Zabudnú deti počas letných prázdnin všetko, čo sa cez školský rok naučili? | Indicia

Zabudnú deti počas letných prázdnin všetko, čo sa cez školský rok naučili?

Zabudnú deti počas letných prázdnin všetko, čo sa cez školský rok naučili?

Autor: Naďa Urbanová

Dva rozdielne pohľady zjednodušene hovoria, že:

  1. deti v lete zabudnú väčšinu toho, čo sa cez školský rok naučili, prázdniny by nemali byt také dlhé, resp. ak sú, deti by mali mať istý režim a aj sa učiť (počítať príklady, písať diktáty a pod.),
  2. deti sa v lete učia iným zručnostiam, ktoré sú ešte dôležitejšie ako vedomosti zo školy, zasahujme do ich voľnej hry čo najmenej.

Pozrite sa, čo si o tom myslia odborníci a učitelia z praxe.

 

Vladimír Burjan, odborník na vzdelávanie

Žiaci by mali mať v lete úplný oddych od všetkých aktivít, ktoré pripomínajú školu. Argument, že potom príliš veľa zabudnú, je absurdný. Ak za dva mesiace toľko zabudnú, ako im môžeme tvrdiť, že to, čo sa učia, využijú v práci a v živote o 15 rokov? Navyše, ak žiaci naozaj veľkú časť učiva od júna do septembra zabudnú, mali by sme sa vážne zamyslieť nad vyučovacími metódami. Pretože „naučiť“ neznamená „uložiť do krátkodobej pamäti na dobu šiestich týždňov“. Okrem toho: školské vyučovanie je iba jedným zo spôsobov poznávania a učenia sa. Cez prázdniny sa môžu dostať k slovu iné, zaujímavejšie a efektívnejšie. Deti môžu poznávať iné krajiny či prírodu, veľa čítať, chodiť po hradoch či galériách, majstrovať a pod.

Dagmar Môťovská, učiteľka a tútorka Hejného metódy

Dva mesiace letných prázdnin sú pre deti zmenou režimu. Možnosťou vstávať inak, chodiť neskôr spať, tráviť viac času vonku, s inými ako školskými kamarátmi, iný čas s rodičmi. To je prirodzené a prospešné. Deti vyučované konštruktivistickou metódou nadobúdajú poznatky vlastným objavovaním a osvojujú si ich v reálnych súvislostiach. Túto schopnosť používajú prirodzene, teda aj v čase prázdnin (ako ďaleko doskočíme, koľko peňazí potrebujeme, aký tvar má tento stan), ale najmä pozorujú prírodu a čítajú knihy. Preto nie je potrebné „precvičovanie“. V septembri sa vrátia do školy vyzretejší, poznatky sa im skôr „usadia“, než by sa strácali. Ak sa však deti učia direktívnou metódou, založenou na pamäťových spojoch, môžu byť dva mesiace dostatočne dlhá doba na zabudnutie. Preto odporúčam v strede prázdnin pár dní venovať diktátom alebo počtovým úlohám. Otázkou ostáva, čo sa stane pri takomto štýle učenia, keď opustia školu úplne.

Pavel Bobek, učiteľ ZŠ Solidarita, Praha

Prázdniny žákům neupírejme - zaslouží si je. Můžeme diskutovat o tom, zda je nezkrátit a naopak nepřidat týden volna třeba během Vánoc nebo Velikonoc, ale v nějaké podobě tu budou vždycky. A s nimi i neúprosná křivka zapomínání: co si z paměti průběžně nevybavujeme, po nějaké době zapomeneme. Přes prázdniny bych proto neradil pouštět se do nového učení, ale věnovat se procvičování již ovládnutých dovedností a znalostí. To nemusí vypadat tak, že by snad žáci měli vyplňovat cvičení v pracovních sešitech. Měli bychom po nich ale chtít, aby v přírodě vysvětlovali jevy, o nichž se učili, aby se při návštěvě muzea nebo regionu stali průvodci, aby naplánovali výlet. Aby při pobytu v zahraničí procvičovali cizí jazyk. Aby napsali dopis nebo deníkový záznam a přečetli hodně knih. Reaktivace a obohacení toho, co už žáci vědí, se jim vyplatí nejen v příštím školním roce, ale stane se návykem, který jim může pomáhat celý život.

