Témy

Domáce úlohy patria medzi najdiskutovanejšie témy. Koľko ich má byť? V čom majú spočívať? Majú s nimi pomáhať aj rodičia? Môžu ich učitelia vyžadovať či hodnotiť? Nebolo by lepšie ich zrušiť? Odpovede sme hľadali v rozhovore s Máriou Rothensteinovou, riaditeľkou základnej školy v Bratislave.

Lucy Crehan učila v znevýhodnenom prostredí v Londýne, neskôr skúmala školské systémy piatich krajín úspešných v rebríčkoch PISA, o čom napísala knihu Chytrozemě (Cleverlands). V októbri tohto roka pricestuje na pozvanie Indície do Bratislavy, kde bude prednášať na našej novej konferencii Eduforum. Už teraz si môžete prečítať rozhovor s ňou.

Katarína Grellnethová je učiteľka biológie a chémie na ZŠ Nejedlého v bratislavskej Dúbravke. Už rok využíva služby mentora Michala Bohuša z Regionálneho centra podpory učiteľov (RCPU). Rozprávali sme sa s ňou o tom, prečo sa pre mentoring rozhodla a čo jej to za ten rok dalo.

V Rožňave si dali za cieľ modernizovať výchovno-vzdelávací proces na školách. A zobrali to vo veľkom. Všetkým materským a základným školám v okrese poskytli možnosť bezplatne sa vzdelávať a získať potrebné pomôcky. Rok školili učiteľov, špeciálnych pedagógov aj riaditeľov. O tom, ako presne tento projekt prebiehal a aké sú jeho výsledky, sme sa rozprávali s Alžbetou Tamásovou, vedúcou odboru školstva v meste Rožňava.

Lucia Bubánová učí matematiku a fyziku na Gymnáziu Angely Merici v Trnave. Má dvadsaťtriročnú pedagogickú skúsenosť a pred piatimi rokmi sa spolu s kolegyňami zapojila do pilotáže vzdelávacieho programu ExpEdícia skús, skúmaj spoznaj. V rozhovore sa dozviete, prečo to bol v začiatkoch s rodičmi boj, ako môžu aj technické predmety rozvíjať charakter, či sa dá učiť konštruktivisticky aj stredoškolákov, nakoľko využíva vo vyučovaní analýzu chybných riešení a či by odporúčala takýto prístup aj učiteľom fyziky bez aprobácie.

Informatika s Emilom patrí medzi autorské projekty Indície. Jeho snahou je priniesť kompletný vzdelávací obsah pre predmet informatika. Už niekoľko rokov majú školy k dispozícii programovanie s Emilom či robotiku s Emou. Teraz do škôl prichádza tretia časť – Živý zošit, čím je vzdelávací obsah pre 1. stupeň ZŠ skompletizovaný.

Dva rozdielne pohľady zjednodušene hovoria, že:

1. deti v lete zabudnú väčšinu toho, čo sa cez školský rok naučili, prázdniny by nemali byt také dlhé, resp. ak sú, deti by mali mať istý režim a aj sa učiť (počítať príklady, písať diktáty a pod.),
2. deti sa v lete učia iným zručnostiam, ktoré sú ešte dôležitejšie ako vedomosti zo školy, zasahujme do ich voľnej hry čo najmenej.

Pozrite sa, čo si o tom myslia odborníci a učitelia z praxe.

Genetika je vzrušujúca vedná disciplína, ktorá pomáha lekárom zachraňovať životy, kriminalistom chytať zločincov, športovom zlepšovať svoje výkony a nám ostatným napríklad chudnúť. Stretávame sa s ňou dennodenne a keby sme jej lepšie rozumeli, mohli by sme žiť zdravší život, či menej veriť hoaxom. Nebolo by teda na mieste zlepšovať jej výučbu na našich školách? Aj o tom sme sa porozprávali s Andreou Ševčovičovou z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK BA.

Od septembra minulého roku overujeme v spolupráci s pilotujúcimi učiteľkami z deviatich ZŠ koncepciu prírodovedného vzdelávania ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj už aj u štvrtákov. Prírodovedné vzdelávanie na 1. stupni ZŠ nemá byť prioritne zamerané na zapamätanie si veľkého množstva faktov o prírode, ani na definovanie pojmov, či zákonitostí. Prioritou by mal byť rozvoj premýšľania, ktoré je typické pre objektívne poznávanie sveta.