Známka je nepresná informácia

Autor: Naďa Urbanová

Toto vysvedčenie bude výnimočné najmä pre tých žiakov a učiteľov, ktorí ho po prvýkrát uvidia bez tradičných čísiel od 1 do 5. Namiesto nich tam bude slovné hodnotenie. Po tomto rozhodnutí z ministerstva Martin Kuruc v spolupráci s Indíciou promptne zorganizoval viaceré webináre, aby učiteľom pomohol porozumieť, čo je dobrá spätná väzba, ako ju formulovať tak, aby žiakom prezradila čo najviac o ich silných a slabých stránkach a motivovala k ďalšiemu napredovaniu. Aké sú jeho skúsenosti z týchto webinárov, čoho sa učitelia najviac báli a prečo by sme si slovnú spätnú väzbu mali zachovať aj po korone?

Učitelia museli tento rok hodnotiť deti slovne. Pre mnohých to bolo po prvýkrát, čo nemohli využiť dlho zaužívané číselné hodnotenie. Mali obavy, že to nezvládnu?

Niektorí áno, niektorí nie. Skôr sa mi zdalo, že majú obavy ani nie tak, ako to zvládnu kvalitatívne, ale kvantitatívne. Tieto dve dimenzie majú mnohí úzko prepojené. Čo sa nedá robiť jednoducho a rýchlo, vnímajú skôr ako nie príliš kvalitné. Hoci je to naopak.

Ty si v spolupráci s Indíciou promptne zorganizoval niekoľko seminárov, ktoré mali učiteľom pomôcť napísať kvalitné slovné hodnotenia. Čo boli ich najčastejšie otázky, resp. problémy, pri ktorých potrebovali tvoju radu?

Učiteľov na prvom stupni zajímalo, koľko toho treba žiakovi napísať, teda aký má byť rozsah slovného hodnotenia. Učiteľov na druhom stupni zaujímalo viac to, ako zvládnuť napísať väčší počet slovných hodnotení. Zdalo sa mi, že potrebujú jasné a jednoduché usmernenie, ako sa s tým vysporiadať.

A čo si im na to poradil?

Oddelili sme spoločne, čo je slovné hodnotenie a čo písomná spätná väzba. Potom sme si ukázali príklady jednoduchej spätnej väzby a trénovali jej formulovanie na príkladoch a otázkach, ktoré učitelia sami priniesli.

Prečo si myslíš, že ministerstvo pristúpilo v čase korony k takémuto riešeniu hodnotenia? Čomu to malo pomôcť?

Známka je vo všeobecnosti nepresná informácia o výkone žiaka. V čase, keď nie je možné realizovať vyučovanie face-to-face, sa táto nepresnosť zvýrazňuje. To môže zvyšovať pocit neistoty a nespravodlivosti, ako na strane učiteľa, tak aj žiaka a rodiča. Myslím, že snahou ministerstva bolo stlmiť toto napätie, ktoré sa objavilo hneď na začiatku v otázke hodnotenia žiakov počas vzdelávania doma. Takto som to vnímal ja, ale neviem, aké boli skutočné motívy ľudí na ministerstve.

Ty si jedným zo zástancov slovného hodnotenia, podľa teba je pre žiakov aj pre rodičov takáto spätná väzba vhodnejšia ako čísla od 1 do 5. Prečo?

Nie som zástancom slovného hodnotenia, ale dobre formulovanej spätnej väzby. Hodnotiaci jazyk by nemal byť súčasťou spätnej väzby. To, k čomu som viedol aj účastníkov webinárov, bolo formulovanie jednoduchej, stručnej, informačnej spätnej väzby. Jej cieľom nie je posudzovať, aký je žiak, ale čo už zvládol a na čom je dobré, aby ešte popracoval. Ak totiž prestaneme využívať hodnotiaci jazyk a poskytneme žiakovi len informáciu, či už úlohu zvládol alebo treba ešte na niečom popracovať, zvyšuje sa potenciál spätnej väzby motivovať žiaka k ďalšej práci na ceste k dosiahnutiu vzdelávacieho cieľa. Zároveň sa tým skracuje aj celkový rozsah takto poskytnutej spätnej väzby.

Keď má takáto spätná väzba toľko výhod, prečo slovné hodnotenie už dávno nepoužíva viac škôl?

Jeden z dôvodov môže byť aj nie dobrá skúsenosť niektorých učiteľov zo začiatku 90.-tych rokov, keď mnohí využili uvoľnenie a nadšenie spojené s celkovou náladou v spoločnosti po nežnej revolúcii. Napriek ich chuti experimentovať s novými prístupmi boli konfrontovaní s nedostatkom odbornej podpory zo strany štátu a vedenia škôl, ktoré bolo pravdepodobne príliš poznačené (zlo)zvykmi z predchádzajúceho režimu. Ale významným faktorom je tu aj nastavenie rodičov.

Stretla som sa už aj s prípadmi, keď rodičia dostali vysvedčenie v podobe podrobnej spätnej väzby, ktoré im presne hovorilo, čo sú silné a slabé stránky ich dieťaťa a oni sa od učiteľa dožadovali, aby im to premietol do čísla. Prečo to má pre nich väčšiu výpovednú hodnotu? Je to len vec tradície?