Monika Podolinská, učiteľka, ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke

Podľa mňa je pravda niekde uprostred. Ak nie sú teoretické poznatky prepojené s praxou, so zážitkom, žiaci sa učia bez súvislostí, je predpoklad, že takto získané vedomosti zabudnú veľmi rýchlo. Čiastočne súhlasím aj s tým, že v lete sa deti učia iným zručnostiam. Moja osobná skúsenosť ma drží pri zemi, lebo viem, že záleží na prostredí, v ktorom deti to leto strávia. Naši žiaci sa iným zručnostiam učia od útleho detstva - narúbať drevo, pásť a podojiť ovce, prať, upratovať, postarať sa o mladšieho súrodenca takmer rovnako ako mama. Všetky tieto zručnosti vie učiteľ zakomponovať do vyučovania. Cez ne vie deti naučiť všetko, čo naučiť chce a potrebuje. Či sú tieto zručnosti dôležitejšie ako teoretické vedomosti? Nie sú. Mali by sme vedieť nájsť tú správnu rovnováhu. Naši žiaci trávia celé leto vonku – hrajú futbal, prechádzajú sa, pomáhajú rodičom. Širšia rodina robí veci spoločne - muži a starší chlapci sú väčšinou na rôznych brigádach, ženy, dievčatá a deti ostávajú doma. Nechodia na dovolenky ani na výlety. Moje odporúčania žiakom sú vždy rovnaké – pomáhajte rodičom, dávajte si na seba pozor a veľa čítajte.

Martin Kuruc, Pedagogická fakulta, UK BA

Ako môžu zabudnúť niečo, čo vedia? Ak sa to namemorovali, tak pokiaľ to mozog nepotrebuje, tak jednoducho uvoľní kapacitu. To môže znamenať aj to, že si len potrebuje oprášiť cestičku, po ktorej dlhšie nešiel. Človek, dospelý, či dieťa sa učí neustále. Učenie sa je z vnútra motivovaný proces. Otázne je, na čo je zameraná jeho pozornosť a aké má učiaci sa aktuálne potreby. Aká pred ním stojí výzva alebo prekážka, aké sú jeho záujmy, čo vzbudilo jeho zvedavosť. Prázdniny sú pre deti veľmi dobré, pokiaľ ich vzdelávanie prebieha 10 mesiacov medzi štyrmi betónovými stenami. Leto je tak aspoň na chvíľu časom, keď môžu byť v reálnom živote. Nech už je akýkoľvek.

 

Zuzana Laurincová, Design & Impact Manager, Teach for Slovakia

Ak chceme proti summer slide fenoménu bojovať v marginalizovaných rómskych komunitách, je dôležité neprenášať celú zodpovednosť na žiakov. V prostredí, v ktorom nemajú podmienky na učenie, mnohokrát zostávajú bez prístupu ku knihám, či počítaču s internetom, úspech akýchkoľvek letných aktivít stojí a padá na našich vzťahoch s ľuďmi, ktorí majú najväčší vplyv na našich žiakov (rodičia, súrodenci, pracovníci komunitného centra a pod.). Tak, ako vám záleží na budúcnosti vašich žiakov, tak aj ich blízki chcú, aby sa žiaci mali v dospelosti lepšie. Ak počas roka investujete svoju energiu do vytvorenia autentických, rešpektujúcich vzťahov, budete sa o ne môcť počas leta oprieť, či už sa rozhodnete žiakom poslať balíček pracovných listov, knihu na čítanie, alebo sa len dohodnete na tom, že sa so svojimi deťmi budú 20 minút denne rozprávať po slovensky. Pri výbere aktivity zohľadnite, či je to niečo, čo by ste vy sami ako dieťa chceli počas leta robiť, či môže mať aktivita efekt snehovej gule (nabalí sa na ňu ďalšie učenie) a hlavne či má žiaka kto v tejto snahe podporiť. Ak váš nápad dostal tri áno, smelo do toho a ak v septembri zistíte, že deti aktivity naozaj robili, nezabudnite to s triedou náležite osláviť.

Komentáre