať žiaci a učiteľ je povinný im k tomu pripraviť vzdelávacie aktivity, ktoré sú zábavné, praktické, aktivizujúce.

Mám pocit, že súčasné vedenie ministerstva školstva je pripravené pomôcť školám, ktoré sa rozhodnú nastúpiť na cestu zmeny. Môžeme si vybrať učebnice, s ktorými budeme pracovať. Ponúka mnohé projekty, vďaka ktorým môžu školy získať finančné prostriedky na modernizáciu vnútorných priestorov a vybavenie.

Urýchliť zmenu by mohli pedagogické fakulty inovovaním študijných programov, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Učiteľom z praxe by mala byť ponúknutá možnosť absolvovať vzdelávanie zamerané na zvládnutie moderných vzdelávacích metód.

Dokáže to každá škola alebo to nie je pre každého?

Som presvedčená, že na Slovensku máme veľa kvalitných učiteľov, ktorým záleží na tom, aby ich výchovno-vzdelávacia práca s deťmi dávala zmysel a ich cieľom nie je len veľký objem poznatkov, ale predovšetkým spôsob, ako sa k týmto vedomostiam žiaci dopracujú.

Dôležitý je však aj postoj celej spoločnosti. Pokiaľ nevyvrátime názory, že dobrý učiteľ je ten, ktorý má na hodine absolútne ticho, deti disciplinovane sedia a pozorne počúvajú, čo ich učiteľ prednáša, tak v samotných školách snaha niečo zmeniť nenastane.

Komentáre