Lukáš Bakoš, managing director Maxman Consultants: Záleží od toho, ako kvalitne a pútavo je matematika učená – ak dokáže v deťoch vyvolať záujem a lásku k tomuto predmetu, tak je to fantastické a malo by jej byť viac. Ak v deťoch vzbudzuje strach a odpor, tak je to úplne iný príbeh...
Roman Baranovič, riaditeľ CZŠ Narnia v Bratislave: Nie nezlepší. Všetky tieto administratívne opatrenia sú len figovým listom, ktorý nedokáže sám o sebe nič zlepšiť. Hodín na matematiku je dnes už dosť. To, čo chýba, sú učitelia ochotní ich využiť zmysluplne, lebo aj učebnice sú dnes zamerané práve na zlepšovanie logického myslenia detí.
Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola: Jednoznačne nie. To, či matematika rozvíja myslenie, je dané spôsobom jej vyučovania, nie počtom hodín. Pri súčasnom stave jej vyučovania rozvíja matematika myslenie len málo. A povinná maturita by situáciu ešte zhoršila. Je to toxický nápad.
Peter Demkanin, Katedra didaktiky matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského: Logické myslenie ľudí rozvíja škola ako taká, nie jeden vyučovací predmet. Povinnú maturitu z matematiky považujem na gymnáziách za celkom normálnu – avšak za podmienky, že bude minimálne v dvoch verziách, základná a rozšírená.
Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum: Nie. Zlepšila by zmena prístupu k učeniu matematiky ako spôsobu myslenia prestupujúceho všetky činnosti človeka. Ak sa zvýši množstvo matematiky cez bifľovanie vzorcov bez možnosti objavovať matematické vzťahy a chápať ich zmysel pre život, tak sa zvýši aj odpor žiakov voči nej.
Romana Kanovská, riaditeľka, NÚCEM: Nie, nezlepšia. Podmienkou rozvíjania logického myslenia sú najmä kvalitní učitelia matematiky. Takí, čo prirodzene učia žiakov uvažovať o problémoch a vedú ich k hľadaniu riešení aj s použitím matematického myslenia. A nie k mechanickému používaniu naspamäť naučených postupov.
Martin Kuruc, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského: Je úplne jedno, či ide o povinnú alebo nepovinnú matematiku, slovenský jazyk alebo dejepis. Viac alebo menej hodín, pokiaľ sa nezmení spôsob výučby.
Ivan Kalaš, vedúci Katedry didaktiky matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského: Keď sa na pultoch zrazu kazia konzervy, nepomôže, ak výrobca použije hrubší plech. Ak sa nám kazí vzdelávanie (Naozaj bolo lepšie? Alebo nás to nezaujímalo?), majme odvahu pomenovať príčiny. A riešiť ich. Až potom sa rozprávajme o maturite.
Michal Kovács, vedie tím školstvo strany Za ľudí: Nie. Dôležitejšie je, aby sa žiaci matematiky nebáli a našli v nej radosť. Súvisí to s tým, ako sa tento predmet učí. Som však za väčší priestor pre dobrovoľnú špecializáciu žiakov aj nad rámec predpísaných osnov.
Martin Kríž, odborník na vzdelávanie, Indícia, n.o.: Ak sa tak stane, tak iba zhodou okolností. Predmet sám o sebe nie je zárukou rozvoja myslenia. Myslenie sa rozvíja vtedy, keď k tomu učiteľ žiakov podnecuje, podporuje a považuje to za cieľ vzdelávania. Viac hodín zle učenej matematiky môže znamenať menej hodín dobre vyučovaného dejepisu alebo fyziky, a v konečnom dôsledku nevyužitú príležitosť na rozvoj myslenia. A to je problém. Viac hodín s učiteľmi, ktorí učia žiakov myslieť - to je cesta, ktorou sa treba uberať.
Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy, Univerzita Komenského: (Logické) myslenie mladých ľudí by podľa mňa zlepšilo viac hodín kvalitne odučenej matematiky.
Norbert Maur, senior programový manažér Nadácie Pontis: Pokiaľ je problém logické myslenie, podporme skôr aktivity priamo smerujúce k jeho rozvoju. Učme deti debatovať, používať kvalitné argumenty. Ak sa zameriame iba na matematiku, pomôže jej nie objem hodín, ale zmena prístupu k vyučovaniu.
Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, UMB v Banskej Bystrici a analytička projektu To dá rozum: Nie je podstatné, koľko hodín žiaci odsedia na hodinách matematiky, ale akú skúsenosť na nich zažívajú a aký priestor na vlastné uvažovanie sa im dostáva. Žiak, ktorému učiteľ dovolí objaviť schopnosť myslieť, si dokáže vybrať vlastnú cestu.
Komentáre