Pravdepodobne preto, lebo sú na to zvyknutí. Každý vysokoškolsky vzdelaný Slovák, ktorý prešiel všetkými úrovňami nášho vzdelávacieho systému, v ňom strávil prinajmenšom 18 rokov svojho života. V systéme, v ktorom je odmenený „dobrou“ známkou za želaný – vyžadovaný výkon a potrestaný „zlou“ známkou za zlyhanie. Tomuto rozumieme všetci. Takže keď má žiak na polroka z matematiky 1 – tzn. výborný – rodičia si povedia, že je dobrý v matematike. Hoci nevedia, čo sa ich dieťa za ten polrok v škole naučilo. Ak dostane 5 – tzn. nedostatočný, tak vedia, že je zle, asi „nemá bunky na matiku“. Hoci vôbec netušia, v čom by potreboval podporiť a koľko je treba vedieť na to, aby bol „dostatočný“. Ďalším rozmerom je aj to, ako mnohí rodičia uvažujú/neuvažujú nad svojimi deťmi a svojou rolou rodiča.

Ako?

Môžu svoje dieťa príliš ochraňovať a robiť veľa vecí zaňho s cieľom chrániť ho pred prežívaním vlastného neúspechu. Často podvedome mu tak bránia vytvárať si skúsenosti s vlastnými limitmi, objavovať svoj potenciál a dieťa si vytvára o sebe obraz nesamostatného a závislého človeka. Niektorí rodičia vnímajú nastavenie škôl na výkon, ktorému známky používané ako nástroj motivácie výrazne prispievajú, ako niečo, čo pripraví ich deti pre život. Tiež sa stretávam s nastavením: „prežili sme to my, tak prečo by to nemali prežiť naše deti“. Málo premýšľajú nad tým, čo výkonové nastavenie napríklad u žiakov na 1. stupni spraví s ich vnútornou motiváciou k učeniu sa. Treba však zdôrazniť, že rodičia majú takmer vždy dobrý úmysel pomôcť svojmu dieťaťu a často sú ovplyvnení svojimi vlastnými skúsenosťami s prístupom svojich rodičov a učiteľov v škole.

Bol zverejnený prieskum, z ktorého vyplynulo, že dve tretiny rodičov by uvítali slovné hodnotenie na vysvedčení aj v budúcnosti. Veríš, že k tomu školy pristúpia? Či jedine v prípade, že to príde ako nariadenie zhora, inak sa vrátia k jednoduchšiemu riešeniu?

Obávam sa, že ak by používanie slovnej spätnej väzby prišlo ako nariadenie zhora, nebolo by prijaté dobre ako učiteľmi, tak rodičmi. Prieskum bol realizovaný na vzorke 505 respondentov, čo nie je celkom reprezentatívny rozsah vzorky. Bol by som možno opatrný v tvrdení, že je to všeobecná mienka slovenských rodičov. Jeho výsledky mohli byť ovplyvnené aj tým, že rodičia mohli mať obavu z toho, ako budú ich deti hodnotené v čase vzdelávania doma. Myslím si, že učitelia môžu byť po skončení tejto krízy celkovo odvážnejší v experimentovaní na svojich hodinách. Ale len vtedy, ak dostanú dobrú odbornú podporu zo strany štátu a vedenia škôl, dôjde k trvalejším pozitívnym zmenám. Veľmi by som sa potešil, ak by sa používanie slovnej spätnej väzby bez známok rozšírilo na 1. stupni ZŠ. Na druhom stupni sa mi zdá dobré kombinovať ju napr. s percentami alebo iným ukazovateľom.

Čo nás podľa teba korona naučila o našom vzdelávacom systéme?

Že aj to, čo si myslíme, že je nemenné, sa môže kedykoľvek zmeniť. Taktiež udalosti posledných mesiacov demaskovali viacero mýtov, ktoré rodičia a učitelia o vzdelávaní majú. Napríklad čo sa deti v škole učia – obsah vzdelávania a možno aj to, ako sú vzdelávané. Veľmi dôležité v najbližšom období bude, ako si všetci aktéri vzdelávania dokážu zreflektovať, čo sa dialo počas vzdelávania doma.

Čo zo zmien, ktoré sme zo dňa na deň zaviedli, by sme si mali nechať aj po úplnom návrate do škôl a čo naopak bolo len núdzovým riešením, ktoré by sa ďalej nemalo využívať?

Deti aj rodičia boli postavení do neštandardnej situácie. Zo dňa na deň boli donútení prevziať zodpovednosť za vzdelávanie, u tých mladších rodičia, u starších žiaci sami. Podpora samostatnosti žiakov v organizovaní si svojho učenia je niečo, čo by si mohlo nájsť svoje miesto v prístupe učiteľov k žiakom aj po ich návrate do škôl. Používanie on-line vzdelávania u žiakov 1. stupňa považujem za núdzové riešenie, ktoré by sa malo využívať len výnimočne. Je vedecky preukázané, že prirodzený spôsob učenia sa detí v tomto veku doslova trpí, ak sa deje cez smartfóny, tablety a vôbec virtuálny priestor. A samozrejme, celý systém vzdelávania by sa viac uvoľnil, zdynamizoval a hlavne samotné učenie by sa stalo viac prirodzeným, ak by sme prestali používať známky a hľadali iné formy dávania spätnej väzby žiakom.